Relevantné dôvody na vydedenie: Komplexný pohľad na právnu úpravu

Úvod

Vydedenie je závažný právny akt, ktorým poručiteľ zbavuje svojho potomka práva na dedičstvo. Právna úprava vydedenia je obsiahnutá v Občianskom zákonníku, pričom dôvody na vydedenie sú taxatívne vymenované. Tento článok sa zameriava na relevantné dôvody na vydedenie a ich interpretáciu v kontexte slovenskej judikatúry. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, ktorý bude zrozumiteľný pre širokú verejnosť, od študentov práva až po profesionálov.

Kontext reformných zámerov v oblasti justície

Predkladaný návrh zákona je potrebné vnímať v širšom kontexte reformných zámerov v oblasti justície a iných reformných zmien za účelom obnovy dôvery občanov v právny štát. Ústavnou reformou realizovanou ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústava“), bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“). Podľa čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy, najvyšší správny súd rozhoduje o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov a ďalších osôb, ak tak ustanoví zákon.

V nadväznosti na vyššie uvedené a v kontexte novej ústavnoprávnej úpravy prestala byť aktuálna súčasná právna úprava disciplinárnej právomoci a disciplinárneho konania voči jednotlivým právnickým povolaniam, ktorá je upravená v osobitných predpisoch, menovite voči sudcom, prokurátorom a iným osobám, ktoré sa predkladateľ rozhodol podriadiť pod disciplinárnu právomoc novozriadeného najvyššieho správneho súdu prostredníctvom tohto návrhu zákona. Rovnako tak aj samotná dikcia čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy naznačuje, že zákonodarca cielene vytvoril priestor pre vznik predkladaného návrhu zákona, ktorý má nahradiť súčasnú nekonzistentnú právnu úpravu a zaviesť jednotnú úpravu disciplinárneho konania tak, aby bola v súlade s platným znením ústavy. Okrem toho je ústavnoprávnym základom pre vypracovanie návrhu zákona aj čl. 143 ods. 1 ústavy, podľa ktorého správu vykonávajú správne súdy.

Cieľ návrhu zákona

Cieľom návrhu zákona je preto upraviť a zjednotiť procesnú úpravu disciplinárneho konania vo veciach sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov pred najvyšším správnym súdom. Platná právna úprava disciplinárneho konania je charakteristická najmä svojou výraznou roztrieštenosťou. Takáto nekompaktná právna úprava definuje rôzne osobité procesy, prostredníctvom ktorých môžu vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči svojim členom stavovské orgány jednotlivých právnických profesií. Výrazné rozdielnosti sa týkajú najmä návrhových oprávnení, spôsobu kreovania a zloženia orgánu, ktorý vykonáva disciplinárnu právomoc a postupu v disciplinárnom konaní.

Vzhľadom na tento dlho pretrvávajúci neželaný stav je riešením práve predložený návrh zákona, ktorý zjednocuje procesné pravidlá disciplinárneho konania pre viaceré právnické profesie a disciplinárnu právomoc zveruje do rúk sudcom z povolania spolu s reprezentantmi stavu, ktorého je disciplinárne stíhaný členom - prísediaci disciplinárnych senátov. Navrhované zloženie disciplinárnych senátov zaručuje potrebnú mieru transparentnosti disciplinárneho konania a výrazne upevňuje reprezentatívnosť a legitimitu členov disciplinárneho senátu.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a prerušenie

Cieľom predloženej právnej úpravy nie je čiastočne odobrať právomoc stavom nad svojimi členmi a tým prejaviť nedôveru zo strany výkonnej a zákonodarnej moci s úmyslom degradovať postavenie jednotlivých stavov, ktoré reprezentujú právnické povolania. Práve naopak, predložený návrh zákona predpokladá úzku kooperáciu medzi najvyšším správnym súdom a orgánmi, ktoré reprezentujú jednotlivé právnické stavy. Dotknuté stavovské organizácie budú disponovať návrhovým oprávnením, s využitím ktorého budú navrhovať svojich zástupcov ako nezávislých prísediacich do disciplinárnych senátov. Jednotlivé stavovské organizácie budú mať aj naďalej významnú rolu pri dotváraní pravidiel profesionálneho správania. Pravidlá profesionálneho správania však treba vnímať ako formu prevencie pred samotným porušením pravidiel či zákona, zatiaľ čo disciplinárne konanie a uloženie disciplinárnych opatrení je forma sankcie zo strany štátu za porušenie zákona pri výkone verejnej moci. Etika spolu s profesionálnym správaním tvorí samotný základ disciplinárneho konania. Ústava spolu so zákonmi by mala upravovať postavenie disciplinárne obvineného, disciplinárne konanie a uloženie disciplinárnych opatrení tak, aby sa predišlo nejednoznačnému výkladu pri aplikácií, čo potvrdzuje aj bod 19 Magny charty sudcov.

