Platové tabuľky opatrovateľov na Slovensku: Alarmujúca realita a návrhy na riešenie

Opatrovatelia, často označovaní ako neviditeľní hrdinovia, zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v systéme sociálnej starostlivosti. Ich práca je náročná, fyzicky aj psychicky, a vyžaduje si vysokú mieru empatie, trpezlivosti a odbornosti. Napriek tomu sú ich platy dlhodobo podhodnotené, čo má negatívny dopad na kvalitu poskytovanej starostlivosti a udržateľnosť celého sektora.

Nízke mzdy ako systémový problém

Mnohí zamestnanci sociálnych služieb, ktorí sa starajú o dlhodobo ťažko chorých pacientov, sú zarádzaní do platových tried, ktoré nedosahujú ani úroveň minimálnej mzdy, a to aj v prípade pozícií vyžadujúcich vyššie vzdelanie. Zamestnávatelia musia ich platy doplácať na zákonnú minimálnu úroveň, pričom valorizácia tabuľkových platov výrazne zaostáva za potrebami sektora.

Predseda SOZ ZaSS Anton Szalay upozorňuje, že minimálna mzda na Slovensku sa zvyšuje, avšak tabuľky v Zákone o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme aj v štátnej službe stagnujú a nie sú adekvátne valorizované. Odborový zväz na tento problém poukazuje dlhodobo. Mnohí zamestnanci sociálnych služieb sú pritom z hľadiska dosiahnutého vzdelania aj náročnosti práce až v štvrtej platovej triede.

Súčasný stav je podľa Szalaya dehonestujúci voči zamestnancom vykonávajúcim náročnejšie pracovné výkony. Práca v zariadeniach sociálnych služieb je náročná fyzicky i psychicky a zamestnanci ju navyše vykonávajú aj počas nocí, víkendov a sviatkov.

Neatraktívne podmienky pre mladú generáciu

Súčasné podmienky sú neatraktívne pre mladú generáciu, ktorá by mala postupne nahradiť pracovníkov blížiacich sa dôchodkovému veku. "Ako chceme dosiahnuť aby nám prišli na tieto pracovné pozície mladí, vzdelaní ľudia, keď nastavíme ich odmeňovanie nedostatočne?" pýta sa Szalay.

Prečítajte si tiež: Mzdy praktických sestier v domovoch dôchodcov

Ak sa situácia nezlepší, zamestnanci sú odhodlaní nasledovať učiteľov v protestoch a využiť aj nátlakové aktivity. Odbory zároveň vyzvali Združenie miest a obcí Slovenska a SK8, združujúce samosprávne kraje, aby prehodnotili svoj postoj a pripojili podpis na Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá je potrebná pre spravodlivé ohodnotenie a stabilizáciu zamestnancov verejných zariadení sociálnych služieb.

Porovnanie so zahraničím: Slovensko na chvoste EÚ

Predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) v SR Anna Ghannamová súhlasí s tým, že zamestnanci sociálnych služieb majú nízke mzdy na to, akú ťažkú a potrebnú prácu robia. Bez ohľadu na zriaďovateľa je však Slovensko na chvoste krajín Európskej únie (EÚ) s priemernou mzdou zamestnanca dlhodobej starostlivosti. Tá podľa Eurostatu predstavuje 8 819 eur ročne, teda 735 eur mesačne. Slovensko je piate zdola v rebríčku. Za nami je už len Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. V susednej Českej republike (ČR) takýto pracovník zarobí 12 146 eur ročne, čo je 1 012 eur mesačne, a európsky priemer je 19 083 ročne, teda 1 590 mesačne.

Reforma financovania sociálnych služieb: Riešenie na obzore?

Rezort práce tvrdí, že v rámci svojich kompetencií sa snaží podporovať opatrovateľskú službu predovšetkým v rámci využívania európskych zdrojov, pričom ročne na tento účel smerujú desiatky miliónov eur. Zároveň na ministerstve intenzívne pracuje skupina, ktorá pripravuje rozsiahlu reformu financovania sociálnych služieb, ktorá by mala byť realitou v budúcom roku. V rámci jej prípravy bola vôbec po prvýkrát prizvaná aj Komora opatrovateliek Slovenska, ktorá je reprezentatívnou organizáciou v tomto odvetví.

Výsledkom spolupráce všetkých relevantných aktérov v sociálnych službách, vrátane zástupcov samospráv, poskytovateľov a prijímateľov sociálnych služieb, odbornej verejnosti aj Komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, je Koncepcia reformy financovania sociálnych služieb, ktorú už vláda vzala na vedomie a ktorá má byť podkladom pre prípravu legislatívy v tejto oblasti.

Návrhy na zlepšenie odmeňovania

Ghannamová navrhuje reformovať tabuľkové platy u verejných poskytovateľov sociálnych služieb, zvýšiť platové triedy zamestnancov a urobiť to tak, aby nemuseli verejní poskytovatelia dodržiavať zákon obchádzaním - totiž v súčasnosti aby dosiahli minimálnu mzdu, musia dávať zamestnancovi odmenu, ktorá sa mu ráta do tarifného platu.

Prečítajte si tiež: Praktické rady pre získanie invalidného dôchodku pri rakovine krčka maternice

Je potrebné navýšiť mzdy všetkých zamestnancov a nie platbou klienta a jeho príbuzných - lebo tí už viac platiť nevládzu. V rámci reformy financovania sociálnych služieb sa príspevok z ministerstva práce má zmeniť na takzvaný osobný rozpočet odkázaného občana, ktorý bude vyplácať Ústredie práce a ten sa bude valorizovať na základe vzorca minimálnej mzdy. Asociácia poskytovateľov bude podľa Ghannamovej v reforme presadzovať, aby sa tento príspevok valorizoval výškou priemernej mzdy v hospodárstve, čo by bol oveľa vyšší nárast.

