Sociálny pracovník: Medzi opatrovateľom a poskytovateľom služieb

Sociálna práca je komplexná a dynamická oblasť, ktorá si vyžaduje od sociálnych pracovníkov širokú škálu zručností a rolí. Títo profesionáli sa stretávajú s ľuďmi v rôznych životných situáciách, často v núdzi, závislom postavení alebo v kríze. Cieľom sociálnej práce je zlepšiť ich životy prostredníctvom pomoci zameranej na rozvoj schopnosti robiť slobodné rozhodnutia. V tomto článku sa pozrieme na rolu sociálneho pracovníka, jeho osobnosť, etické aspekty a na to, či je viac opatrovateľom alebo poskytovateľom služieb.

Osobnosť sociálneho pracovníka

Osobnosť sociálneho pracovníka zohráva kľúčovú úlohu v jeho práci. Strieženec definuje, že osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od kvalitného vzdelania, sociálneho rozhľadu, integrovaného súhrnu povahových čŕt (poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, vzbudzovanie dôvery ľudí), profesionálnych predpokladov a schopností, schopností komunikácie s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami.

Sociálny pracovník musí byť empatický, trpezlivý a schopný aktívne počúvať. Aktívne počúvanie nie je také ľahké, ako sa na prvý pohľad zdá. Ako profesionál vie, že to samo o sebe môže pôsobiť upokojujúco, terapeuticky, hojivo a pritom rozpúšťať problém. Je dôležité, aby si sociálny pracovník uvedomoval svoje vlastné hodnoty a predsudky a dokázal k klientom pristupovať s rešpektom a bez odsudzovania.

Typy sociálnych pracovníkov

V praxi sa stretávame s rôznymi typmi sociálnych pracovníkov, ktorí sa líšia svojím prístupom a angažovanosťou:

  • Neangažovaný pracovník: Poníma svoju prácu iba ako výkon zverených právomocí.
  • Angažovaný pracovník: Táto profesia má veľkú príťažlivosť, potom môže túto prácu vykonávať aj za určitý malý príjem.
  • Príliš obetavý pracovník: Angažovaný pracovník, ktorý sa príliš obetuje pre svojho klienta.

Dôležité je nájsť rovnováhu medzi angažovanosťou a profesionálnym odstupom, aby sociálny pracovník dokázal efektívne pomáhať klientom bez toho, aby sa sám vyčerpal.

Prečítajte si tiež: Rola sociálneho pracovníka

Profesionálne role sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník pri výkone svojej práce zastáva niekoľko typov rolí a to: sociálny pracovník ako úradník, sociálny pracovník ako poradca, sociálny pracovník ako manažér, sociálny pracovník ako vedec, sociálny pracovník ako pedagóg, sociálny pracovník ako psychológ, sociálny pracovník ako terapeut.

Režníček uvádza viaceré typy rolí sociálneho pracovníka:

  • Opatrovateľ alebo poskytovateľ sociálnych služieb: Pomáha klientom v ich bežnom živote pri zabezpečovaní dôležitých činností.
  • Sprostredkovateľ služieb: Pomáha klientom získať kontakt s potrebnými sociálnymi zariadeniam, príp. s inými zdrojmi pomoci.
  • Učiteľ sociálnej adaptácie: Pomáha klientom modifikovať ich správanie tak, aby mohli účinnejšie riešiť svoje problémy.
  • Poradca alebo terapeut: Pomáha klientom získať vhľad na ich postoje, pocity, spôsoby konania so zámerom napomôcť ich osobnostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu správaniu.
  • Prípadový manažér: Usiluje sa o zaistenie, koordináciu, vhodný výber a súvislé poskytovanie služieb, najmä u klientely s väčším množstvom sociálnych a zdravotných potrieb.
  • Manažér pracovnej náplne v zariadení: Organizuje a plánuje prácu, načasovanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu poskytovania.

Sociálny pracovník v našich podmienkach musí preberať zodpovednosť za riešenie prípadu, pričom je obmedzovaný vo svojich kompetenciách a možnostiach aj nedostatkom času, či množstvom klientov.

