Objavte Kľúčovú Úlohu Sociálneho Pracovníka: Definícia, Kompetencie a Význam, Ktoré Môžu Zmeniť Život - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

21. December 2025

Sociálna práca je komplexná a dynamická oblasť, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v spoločnosti. Sociálni pracovníci sú odborníci, ktorí sa venujú zlepšovaniu života jednotlivcov, rodín, skupín a komunít, a to prostredníctvom prevencie, intervencie a podpory. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na to, kto je sociálny pracovník, aké sú jeho úlohy, kompetencie a legislatívny rámec jeho pôsobenia.

Definícia a chápanie sociálnej role

Veľký sociologický slovník definuje rolu ako očakávaný spôsob správania sa viazaný na určitý sociálny status. (R. Linton, 1936) V sociologickom zmysle ide o predom určené správanie, zatiaľ čo v sociálnej psychológii sú to prijaté pravidlá konania. Sprostredkovaná rola predstavuje vzťah medzi reálnymi činnosťami jednotlivca a ich normami.

Rolu možno chápať v trojjedinosti: sociologický neosobný aspekt sociálnej pozície, sociálno-psychologický štruktúrny aspekt sociálnej interakcie a individuálny psychologický aspekt osobne prežívanej činnosti. Role sa vytvárajú v normatívnej špecializácii, ktorá prebieha v spoločnosti, a sociálnej generalizácii, ktorú vykonáva každý jej člen (H. Popitz). Sú základom odindividualizovania a prednosťou noriem.

Teória rolí je kritizovaná za to, že v nejednotne definovanom a redundantnom pojme vyjadruje presocializované chápanie jedinca, odtrháva ho od spoločnosti, alebo stotožňuje realitu role s osobnou realitou. Chápe výkon role ako hru, ktorá pripúšťa iba jedinú stratégiu a propaguje tak konformitu, reifikáciu a fatalizmus. Sociologická analýza role predpokladá existujúci konsenzus zúčastnených v definovaní každej z nich.

Role sú často spojené so sociálnymi typmi správania a vzormi individuality. Tie však na rozdiel od roly pripúšťajú istú charakteristiku ich výkonov, nemusia mať presne vymedzené normy a byť viazané na určité postavenie. Sociálnu rolu môžeme voľne a zjednodušene charakterizovať ako vzor správania určený skupinovými alebo spoločenskými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom.

Prečítajte si tiež: Rola sociálneho pracovníka

Sociálny status a sociálna pozícia

Veľký sociologický slovník charakterizuje sociálny status ako sociálne, spoločenské postavenie. Je to nepresne ohraničený pojem používaný v zmysle miesta, polohy jedinca v štruktúre sociálnej skupiny či organizácie, kde sa používa aj zástupný termín sociálna pozícia, niekedy aj sociálna rola.

Sociálny status (lat. status = postoj, postava, zriadenie, pomery, blahobyt) sa v najobecnejšom chápaní používa ako súhrnné vyjadrenie sociálnej pozície človeka v určitej spoločnosti, resp. v skupine spojené s určitou mierou ocenenia zo strany druhých. Na každý sociálny status sa viaže istý súbor práv a povinností. Toto vymedzenie sociálneho statusu podal R. Linton v polovici 30. rokov.

K vyjadreniu súhrnu, prelínaniu všetkých pozícií, ktoré jedinec zaujíma vo všetkých skupinách, sa používa termín sociálny status, zahŕňa ho aj sociálna prestíž. Všetky použité termíny sa aj v cudzojazyčnej literatúre obsahovo silno prelínajú a bývajú používané k vyjadreniu toho istého. V tejto terminológii ide o istý proces, kde sociálna pozícia situuje sociálny subjekt v jednom sociálnom priestore v relácii k iným subjektom rovnakého radu, sociálna rola zatiaľ vyjadruje očakávania, ktoré sa k tomuto umiestneniu viažu. Status je potom spojený predovšetkým s výslednými možnosťami a právami subjektu, vyplývajúcimi z jeho všetkých pozícií vo všetkých sociálnych priestoroch.

Miera priznanej prestíže závisí od postoja sociálneho okolia, resp. sociálnej verejnosti a tento postoj môže byť ovplyvnený situačnými premenami a masovými efektmi - v tomto prípade sa pojem sociálna pozícia pomerne výrazne odchyľuje od prostého významu pozície a role. Premenlivosť sociálnej pozície súvisí s mierou otvorenosti, či uzavretosti mobilitného priestoru. V období výraznej sociálnej zmeny sa rýchlo a silno mení sociálna pozícia, nová sociálna pozícia však nemusí mať dlhé trvanie.