Predkladateľ má za to, že len jednoznačná, celistvá a dôkladne koncipovaná právna úprava môže viesť k právnej istote subjektov, ktorí sa môžu ocitnúť v postavení disciplinárne obvineného, ale rovnako tak aj k právnej istote subjektov s oprávnením podať návrh na začiatok disciplinárneho konania. Spoločná právna úprava disciplinárneho konania pre vybrané právnické profesie je dôležitá aj vo vzťahu k občianskej spoločnosti a posilneniu dôvery v právny štát. Súčasná situácia stavu dôvery občanov Slovenskej republiky v spravodlivosť a samotné vymáhanie práva v praxi nie je práve lichotivá. Z posledného prieskumu vyplýva, že až 72% občanov neverí v justíciu a v právny štát, čo Slovensko stavia na druhu pozíciu s najhorším výsledkom v celej Európskej únii. Práve etické kódexy správania pri výkone verejných funkcií s efektívnym disciplinárnym konaním v prípade ich porušenia treba chápať ako prejav vôle vzbudzovať dôveru občanov v inštitúcie. Na dosiahnutie dobrej reputácie, zvýšenia dôveryhodnosti, rešpektu a zlepšenia celkového obrazu stavu inštitúcií nemožno ignorovať etické požiadavky.

Pri koncipovaní návrhu zákona, ktorým sa bude spravovať disciplinárne konanie, predkladateľ dbal najmä na efektívnosť a transparentnosť disciplinárneho konania so značným dôrazom na rešpekt k úradu osôb, na ktoré sa disciplinárny poriadok vzťahuje. Predkladateľovým primárnym cieľom bolo, aby navrhovaná právna úprava poskytovala všetky záruky potrebné k tomu, aby bolo právo na spravodlivý proces riadne dodržané počas celého disciplinárneho konania. Uvedené je potrebné vnímať aj v kontexte pomerne nedávnej minulosti, kedy vysokí predstavitelia justície prostredníctvom zneužívania disciplinárnych konaní perzekuovali nepohodlných sudcov, a preto predkladateľ dospel k názoru, že prílišné uzatváranie sa jednotlivých stav „do seba“ bez možnosti vonkajšej kontroly môže byť nebezpečné pre samotných členov daného stavu.

Návrh zákona má oporu v práve Európskej únie a aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Rovnako tak je v súlade aj s odporúčaniami Rady ministrov členských štátov. Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých svojich rozhodnutiach (ako napríklad Sidabras a Džiautas proti Litve, Pitkevich proti Rusku, Pellegrin proti Taliansku) konštatoval, že osobitý súdny režim je prípustný v prípade osôb, ktorých práca má charakter verejnej služby. Jedná sa o prípady, kedy daná osoba koná ako „verejná moc“, pričom je zodpovedná za ochranu verejného záujmu alebo záujmu iných orgánov verejnej moci.

Z hľadiska legislatívno-technického spracovania návrhu zákona je nosnou úpravou čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy. Z hľadiska systematiky je najvhodnejšie vytvoriť unifikovanú procesnú úpravu konania a rozhodovania najvyššieho správneho súdi v disciplinárnych veciach v podobe samostatného zákona. Nejaví sa ako účelné ju koncentrovať do existujúcich procesných predpisov (napr. Správneho súdneho poriadku). Z hľadiska koncepčného nastavenia disciplinárneho poriadku je návrh zákona spracovaný na základe existujúcich procesných úprav uplatňovaných pri disciplinárnom stíhaní sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov. Pre platnú právnu úpravu, z ktorej návrh zákona vychádza, je charakteristická určitá miera roztrieštenosti, aj keď na strane druhej, možno identifikovať prvky, ktoré sú spoločné pre všetky dotknuté osobitné predpisy. Špecifickou črtou právnych úprav - najmä vo vzťahu k disciplinárnej zodpovednosti súdnych exekútorov a notárov - je, že časť otázok procesného charakteru je riešená v interných predpisoch komôr. Návrh zákona je koncipovaný výlučne ako procesný predpis a jeho ambíciou nie je sústreďovať doň hmotnoprávnu úpravu, ktorá teda naďalej zostáva súčasťou statusových zákonov.