Etika sociálnej práce

Etika je súhrn pravidiel o spoločenskom správaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu, vzťahu k ľuďom. Etický kódex sociálnej práce je systematicky usporiadaný súbor noriem, zbierka predpísaných spoločenských noriem.

Etický kódex sociálnych pracovníkov definuje poslanie tejto profesie: „Sociálny pracovník, ktorý v úlohe pomáhajúceho sa stretáva s ľuďmi v núdzi, s ľuďmi v závislom postavení, s ľuďmi v kolízii a strese, ktorí potrebujú viac než neosobnú profesionálnu slušnosť, potrebujú prijatie, spoluúčasť (nie súcit), empatiu, porozumenie neodsudzujúci postoj, pocit dôvernosti informácií, akceptovanie jedinečnosti aj inakosti.“

Prečítajte si tiež: Sociálna práca v Nórsku

Dodržiavanie etických zásad je pre sociálneho pracovníka nevyhnutné. Medzi základné etické princípy patrí:

  • Rešpektovanie dôstojnosti a hodnoty každej osoby: Sociálny pracovník by mal ku každému klientovi pristupovať s úctou a rešpektom bez ohľadu na jeho pôvod, presvedčenie alebo životný štýl.
  • Podpora sebaurčenia klienta: Sociálny pracovník by mal klientovi pomáhať robiť informované rozhodnutia a podporovať jeho autonómiu.
  • Zachovávanie dôvernosti: Sociálny pracovník je povinný zachovávať dôvernosť informácií, ktoré získa od klienta.
  • Profesionálna integrita: Sociálny pracovník by mal konať čestne a zodpovedne a vyhýbať sa konfliktom záujmov.
  • Kompetentnosť: Sociálny pracovník by mal neustále rozvíjať svoje profesionálne zručnosti a vedomosti.

Sociálna práca: Od pomoci k rozvoju

Sociálna práca vedie od sociálnej pomoci k sociálnemu rozvoju človeka. Vo vyspelých krajinách má sociálna práca status profesie so všetkým, čo k tomu patrí a opakovane sa presviedčame, že sociálna práca to nie sú len sociálno-technické opatrenia, ale najmä metóda práce s klientom. Množstvo klientov sociálnych pracovníkov vyžaduje pri riešení svojich problémov aj pomoc ďalších odborníkov. V súčasnosti sa síce proklamuje spolupráca sociálnych pracovníkov a iných odborníkov pri riešení viacerých sociálnych problémov (vznikajú okrem iného aj viaceré špecificky zamerané komisie, či iné orgány, ktoré majú túto spoluprácu koordinovať), ale jej konkrétne efekty sú diskutabilné.

Funkčné zaradenie a náplň sociálneho pracovníka závisí od požiadaviek a predstáv konkrétneho zamestnávateľa. Pre profesionalizáciu sociálneho pracovníka v SR je mimoriadne dôležité vytvoriť profesijné štandardy, ktorých úlohou je nielen vymedziť profesiu sociálneho pracovníka, ale aj stanoviť základné kritéria na výkon.

Náplň práce sociálneho pracovníka predovšetkým v orgánoch miestnej štátnej správy a subjektoch - poskytovateľoch sociálnych služieb, ktorých zriaďovateľom je štát, je často hybridom viacerých profesií. Sociálna práca v zmysle priameho kontaktu s klientom často nie je v centre záujmu sociálneho pracovníka i z objektívnych dôvodov. Tento pri plnení svojich pracovných povinností už na vlastnú sociálnu prácu nemá čas ani energiu.

Sociálna starostlivosť vs. sociálna pomoc

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Často sa v praxi zamieňajú i napriek tomu, že sa vzťahujú k presne vymedzeným situáciám. Sociálna starostlivosť je charakteristická tým že:

Prečítajte si tiež: Význam sociálneho pracovníka

  • Sociálny pracovník má dominantné postavenie a rozhoduje o výbere foriem sociálnej starostlivosti, o miere a dĺžke poskytnutej sociálnej starostlivosti a podobne
  • Klient, ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže, nevládze, nie je schopný hľadať riešenia vlastného problému. Klient je odkázaný na starostlivosť odborníka - sociálneho pracovníka, čiže je v pasívnej pozícií.

Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne sociálne potreby (udalosti) občanov. Sociálna starostlivosť môže byť zameraná na:

  • Klienta - jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť,
  • Sociálne prostredie v prípade, že toto pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti (asociálne).

Terminologické spojenie sociálna starostlivosť zdôrazňuje celospoločenský charakter starostlivosti. Na jej podporu existujú sociálne inštitúcie, organizácie alebo občianske združenia, ktoré vytvárajú sociálnu sieť, prostredníctvom ktorej sa sociálna starostlivosť realizuje. Na realizácii sociálnej starostlivosti sa podieľajú:

  • Štát, prostredníctvom štátnej správy a jej zariadení,
  • Obce a nimi zriaďované sociálne inštitúcie,
  • Sociálna poisťovňa,
  • Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)
  • Cirkevné alebo charitatívne inštitúcie a organizácie,
  • Občianske združenia,
  • Nadácie, spolky, …

Sociálnu starostlivosť vo vnútri štátu môžeme chápať ako:

  • Určitý dohľad či patronát štátu nad osudmi svojich občanov, ak ide o vzťah štát - občan
  • Formu občianskej solidarity, ak ide o vzťah občan - občan.

Sociálna pomoc je aktívna spolupráca sociálneho pracovníka a klienta pri riešení problémových situácií v živote človeka, ktorú môžeme vymedziť pojmami:

  • Partnerská pomoc
  • Sprevádzanie
  • Napomáhanie

V sociálnej pomoci pomáhajúci čiže aktér poskytujúci podporu vystupuje v partnerskej rovine - navrhuje, odporúča a spolupôsobí pri realizácii optimálnej forme pomoci, a prijímateľ pomoci je aktívnym článkom a rozhoduje:

  • O tom v čom chce pomôcť
  • Akú formu pomoci potrebuje
  • Volí si pomáhajúcu osobu.

Sociálnu pomoc chápeme ako:

  • Sociálna prevencia, sociálne poradenstvo, sociálne služby, riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze v rátane sociálnej núdze občanov s ŤZP, v dôsledku ktorej si občan sám, alebo ani s pomocou rodiny nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a to: Jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Strieženec definuje sociálnu pomoc ako súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu. Sociálna pomoc sa nevzťahuje na formy susedskej či rodinnej pomoci. Ide o pomoc pri bežných životných situáciách predovšetkým náklady na potraviny, ubytovanie, oblečenie, hygienu, nábytok, kúrenie a osobné potreby bežného života napríklad na kultúrnom živote.

Zlepšenie súčasného stavu sociálnej práce

Niektoré konkrétne návrhy na zlepšenie súčasného stavu:

  1. Zviditeľnenie profesijnej organizácie (Asociácia sociálnych pracovníkov Slovenska).
  2. Široká odborná diskusia (napr. na stránkach Práce asociálnej politiky) o niektorých dôležitých problémoch a otázkach - napr. Etický kódex sociálnych pracovníkov SR…
  3. Zdokonaľovanie príslušnej legislatívy v spolupráci s odborníkmi z praxe a akceptovaním ich názorov a pripomienok v konečnom znení právnych noriem.
  4. Zvyšovanie kvalifikačnej úrovne sociálnych pracovníkov - vymedzením jasne formulovaných požiadaviek na kvalifikáciu sociálneho pracovníka na určité pracovné miesto - zamedziť prílevu ďalších nekvalifikovaných sociálnych pracovníkov do praxe.

Psychologická príprava sociálnych pracovníkov

Psychologická príprava sociálnych pracovníkov je nevyhnutná pre efektívny výkon ich práce. Zahŕňa rôzne aspekty:

  1. Sociálny pracovník ako osobnosť
  2. Sociálny pracovník ako odborník v interakcii s inými
  3. Sociálny pracovník ako psychoterapeut
  4. Sociálny pracovník ako pedagóg
  5. Sociálny pracovník ako manažér
  6. Sociálny pracovník ako vedec

Sociálny pracovník ako odborník v styku s inými

Sociálny pracovník ako odborník v styku s inými by mal byť teda aj sociálno - psychologickými poznatkami, zručnosťami a vedomosťami.