Sociálny status je sociálna pozícia v skupine, spoločnosti spojená s istými právami a povinnosťami. Každý človek zastáva v spoločnosti i v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií. Napríklad žena môže byť manželkou, matkou, učiteľkou, členkou politickej strany, vodičkou osobného auta. Každá z týchto sociálnych pozícií, ktoré spoločnosť spája s istými právami a povinnosťami, je sociálny status. Každý človek zastáva množstvo sociálnych statusov, jeden z nich však býva kľúčový, rozhodujúci, a to ten, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje sociálne postavenie človeka v spoločnosti, sociálne ho definuje. Napríklad Róm môže byť manželom, otcom, stavebným robotníkom atď., jeho sociálny status v našej spoločnosti však určuje najmä jeho príslušnosť k rómskemu etniku.

Prečítajte si tiež: Sociálna práca v Nórsku

V spoločnosti i v sociálnych skupinách sa ľudia stýkajú ako nositelia sociálnych pozícií, povedzme otec so synom, žiak s učiteľom, robotník s majstrom atď., z ktorých pre nich vyplývajú rozličné práva a povinnosti, teda vzory a normy týkajúce sa ich správania. Sociálna rola je teda štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú ostatní členovia spoločnosti, prípadne sociálnej skupiny. Vďaka tomuto štandardizovanému, rolovému správaniu, ktoré prebieha ako naučené, často takmer automatické (napríklad pozdrav alebo vykonávanie pracovných úkonov), môže plynúť každodenný život spoločnosti, vďaka nemu môže spoločnosť fungovať.

Spoločnosť i sociálne skupiny prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov a tak si zároveň zabezpečujú svoje pretváranie. Aby ľudia mohli spolu existovať v sociálnych skupinách i v spoločnosti, musia sa správať tak, ako to od nich očakávajú ostatní. Jednotlivci teda v procese socializácie preberajú a osvojujú si sociálne roly spojené so sociálnymi statusmi, ktoré postupne nadobúdajú. Učením a preberaním sociálnych rolí sa učia žiť v spoločnosti a začleňujú sa do nej. Tak spoznávajú spoločnosť, svoje miesto v nej a stávajú sa sociálnymi bytosťami. Pritom si formujú vlastnú osobnosť, individualitu, lebo osvojovanie si sociálnych rolí nie je iba jednostranným pôsobením spoločnosti či sociálnych skupín na jednotlivcov. Socializovaní jednotlivci nie sú iba pasívnym objektom pôsobenia, ale v tomto procese sami aktívne pôsobia.

Mnohé sociálne roly možno vykonávať rozličnými spôsobmi. Aktéri (vykonávatelia) rolí teda môžu byť ich spolutvorcami, ale môžu ich aj odmietať, meniť, či pretvárať. Prípustná, to znamená spoločnosťou alebo sociálnou skupinou tolerovaná, miera odlišnosti medzi očakávaným a skutočným správaním je pri jednotlivých sociálnych rolách rôzna a závisí najmä od miery formalizovanosti (vymedzenia normami, predpismi a pod.) roly. Spoločnosť (alebo sociálne skupiny) si výkon niektorých formalizovaných rolí vynucuje a kontroluje ho (napríklad výkon roly vojaka, zamestnanca firmy). Z rozdielov medzi očakávaným a skutočným správaním aktéra roly často vznikajú tzv. rolové konflikty.

Kto je sociálny pracovník?

Sociálny pracovník je profesionál, ktorý na základe osobnej voľby pracuje s ľuďmi a pre ľudí. Jeho cieľom je poskytnúť im pomoc na profesionálnej úrovni. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou. V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť.

Definícia sociálneho pracovníka: Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje rozsiahlymi znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie a intervencie, ako aj z oblasti riadenia sociálnych klientov a sociálnych procesov. V rámci výkonu svojej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu a intervenciu s jednotlivcami, skupinami a komunitami.

