
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť v zásade od 1. januára 2004, predstavuje zásadnú rekodifikáciu sociálneho poistenia na Slovensku. Cieľom tohto zákona bolo prepojiť systém starobného dôchodkového sporenia so systémom dôchodkového poistenia.
Zákon novovymedzuje sociálne poistenie z hľadiska rozsahu aj obsahu. Sociálne poistenie zahŕňa nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania, platenie príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a platenie príspevku do garančného fondu.
V porovnaní s predchádzajúcim zákonom rekodifikovaný zákon rozširuje možnosť dobrovoľného poistenia na každú fyzickú osobu, ktorá nepodlieha povinnému poisteniu, a umožňuje dobrovoľné poistenie aj fyzickej osobe, ktorá súčasne podlieha povinnému poisteniu. Tento nový pohľad na poistný systém je uplatnený najmä v systéme nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti.
Vo vzťahu k dôchodkovému poisteniu nový pohľad spočíva aj v tom, že výkon zárobkovej činnosti, t. j. činnosti zamestnanca a vyššie príjmovej samostatne zárobkovo činnej osoby, a príjem z neho dosahovaný nie sú právnymi skutočnosťami, ktoré by mali negatívny vplyv na výplatu dôchodkovej dávky.
Jedným zo základných pojmov sociálneho poistenia je zárobková činnosť, ktorej definovanie je relevantné vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Fyzickým osobám, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť, vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti priamo zo zákona o sociálnom poistení. Na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia zárobkovou činnosťou je činnosť zamestnanca a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.
Prečítajte si tiež: Dilema v MHD: Tehotná vs. Invalid
Za zamestnanca sa považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem. Ide o právny vzťah:
Právne postavenie zamestnanca v sociálnom poistení zákon o sociálnom poistení priznáva aj doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia, pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti a fyzickej osobe vo výkone väzby a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody za podmienky, že sú zaradené do práce.
Za zamestnanca na účely sociálneho poistenia sa nepovažuje fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody, ktorá je zaradená na výkon iných prospešných prác podľa § 29a ods. 1 zákona č. 59/1965 Zb.
S účinnosťou od 1. januára 2004 sa za zamestnanca nepovažuje spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je za svoju prácu pre spoločnosť s ručením obmedzeným odmeňovaný formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. Právne postavenie zamestnanca nadobúda podľa zákona o sociálnom poistení v obmedzenom rozsahu aj fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, t. j. dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov.
S účinnosťou od 1. januára 2004 dochádza k zmene zásadného charakteru vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré vykonávajú umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa Autorského zákona, ktorá spočíva v tom, že tieto fyzické osoby sa nepovažujú za samostatne zárobkovo činné osoby.
Prečítajte si tiež: Všetko o materskej a rodičovskej dovolenke
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm.
Zákon o sociálnom poistení sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov, príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, t. j. tieto fyzické osoby sú zo sociálneho poistenia vylúčené. Napriek tejto skutočnosti sa na účely dôchodkového poistenia aj tieto fyzické osoby považujú za poistenca vtedy, ak obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný ani invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
V nadväznosti na definíciu zamestnanca zákon o sociálnom poistení taxatívne vymedzuje okruh fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa na účely sociálneho poistenia považujú za zamestnávateľa. Takéto taxatívne vymedzenie je relevantné najmä v súvislosti s plnením povinností, ktoré zákon o sociálnom poistení ukladá zamestnávateľovi. Nadobudnutie právneho postavenia zamestnávateľa právnickou osobou zákon o sociálnom poistení podmieňuje, aby jej sídlo alebo adresa jej organizačnej zložky boli na území Slovenskej republiky. Podmienkou pre nadobudnutie právneho postavenia zamestnávateľa fyzickou osobou je jej trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt podľa zákona č. 48/2002 Z. z.
Definícia pracovného úrazu v zásade vychádza z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do 31. decembra 2003 sa za pracovný úraz považoval aj úraz, ktorý utrpel zamestnanec na ceste do zamestnania a späť. S účinnosťou od 1. januára 2004 sa takýto úraz nebude považovať na účely sociálneho poistenia za pracovný úraz v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Z tejto zásady zákon o sociálnom poistení ustanovuje výnimku, podľa ktorej pracovným úrazom je aj úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste súvisiacej s vykonávaním služobnej cesty.
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom č. 461/2003 Z. z. vylúčené. Odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v zákone o sociálnom poistení (napr. konanie o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente, o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť alebo úrazovú rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume ako patrili, o povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby nahradiť podľa § 237 ods. odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v predchádzajúcom odseku alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu o priznaní, o znížení, o zastavení výplaty a o odňatí nemocenskej dávky, úrazového príplatku, rehabilitačného, rekvalifikačného a dávky v nezamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Nárok na dávky počas tehotenstva
Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi, ak zamestnávateľ zúčtoval na výplatu príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. Návrh môžete podať v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Právoplatné rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne preskúmava správny súd, na základe správnej žaloby; správna žaloba sa podáva na príslušný správny súd v lehote do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v poslednom stupni, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Podanie žaloby je oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. Ak má samostatne zárobkovo činná osoba predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, vzniká jej povinné poistenie od 1. októbra.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.
Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.
Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.
Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku.
Nárok na nemocenské dávky má poistenec, ak:
Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote.
Zákon o sociálnom poistení definuje invaliditu ako pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Dôchodkové poistenie zabezpečuje príjem pri invalidite. Materská dávka je súčasťou nemocenského poistenia a je určená na zabezpečenie príjmu v období tehotenstva a materstva.
Osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok, môže mať za určitých okolností nárok aj na materskú dávku. Podmienkou je, že spĺňa podmienky pre nárok na materskú dávku, t. j. je nemocensky poistená alebo v ochrannej lehote a splnila ďalšie zákonné podmienky.
Zmluva, resp. právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem, je kľúčový pre vznik povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia.
Od januára je vyššia suma tehotenskej dávky. Dávka je určená pre ženy, ktoré sú na začiatku 13. týždňa tehotenstva (27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu) a sú nemocensky poistené (zamestnankyne, samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne nemocensky poistené osoby) alebo im k tomuto dňu plynie ochranná lehota po skončení nemocenského poistenia. Ďalšou podmienkou nároku na tehotenské je 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 13. týždňa tehotenstva a v prípade samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb aj zaplatenie poistného včas a v správnej výške (nedoplatok musí byť nižší ako 5 eur).
Žiadosť potom predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Môžete tak urobiť elektronicky cez elektronický formulár Žiadosť o tehotenské, ktorému priložíte kópiu/sken 1. strany žiadosti (strana potvrdená lekárom). Nárok na dávku si môžu mamičky uplatniť až tri roky spätne, o nič teda nemusia prísť.
Mamičky, ktoré poberajú dávku tehotenské, už nemusia predkladať doklad o ukončení tehotenstva. Ide o tie poistenky, ktorých tehotenstvo bolo ukončené pôrodom. V týchto prípadoch teda doklad Potvrdenie o ukončení tehotenstva už nemusia potvrdzovať ani príslušné zdravotnícke zariadenia. Povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie tehotenstva zostáva naďalej iba pre poistenky: ktorých tehotenstvo bolo ukončené inak ako pôrodom, ktoré sú cudzinkami, ktorých dieťa sa narodilo v cudzine, t. j.
Áno, Sociálnej poisťovni je žena povinná preukázať skončenie tehotenstva iba v prípade, ak tehotenstvo bolo ukončené inak ako pôrodom, tehotenstvo bolo ukončené pôrodom, avšak poistenka je cudzinka alebo dieťa sa narodilo v cudzine. Na tieto účely vám lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bolo tehotenstvo ukončené, alebo gynekológ, ktorý sa o ukončení tehotenstva dozvedel, vystaví Potvrdenie o skončení tehotenstva. Toto potvrdenie predložte pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca tehotenské. Ukončenie tehotenstva však môžete preukázať aj iným spôsobom.
Poistenkyňa, ktorá je tehotná, má mať nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 13. Výška tehotenského má byť 15 percent denného vymeriavacieho základu. Úhrnná výška tehotenského zo všetkých nemocenských poistení je najmenej 10 percent denného vymeriavacieho základu.
Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k podpore rodín na Slovensku. Ministerstvo chce, aby prostredníctvom nového druhu dotácie mohli byť podporené preventívne aktivity, ako napríklad preventívne programy, tréningy a osveta zameraná na plnenie funkcií rodiny, predchádzanie negatívnym javom v rodine, kampane zamerané na zvyšovanie citlivosti verejnosti k závažným rodinným témam, ako aj aktivity zamerané na posilňovanie medzigeneračných vzťahov v rodine, budovanie svojpomocných skupín či edičné činnosti, ktoré s týmito aktivitami súvisia.
Prvým krokom na ceste k legalizácii potratov na Slovensku bolo prijatie nového Trestného zákona v roku 1950. Dňa 19. decembra 1957 bol prijatý Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti, ktorý bol účinný od 30. 12. 1957 do 1. 1. 1987.
Celkom nová úprava bola prijatá Zákonom č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorá je účinná od 1. 1. 1987 do súčasnosti. Súčasný zákon dovoľuje usmrtiť dieťa do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov, ale aj na žiadosť ženy, pričom žena nemusí uviesť žiaden dôvod. Zrušili sa tiež interrupčné komisie.
Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody. Žene možno umelo prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu.
Zo zdravotných dôvodov možno umelo prerušiť tehotenstvo najneskoršie do dvanásť týždňov jeho trvania. Bez ohľadu na trvanie tehotenstva možno ho umelo prerušiť, ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený.
V súčasnosti platný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. Ústava Slovenskej Republiky hovorí nasledovné:
Článok 15
(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
(2) Nikto nesmie byť pozbavený života.
Článok 12
(1) Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
tags: #tehotenstvo #a #invalidita #práva