Finančný príspevok na prevádzku, ktorý majú vyplácať samosprávy poskytovateľom, zas chceme odvodzovať od predpokladaných nákladov na službu v danom roku, nie podľa minulého roku - čo nezohľadňuje reálne náklady. A budeme žiadať od vlády v dokumente Stratégia poskytovanie sociálnych služieb tzv.

Inšpirácia zo zahraničia: Rakúsky model

Ghannamová poukazuje na príklad Rakúska, kde už tri roky zo štátneho rozpočtu platia ročne opatrovateľkám dorovnávací bonus do výšky priemernej mzdy v hospodárstve ako mimoriadny štátny príplatok.

Dôsledky neriešenia situácie

"Ak neurobíme takéto opatrenia a polovica ľudí zo sociálnych služieb do piatich rokov odíde do dôchodku, nebudeme ich mať kým nahradiť," varuje Ghannamová.

Konkrétne príklady pracovných činností a ich zaradenie do platových tried

Pracovné činnosti opatrovateliek vykonávajúce práce s prevahou duševnej práce sú uvedené v prílohe č. 1 časti 15. Práca a sociálne veci uvedeného nariadenia vlády a pracovné činnosti opatrovateliek vykonávajúcich práce s prevahou fyzickej práce, manuálne a manipulačné práce sú uvedené v prílohe č. 2 časti 15. Práca a sociálne veci uvedeného nariadenia vlády.

Prečítajte si tiež: Platy sestier v domovoch dôchodcov

Pracovné činnosti „Realizovanie domácej opatrovateľskej služby“, „Poskytovanie pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v zariadení sociálnych služieb alebo vykonávanie opatrovateľskej starostlivosti pre deti a mladých dospelých v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately“, „Realizovanie individuálneho adaptačného a opatrovateľského plánu z pohľadu zachovania a udržania zdravia fyzických osôb a poskytovania úkonov nahrádzajúcich sebaobsluhu vrátane organizovania a prípravy preventívnych prehliadok, odborných vyšetrení a vedenia predpísanej dokumentácie“, „Tvorba písomných postupov a pravidiel na dosiahnutie účelu a odborného zamerania domácej opatrovateľskej služby“ a pracovná činnosť „Tvorba a realizovanie individuálneho plánu opatrovateľskej služby v zariadení sociálnych služieb alebo tvorba a realizovanie individuálneho plánu opatrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately“ s kvalifikačným predpokladom úplného stredného vzdelania sú zaradené v 3. platovej triede prílohy č. 1 časti 15. Práca a sociálne veci prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z.

Ako sa určuje platová tarifa?

Tarifný plat štátneho zamestnanca tvorí súčet platovej tarify a zvýšenia platovej tarify za služobnú prax. Určenie platovej tarify súvisí s náročnosťou činností, ktoré štátny zamestnanec vykonáva. Najnáročnejšia činnosť z opisu štátnozamestnaneckého miesta je kritériom pre zaradenie do funkcie, ktorej je zároveň priradená aj platová trieda. (§ 29 ods. 1 a ods. Platové tarify štátnych zamestnancov sú uvedené v prílohe č. 3 zákona o štátnej službe. V štátnych orgánoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti, sa podľa osobitných predpisov uplatňuje deväť triedny platový systém .

Regionálne rozdiely a benefity

Ghannamová tiež pripomenula obrovské regionálne rozdiely v platoch pracovníkov sociálnych služieb. V Bratislavskom kraji zarábajú aj dvakrát toľko ako na východnom Slovensku, ale napriek tomu ich najviac chýba práve v Bratislave. Zamestnanci sociálnych služieb majú základnú mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve. Podmienky a pravidlá na osobné ohodnotenie, odmeny či príplatky bývajú vo verejných zariadeniach sociálnych službách definované buď v pracovných zmluvách, pracovných poriadkoch, alebo v osobitných smerniciach. Aj u neverejných poskytovateľov je časť miezd je platená z príspevku ministerstva práce, preto podliehajú finančnej kontrole.

Všetci, aj verejní aj neverejní, poskytovatelia sociálnych služieb sú však neziskové subjekty. A všetky zdroje určené na sociálnu službu, na ňu aj dávajú. Preto musia vymýšľať rôzne benefity na udržanie zamestnancov. „Robíme im dokonca raňajky na náklady zamestnávateľa, dávame ubytovanie zadarmo - čo v Bratislave nie je malý náklad a aj tak nemáme často koho postaviť na služby. V konečnom dôsledku sú podľa nej mzdy podobné u verejných aj neverejných poskytovateľov.

Szalay upozorňuje na nespokojnosť zamestnancov

Anton Szalay problematiku odmeňovania zamestnancov zariadení sociálnych služieb otvoril aj na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady vlády SR 13. januára: „Dal som do pozornosti ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny skutočnosť nespokojnosť zamestnancov. Prítomní boli aj štátny tajomník ministerstva financií, predseda ZMOS, teda tí, ktorí majú hľadať presun financií do regiónov na krytie nákladov na záväzky vyplývajúce z textov KZVS.

tags: #platgove #tabulky #opatrovatel