Prečítajte si tiež: Ako prerušiť Sociálne poistenie pri starostlivosti o dieťa

Disciplinárne konanie pred najvyšším správnym súdom je koncipované ako návrhové konanie a je nastavené primárne ako jednostupňové konanie, pričom odvolanie bude prípustné len proti disciplinárnemu rozhodnutiu, ktorým sa ukladá najprísnejšia sankcia spočívajúca v odvolaní z funkcie. Disciplinárnu zodpovednosť bude vyvodzovať najvyšší správny súd prostredníctvom senátov, ktoré sa v zákone nazývajú ako disciplinárne senáty. Zloženie disciplinárnych senátov sa navrhuje v pomere 3:2, pričom ide o troch sudcov najvyššieho správneho súdu (z ktorých je jeden predsedom senátu), a ďalej z dvoch prísediacich, ktorí sú z nesudcovského prostredia, t.j. buď prokurátori, súdni exekútori alebo notári, či iné osoby z právnického prostredia podľa toho, kto je disciplinárne obvineným. Návrh zákona je v čl. I rozdelený do piatich častí. V prvej časti sú sústredené všeobecné ustanovenia. V druhej časti je úprava kreovania disciplinárnych senátov. V tretej časti sú sústredené ustanovenia o samotnom disciplinárnom konaní. Vo štvrtej časti je osobitná úprava rozhodovania o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. V nasledujúcich novelizačných článkoch sa menia a dopĺňajú súvisiace zákony. Tieto zákony regulovali disciplinárne konanie pre jednotlivé právnické profesie a preto bolo nevyhnutné ich znenie upraviť tak, aby reflektovalo zmenu ústavy a vôľu predkladateľa zjednotiť úpravu pre viaceré právnické profesie, ktoré budú podľa predloženého návrhu zákona podliehať disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu.

Okrem toho návrh zákona vyvoláva potrebu novelizácie aj iných súvisiacich predpisov.

• zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“).
• zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
• zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“),
• zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch“),
• zákon č. 185/2002 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním
• zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• zákon č. 423/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. decembra s výnimkou ustanovení, ktoré upravujú kreovanie databáz prísediacich sudcov disciplinárnych senátov, u ktorých sa navrhuje účinnosť 15. decembra. Návrh zákona predpokladá vydanie dvoch vykonávacích predpisov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré budú upravovať odmeny pre prísediacich disciplinárnych senátov a náhradu paušálnych trov disciplinárneho konania. Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na informatizáciu. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 17. augusta. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila 25. augusta.

V súvislosti so zverením disciplinárnej právomoci nad vybranými právnickými profesiami novozriadenému najvyššiemu správnemu súdu vystala požiadavka aktualizovať doterajšiu právnu úpravu disciplinárnych konaní tak, aby reflektovala túto skutočnosť. Dôvody, ktoré zákonodarcu viedli k prijatiu týchto významných zmien právnej úpravy, sú obsiahnuté vo všeobecnej časti dôvodovej správy. V zásade však možno konštatovať, že kľúčovým ustanovením pre tvorbu a stanovenie pôsobnosti preloženého návrhu zákona je čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy. Zo samotnej dikcie čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy vplýva, že najvyšší správny súd bude rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov, pričom tento výpočet nie je taxatívny.