Prečítajte si tiež: Sociálna práca

Činnosti sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie a krízovej intervencie. Medzi hlavné činnosti sociálneho pracovníka patrí:

Sociálna prevencia: Realizácia aktivít zameraných na predchádzanie sociálnym problémom a rizikovému správaniu. Iniciatíva je dôležitá v preventívnej sociálnej práci pri vyhľadávaní osôb, ktoré potrebujú pomoc sociálneho pracovníka.
Sociálne poradenstvo: Poskytovanie odborných rád a informácií jednotlivcom, rodinám a skupinám, ktorí sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii. Poskytovanie krízovej intervencie, sociálneho poradenstva a podpory zameranej na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie.
Sociálna intervencia: Zasahuje v prípadoch, keď už sociálny problém vznikol, a snaží sa ho riešiť. Napr. krízová intervencia, terénna práca, resocializácia, vyjednávanie a zastupovanie klienta, pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi a pod.
Sociálna rehabilitácia: Pomoc pri obnove alebo rozvoji sociálnych zručností a schopností klientov, s cieľom ich reintegrácie do spoločnosti. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli v znevýhodnenom postavení, opätovne sa zaradiť do spoločnosti.
Kríízová intervencia: Poskytovanie okamžitej a efektívnej pomoci osobám, ktoré sa ocitli v krízovej situácii.
Sociálna posudková činnosť: Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť. Vykonáva odborné posudky, ktoré slúžia ako podklad pre rozhodovanie v oblasti sociálnej starostlivosti.
Riadenie a koordinácia: Spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov. Riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti. Riadi a koordinuje aktivity zamerané na pomoc klientom, spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny, riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti.
Posudzovanie životnej situácie: Posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny.
Analýza potrieb klientov: Analyzovanie individuálnych alebo skupinových potrieb klientov sociálnej starostlivosti.
Organizovanie a realizácia výskumov: Organizovanie a realizácia prieskumov a výskumov v oblasti svojej pôsobnosti.
Vedenie sociálnej dokumentácie: Vedenie sociálnej dokumentácie klientov, zaznamenávanie sociálnych intervencií.

Sociálny pracovník spolupracuje s rôznymi inštitúciami a organizáciami, ako napr.: zdravotníctvo, školstvo a pod.

Oblasti sociálnej práce

Sociálni pracovníci pôsobia v rôznych oblastiach, vrátane:

Sociálna práca s deťmi a rodinami: Zameriava sa na ochranu detí pred týraním a zanedbávaním, podporu rodín v krízových situáciách, a zabezpečenie náhradnej starostlivosti pre deti, ktoré nemôžu žiť vo vlastnej rodine.
Sociálna práca so seniormi: Zameriava sa na pomoc seniorom pri zvládaní problémov spojených so starnutím, zabezpečenie dostupnosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a podporu ich aktívneho zapojenia do spoločnosti.
Sociálna práca s osobami so zdravotným postihnutím: Zameriava sa na pomoc osobám so zdravotným postihnutím pri prekonávaní bariér a zabezpečení rovných príležitostí, podporu ich nezávislosti a integrácie do spoločnosti.
Sociálna práca s osobami závislými od návykových látok: Zameriava sa na prevenciu a liečbu závislostí, poskytovanie podpory osobám závislým od návykových látok a ich rodinám, a reintegráciu týchto osôb do spoločnosti.
Sociálna práca v oblasti duševného zdravia: Zameriava sa na prevenciu a liečbu duševných ochorení, poskytovanie podpory osobám s duševnými ochoreniami a ich rodinám, a destigmatizáciu duševných ochorení.
Sociálna práca v oblasti trestného práva: Zameriava sa na prácu s páchateľmi trestných činov, obete trestných činov, a ich rodinami, a na prevenciu kriminality.
Sociálna práca v komunitách: Zameriava sa na rozvoj komunít, riešenie sociálnych problémov na komunitnej úrovni, a podporu aktívneho zapojenia občanov do života komunity.

Vzdelanie, prax a legislatívny rámec

Pre výkon profesie sociálneho pracovníka sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie prvého, druhého alebo tretieho stupňa v odbore sociálna práca. Okrem toho sa vyžaduje aj odborná prax, ktorej dĺžka je stanovená zákonom. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce.

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 219/2014 Z.z. je možné vykonávať sociálnu prácu aj prostredníctvom:

Opatrenia podľa § 11 ods. 3 písm. zákona č. 305/2005 Z. z.
Opatrenia podľa § 12 ods. 1 písm. zákona č. 305/2005 Z. z.
Sociálne poradenstvo podľa § 44a ods. 1 písm. a) a opatrenia podľa § 44a ods. 1 písm. zákona č. 305/2005 Z. z.
Povinnosť uvedenú v § 14 ods. zákona č. 305/2005 Z. z.
Špecializované sociálne poradenstvo (§ 16, ods. zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
Sociálna posudková činnosť (§ 50, ods. 3) zákona č. 448/2008 Z. z.

Na výkon tohto zamestnania sa odborná prax vyžaduje právnym predpisom v období 12 mesiacov. V zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách § 84 ods. a zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci § 7 ods. 2 písm. b sa pri povolení na výkon samostatnej praxe vyžaduje 3 ročná prax „žiadateľ o povolenie vykonával sociálnu prácu v praxi najmenej tri roky“.