Sociálny pracovník ako psychoterapeut a poradca

Poradenstvo sociálneho pracovníka je jedna z možných ciest pomoci človeku, ktorý má problémy. V tejto súvislosti psychologická literatúra doporučuje 6 typov stratégií pomoci sociálnych pracovníkov:

  • Poskytovanie rád v akejkoľvek oblasti, ktorej sa sociálny či psychologický problém týka
  • Poskytovanie informácií v oblasti sociálnej, právnej, pracovnej a pod. na zorientovanie klienta v danej problematickej oblasti
  • Usmerňovanie správania za účelom získania možných sociálnych výhod zo strany rôznych organizácií, nadácií, bánk a pod.
  • Učenie s cieľom získať novú kvalifikáciu, nové vedomosti, zručnosti za účelom znovuzaradenia sa do spoločnosti a získania nového zamestnania
  • Zmena systému práce klienta
  • Poradenstvo, ktorého podstata spočíva vo vysvetlení problému, postihnutia jeho jadra, vysvetlenia úlohy klienta pri riešení daného problému a v spoločnom hľadaní samotného riešenia problému

Sociálny pracovník ako pedagóg

Sociálny pracovník v styku klientom je veľmi často nútený vystupovať ako odborník, ktorý, vo všeobecnosti vzaté, učí klienta žiť po novom. Ide hlavne o získanie nových zručností a návykov, ktorých zákonitosti zmien a nadobúdania by mal sociálny pracovník poznať. Často táto časť práce predstavuje to najťažšie, z hľadiska neviditeľnosti, čo musí sociálny pracovník urobiť nakoľko odstránenie starých problematických návykov trvá dlho a je často málo efektívne.

Sociálny pracovník ako manažér

Každý z nás, ktorý chce postupovať vo svojej profesionálnej kariére, potrebuje a stať v priebehu svojho pracovného života manažérom, resp. ovládať určité manažérske postupy s cieľom zvýšiť možnosti svojho odborného rastu. Rola sociálneho pracovníka si vyžaduje osobnú zaangažovanosť a vlastnú schopnosť utvoriť si pracovné vzťahy a pozíciu v tej ktorej inštitúcii.

Sociálny pracovník ako vedec a výskumník

Sociálny pracovník počas svojej praxe musí uskutočniť prieskumy, resp. výskumy určitých sociálnych alebo dokonca psychologických faktov, ktoré mu majú dopomôcť k získaniu širšej poznatkovej základni o určitých sociálnych problémoch.

Základy sociálnej práce

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) definuje sociálnu prácu: sociálna práca podporuje sociálne zmeny na riešenie problémov v medziľudských vzťahoch, pomáha zlepšovať ľuďom život prostredníctvom pomoci zameranej na rozvoj schopnosti robiť slobodné rozhodnutia. Opierajúc sa o vedecké poznanie ľudského správania a sociálneho systému zasahuje sociálna práca práve tam, kde prichádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia.

Každá národná asociácia má svoju definíciu sociálnej práce, ale všetky zdôrazňujú význam pomoci, ktorá smeruje ku skvalitneniu života jednotlivcov, rodín, skupín, komunít a tým celej spoločnosti.

Z pôvodne represívne orientovanej sociálnej práce zameranej na odstraňovanie a nápravu nežiadúceho vývoja sa v poslednom období preorientovala sociálna práca na preventívne aktivity, ktoré sú zamerané na predchádzanie nežiadúceho vývoja v spoločnosti.

Sociálna práca je v súčasnosti vo svete vnímaná ako multidisciplinárna až transdisciplinárna vedná oblasť, ktorá disponuje špeciálnymi metódami práce a teoreticky je zameraná na oblasť sociálnej starostlivosti o jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť, ako aj na prípravu odborníkov do tejto oblasti. Je to aj praktická činnosť, ktorá je zameraná na predchádzanie alebo úpravu problémov jednotlivcov, rodín, skupín, komunít, na riešení ktorých sa sociálni pracovníci podieľajú prostredníctvom organizovaných sociálnych služieb.