Pri úvahách o tom, ako najvhodnejšie uchopiť problematiku disciplinárneho konania bolo možné pristúpiť k dvom alternatívam. Prvou možnosťou by bolo komplexne novelizovať platnú právnu úpravu disciplinárnych konaní v osobitých zákonoch pre jednotlivé právnické profesie. Uvedené sa primárne dotýka zákona č. 385/2000 Z. z o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“), zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch“), ďalej zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“). Vyššie uvedené osobitné zákony aj v súčasnosti upravujú disciplinárnu zodpovednosť a disciplinárne konanie pre jednotlivé právnické profesie, preto by sa na prvý pohľad mohlo javiť ako efektívnejšie a jednoduchšie, ak by ústavne zmeny našli svoj odraz výlučne v týchto statusových zákonoch, čím by vo výsledku nevznikol dôvod pre vytvorenie nového procesnoprávneho predpisu. V prvom rade, ako aj uvádza všeobecná časť dôvodovej správy, platná právna úprava disciplinárnych konaní nie rovnaká pre všetky právnicke povolania. Príčinou diferencie medzi jednotlivou právnou úpravou je skutočnosť, že doteraz disciplinárnou právomocou nad príslušníkmi právnických povolaní disponovali subjekty, ktoré tieto povolania navonok reprezentovali, ako napríklad komory. Z tohto dôvodu dotknuté osobitné zákony obsahujú výrazné odlišnosti vo vzťahu napríklad k návrhovým oprávneniam, k spôsobu kreovania a zloženia konkrétnemu subjektu, ktorý vyvodzuje disciplinárnu zodpovednosť, akými sú disciplinárne senáty či disciplinárne komisie a ich kompetenciám. Zosúladenie disciplinárneho konania by si preto vyžadovalo výrazné zásahy do súčasnej právnej úpravy disciplinárneho konania a nejednalo by sa len o nepatrné zmeny. Ak by predkladateľ pristúpil k rozsiahlej novelizácii úpravy disciplinárneho konania v každom jednom osobitnom zákone samostatne, výsledkom by bola zmätočnosť celého novelizovaného predpisu. Takéto riešenie by naštrbilo kompaktnosť obsahu právneho predpisu a vznikla by zbytočná duplicita jednotlivých ustanovení naprieč novelizovanými zákonmi. Prima facie je z ustanovenia § 1 návrhu zákona zrejmé, že predkladateľ sa rozhodol zaradiť pod disciplinárnu právomoc najvyššieho správneho súdu okrem sudcov a prokurátorov aj súdnych exekútorov a notárov. Takéto rozhodnutie nebolo svojvoľné a predkladateľ ho prijal po dlhých úvahách, ktoré vysvetľuje na viacerých miestach všeobecnej i osobitnej dôvodovej správy. Skutočnosť, že historicky disciplinárna právomoc nad svojimi členmi doteraz vždy prináležala jednotlivým zástupcom právnických povolaní nepotvrdzuje premisu, že takéto pravidlo je najvhodnejšie pre naplnenie účelu disciplinárneho konania, t.j. posúdenia a vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti. Preto aj v tomto prípade platí, že nie z pravidla sa vyvodzuje právo, ale z práva, ktoré je, sa má vyvodiť pravidlo (non ex regula ius sumatur, sed ex iure quod esr regula fiat).

Prečítajte si tiež: Dlhodobá práceneschopnosť a súdne pojednávania

Základným kritériom pre výber zvolených právnických profesií bolo posúdenie toho, či je alebo nie je daný subjekt nositeľom verejnej moci a samotný výkon práce jednotlivých členov týchto právnických profesií má alebo nemá charakter verejnej služby. Profesie, ktoré predkladateľ navrhuje podriadiť disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu boli dôkladne zvažované aj z personálneho, osobného, funkčného a inštitucionálneho aspektu. Pri posudzovaní osobného hľadiska predkladateľ vychádzal najmä skutočnosti, či je pre výkon daného povolania nevyhnutná určitá miera integrity jednotlivých členov právnických profesií.

Dôvody na vydedenie podľa Občianskeho zákonníka

Občiansky zákonník taxatívne vymedzuje dôvody, kedy môže poručiteľ svojho potomka vydediť. Ide o tieto prípady:

1. Ak potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v starobe, chorobe alebo v iných závažných prípadoch. Táto situácia nastáva, ak potomok vedome a bezdôvodne odmieta pomoc rodičovi, ktorý ju objektívne potrebuje. Nejde len o finančnú pomoc, ale aj o osobnú starostlivosť, zabezpečenie nevyhnutných potrieb a pod. Je dôležité, aby bola preukázaná objektívna potreba pomoci zo strany poručiteľa a vedomé odmietnutie tejto pomoci zo strany potomka.
2. Ak potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Tu sa posudzuje komplexný vzťah medzi poručiteľom a potomkom. Nejde len o občasné návštevy alebo telefonáty, ale o trvalý a úprimný záujem o život, zdravie a potreby poručiteľa. Ak potomok dlhodobo ignoruje poručiteľa, neprejavuje záujem o jeho život a potreby, môže to byť dôvod na vydedenie.
3. Ak bol potomok právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. V tomto prípade je dôvod na vydedenie jednoznačný, ak bol potomok právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka.
4. Ak potomok trvalo vedie neusporiadaný život. Tento dôvod je najviac problematický, pretože pojem "neusporiadaný život" je veľmi vágny a ťažko definovateľný. Ide o život, ktorý je v rozpore so všeobecne uznávanými morálnymi a spoločenskými normami. Môže ísť napríklad o závislosť od alkoholu, drog, hazardných hier, trvalé vyhýbanie sa práci a pod. Je dôležité, aby bol neusporiadaný život trvalý a preukázateľný.

Interpretácia dôvodov na vydedenie v judikatúre

Slovenská judikatúra sa zaoberá interpretáciou jednotlivých dôvodov na vydedenie. Všeobecne platí, že dôvody na vydedenie sa musia vykladať reštriktívne, teda úzko. Súd musí vždy dôkladne zvážiť všetky okolnosti prípadu a posúdiť, či bol dôvod na vydedenie skutočne naplnený.