Sociálna pomoc v praxi

V našich podmienkach je vnímaná sociálna práca ako činnosť, ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti (Zákon NR SR č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci - novela účinná od januára 2009 ako Zákon NR SR č. 448/2008)

Základným cieľom je pomoc k svojpomoci. Americká škola sociálnej práce kladie dôraz na konkrétnosť, význam rodiny, využívanie všetkých dostupných zdrojov, osobný kontakt sociálneho pracovníka a klienta ale aj špeciálnu prípravu odborníkov. Francúzska škola sociálnej práce zdôrazňuje význam hodnoty pre oblasť sociálnej práce na kresťanskom princípe, pomoc blížnemu v núdzi - ako základná hodnota kresťanstva - pre všetky európske školy sociálnej práce.

Napriek určitým rozdielnostiam súčasná sociálna práca je charakteristická tým, že má:

  • Verejný charakter - je dostupná pre všetkých občanov, občan o nej vie a v prípade potreby môže navštíviť inštitúcie sociálnej práce.
  • Inštituicionálnu formu - na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcie => štátne, samosprávy, ako dôkaz pre garantovaných poskytovaných služieb pre klientov a mimovládne inštitúcie nahrádzajú tieto chýbajúce sociálne služby.
  • Preventívny charakter - sociálna práca má dve oblasti - oblasť prevencie a oblasť nápravy, resp. represie. Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti (drogy, alkohol, tabakizmus, AIDS,…). Oblasť normotvorby pre ochranu občianskych, politických a sociálnych práv a sociálnej politiky (zdravotné, sociálne a dôchodkové poistenie). Sú to dve oblasti, ktoré určujú reálny život jednotlivcov a spoločnosti.
  • Pluralitu zdrojov - využívať všetky dostupné zdroje pre potreby klientov sociálnej práce, zo štátnych, medzinárodných, nadačných, ale i súkromných zdrojov.
  • Úzky vzťah medzi teóriou a praxou - samotná prax sociálnej práce je základným prvkom pre rozvoj sociálnej práce ako vednej disciplíny. Na druhej strane teória sociálnej práce pomáha lepšie pripraviť profesionálov - sociálnych pracovníkov, čím skvalitňuje prax sociálnej práce pre riešenie sociálnych problémov klientov.
  • Premenlivý charakter - je daný objektom skúmania, ktorým je sociálny problém. Charakter sociálnych problémov a spôsob ich možného riešenia úzko súvisí so sociálnymi, ekonomickými, kultúrnymi a politickými podmienkami konkrétnej krajiny.

Pomoc a pomáhanie ako základ sociálnej práce

Fylogenéza ľudstva ukazuje, že človek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny, skupiny. Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napríklad choroba, či agresia alebo osirenie, ovdovenie, chudoba a telesné postihnutie.

V stredoveku boli vytvorené dve formy poskytovania pomoci:

  • Spontánna a osobná pomoc - dávanie almužny,
  • Organizovaná pomoc pre ľudí, o ktorých sa nedokázali postarať ich rodiny alebo blízki (seniori, siroty, chorí, …) Medzi prvé organizované inštitúcie zamerané na pomoc zaraďujeme špitály. Špitál poskytoval stravu, ošatenie, ošetrenie, ale i duchovnú pomoc a prístrešie, ktoré zastrešovala cirkev.

Pomoc sa najskôr poskytovala individuálne, neskôr sa začala organizovať a stala sa predmetom úvah mnohých mysliteľov a snahou obcí a miest.

Pomoc a jej jednotlivé formy sa postupne profesionalizovali a utvárali sa pomáhajúce profesie, medzi ktoré dnes zaraďujeme povolania ako: lekár, ošetrovateľ, sestra, psychológ, terapeut a poradca, kňaz, sociálny pracovník a iné. Ich výkon pomoci je dnes riadený pravidlami, o ktorých rozhodujú profesionálne zväzy - asociácie a komory.

Pojem pomoc sa mení spolu so zmenami, ktoré prebiehajú vo vnútri spoločnosti a je závislá na jej štruktúre, kultúre, náboženstve a podobne.

Z historického hľadiska je možné pri poskytovaní pomoci rozlíšiť tri formy:

  • Individuálnu, dobrovoľnú pomoc orientovanú na aktuálnu pomoc
  • Sociálnu politiku štátu prostredníctvom práva a financií má preventívny charakter
  • Služby orientované na človeka cez sociálnu prácu, zdravotnú starostlivosť a verejné vzdelávanie, čo odzrkadľujú tri najzákladnejšie starostlivosti o jednotlivca.

Formy pomoci

Pomoc má v ľudskej spoločnosti výnimočné miesto, je chápaná ako základný morálny princíp, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. Každý človek je odkázaný na pomoc pri rozvoji svojej osobnosti počas životného cyklu. Starostlivosť je prirodzenou súčasťou pomoci.

Starostlivosť môžeme charakterizovať aj ako aktivitu namierenú na človeka a jeho stránky existencie, nad ktorými ľudia nemajú žiadnu moc:

  • Zraniteľnosť a závislosť - na svet prichádzame ako zraniteľní, čím vzniká naša závislosť na ostatných. Táto závislosť vznikajúca zo zraniteľnosti robí život človeka krehkým. Rovnako neovplyvniteľnou dimenziou existencie človeka je smrteľnosť.

Dnes má človek nárok na odbornú pomoc aj zo strany sociálneho pracovníka a to najmä v situáciách ako sú:

  • Nezamestnanosť
  • Chudoba
  • Choroba (zdravotná alebo duševná)
  • Staroba
  • Smrť živiteľa
  • Úmrtie príbuznej či blízkej osoby, ale aj narodenie
  • Strata rodiny
  • Strata domova
  • Rôzne formy sociálneho zlyhania (sociálna izolácia či sociálna exklúzia) a iné.

S neustálym nárastom potreby pomoci sa kontinuálne zvyšovala aj miera pomoci a rozširovali sa formy poskytovanej pomoci. Prvotné individuálne pomáhanie prestalo spĺňať požadovanú úroveň, pomoc sa začala organizovať a postupne sa vytvárali inštitúcie, ktoré sa zaoberali jej realizáciou a ktoré sú dnes vo veľkej miere financované (a tým aj kontrolované) z verejných zdrojov.

Vznik inštitúcií bol základným predpokladom pre poskytovanie pomoci na odbornej úrovni a je namierená na oblasť zvládania problémov a rizík modernej spoločnosti. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie. Je to profesionálne konanie sociálnych pracovníkov, ktoré je orientované na poskytovanie pomoci, sprevádzanie a obnovovanie prirodzených sociálnych kompetencií jednotlivcov, rodiny, skupiny či komunity.

Počas životného cyklu sa stretávame s rozličnými formami pomoci, vrátane celej škály foriem sociálnej pomoci. Z hľadiska zamerania môžeme pomoc deliť na:

  • Horizontálnu
  • Vertikálnu

Pri horizontálnom členení ide o pomoc, potreba ktorej vychádza z oblastí napríklad: zdravotnej, hospodársko-materiálnej, psychologickej (psychoterapia), sociálnej (poradenstvo). Pri vertikálnom členení rozlišujeme pomoc podľa jej adresátov, teda pomoc je určená - jednotlivcom, rodinám, skupinám, komunitám, spoločnosti (sociálno-právna ochrana, duševná hygiena, …) a globálnemu svetovému spoločenstvu (napr. rozvojová pomoc)

Typy pomoci

Ak klient pomoc hľadá a pre pomoc za sociálnym pracovníkom prichádza môžeme súhlasiť s prof. Ludewigom, že dochádza ku štyrom základným typom pomoci:

  • Odborné vedenie
  • Sprevádzanie
  • Poradenstvo
  • Terapia

Tieto štyri typy pomoci sú odrazom očakávania klienta, ktorý prichádza za sociálnym pracovníkom.

tags: #rola #socialneho #pracovnika #opatrovatel #alebo #poskytovatel

Ďalšie články