Neposkytnutie potrebnej pomoci

V prípade neposkytnutia potrebnej pomoci sa posudzuje, či bola pomoc objektívne potrebná, či ju poručiteľ požadoval a či ju potomok vedome odmietol. Nie je rozhodujúce, či poručiteľovi pomáhal niekto iný (napr. iný príbuzný alebo opatrovateľka). Dôležité je, že potomok, ktorý mal povinnosť pomáhať, túto povinnosť nesplnil. Pomoc musí byť poskytnutá v súlade s dobrými mravmi.

Neprejavovanie opravdivého záujmu

Pri posudzovaní, či potomok neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, sa berie do úvahy komplexný vzťah medzi nimi. Súd skúma, či sa potomok zaujímal o život poručiteľa, jeho zdravie, potreby, či ho navštevoval, telefonoval mu, pomáhal mu v domácnosti a pod. Nie je rozhodujúce, či mal potomok objektívne dôvody na to, aby sa s poručiteľom nestýkal (napr. vzdialenosť, pracovné povinnosti). Dôležité je, či prejavoval aspoň minimálny záujem o jeho život.

Odsúdenie pre úmyselný trestný čin

V prípade odsúdenia pre úmyselný trestný čin je dôvod na vydedenie jednoznačný, ak boli splnené všetky zákonné podmienky (právoplatné odsúdenie, úmyselný trestný čin, trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka).

Vedenie neusporiadaného života

Pri posudzovaní, či potomok vedie neusporiadaný život, sa berú do úvahy všetky okolnosti prípadu. Súd skúma, či je život potomka v rozpore so všeobecne uznávanými morálnymi a spoločenskými normami, či je trvalý a preukázateľný. Nie je rozhodujúce, či potomok spôsobuje svojim životom škodu len sebe, alebo aj iným osobám.

Listina o vydedení

Vydedenie musí byť urobené písomne vo forme listiny o vydedení. V listine o vydedení musí byť uvedený dôvod vydedenia. Dôvod vydedenia musí byť uvedený konkrétne a zrozumiteľne, aby bolo zrejmé, prečo poručiteľ potomka vydedil. Ak listina o vydedení nespĺňa všetky zákonné náležitosti, je neplatná a potomok má právo na dedičstvo.

Právo na spravodlivý proces

Predkladateľ dbal najmä na efektívnosť a transparentnosť disciplinárneho konania so značným dôrazom na rešpekt k úradu osôb, na ktoré sa disciplinárny poriadok vzťahuje. Predkladateľovým primárnym cieľom bolo, aby navrhovaná právna úprava poskytovala všetky záruky potrebné k tomu, aby bolo právo na spravodlivý proces riadne dodržané počas celého disciplinárneho konania. Uvedené je potrebné vnímať aj v kontexte pomerne nedávnej minulosti, kedy vysokí predstavitelia justície prostredníctvom zneužívania disciplinárnych konaní perzekuovali nepohodlných sudcov, a preto predkladateľ dospel k názoru, že prílišné uzatváranie sa jednotlivých stav „do seba“ bez možnosti vonkajšej kontroly môže byť nebezpečné pre samotných členov daného stavu.

Dokazovanie v civilnom konaní

Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, nie procesných strán. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.

Príklad z praxe

V konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. xxxx, xxx, xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxsom pod č.k. poručiteľka T. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. Z. V. poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. zistil, že poručiteľka T. O., nar. spísanej vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Šali dňa 10.08.2006 JUDr. Karolom Kovácsom, notárom, pod č.k. xxxxxxxx, vydedila svojho syna - odporcu a vydedila ďalšie dve deti - navrhovateľku 1/ ako dcéru a navrhovateľa 2/ ako syna. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dôvody na vydedenie uvedené v listine neexistujú. Poručiteľka uviedla ako dôvod vydedenia, že navrhovatelia jej neposkytujú pomoc v starobe, v zhoršenom zdravotnom stave a vo všetkom je odkázaná na pomoc syna K. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, výsluchom svedkov a zistil, že navrhovatelia o poručiteľku prejavovali záujem, navštevovali ju, pomáhali jej v domácnosti a poskytovali jej finančnú pomoc. Súd prvého stupňa tiež zistil, že medzi poručiteľkou a navrhovateľmi neboli vzťahy nevraživosti, nezáujmu, neúcty. Na základe týchto zistení súd prvého stupňa dospel k záveru, že nebol daný dôvod na vydedenie a žalobe vyhovel. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a jeho rozsudok potvrdil.

tags: #relevantný #dôvod #na #vydedenie #podmienky