Kompetencie a osobnosť sociálneho pracovníka

Medzi kľúčové kompetencie sociálneho pracovníka patria:

Analýza potrieb klientov
Organizovanie a realizácia výskumov
Poskytovanie intervencií

Osobnosť sociálneho pracovníka

Osobnosť sociálneho pracovníka je kľúčovým faktorom úspešnosti jeho práce. Medzi dôležité vlastnosti patrí empatia, trpezlivosť, komunikačné zručnosti, schopnosť riešiť problémy, odolnosť voči stresu a dodržiavanie etických princípov. Sociálny pracovník by mal byť morálne bezúhonný, humánny a mať zrelú osobnosť.

Ideálna predstava sociálneho pracovníka je charakteristická komplexnou osobnostnou výbavou. Najviac zdôrazňované požiadavky na osobnosť sociálneho pracovníka sú morálna bezúhonnosť, humánnosť a zrelá osobnosť.

Sociálny pracovník by mal byť:

Morálne bezúhonný: Morálna bezúhonnosť sociálneho pracovníka je nielen prestížnou záležitosťou profesionálnych zväzov, ale aj legislatívnou požiadavkou, ktorá sa viaže na výkon tejto profesie.
Humánny: Ľudský život, sloboda, rovnosť, rodina a iné, ale je pripravený i tieto hodnoty chrániť. Sociálne cítenie nie je v žiadnom prípade súcit!
Empatický: Schopný vcítiť sa do situácie klienta a porozumieť jeho problémom.
Trpezlivý: Schopný pracovať s ľuďmi, ktorí sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii, a prejavovať trpezlivosť a pochopenie.
Komunikatívny: Schopný efektívne komunikovať s klientmi, kolegami a zástupcami iných inštitúcií. Veľmi dôležitá je schopnosť synchronizácie verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie.
Asertívny: Schopný presadzovať svoje názory a práva klientov, ale zároveň rešpektovať názory a práva iných.
Kreatívny: Schopný hľadať nové a inovatívne riešenia sociálnych problémov.
Flexibilný: Schopný prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam a potrebám klientov.
Odolný voči stresu: Schopný zvládať náročné situácie a pracovať pod tlakom. Špecifický význam pre prax sociálnej práce má požiadavka na životný optimizmus a zmysel pre humor, tieto pomáhajú sociálnemu pracovníkov zvládať každodennú rutinu.
Spravodlivý a Zodpovedný:
Dôveryhodný, slušný a prejavujúci úctu:
Zdvorilý a rešpektujúci súkromie:

Je dôležité, aby si sociálny pracovník zachoval hranice medzi sebou ako individualitou a klientom. Je nutné, aby vedel vysloviť výhrady voči neúmerným požiadavkám svojho klienta, čím zabráni zneužívaniu zo strany klienta. Voči manipulácii so môže sociálny pracovník chrániť asertivitou.

Profesionálne kompetencie

Pojem kompetencia obsahuje dve roviny. K profesionálnym kompetenciám môžeme zaradiť schopnosť sebainštrumentalizácie, čiže schopnosť využívať sám seba ako pracovný nástroj - inštrument, svojimi schopnosťami, vedomosťami, zručnosťami narábať tak, aby ich sociálny pracovník využil v prospech klienta. Ďalšou požadovanou profesionálnou zručnosťou je schopnosť komunikovať a kooperovať. Profesionálnou kompetenciou je tiež vedieť iniciovať klienta k spolupráci. Sociálny pracovník sa vie v probléme zorientovať a dokáže plánovať potrebné riešenia v spolupráci s klientom, kde plán práce je cestou k dosiahnutiu stanovených cieľov. Asi najdôraznejšou profesionálnou schopnosťou sociálneho pracovníka je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Súčasťou profesionálnych kompetencií je aj zasahovať a poskytovať služby. Profesionálnu kompetenciu sociálny pracovník dosiahne až vtedy, keď dokáže spájať nástrojovú, sociálnu a reflexívnu kompetenciu. Základom na dosiahnutie a udržanie kompetencii sociálneho pracovníka je aktívna orientácia na vlastný odborný rast. Sociálny pracovník potrebuje disponovať celým komplexom požadovaných teoretických poznatkov, praktických zručností, osobnostných vlastností. Dôležité je orientovať sociálneho pracovníka na celoživotný proces pozitívneho prístupu k rozvoju vlastnej osobnosti vo všetkých jej sférach. Sociálny pracovník má vedieť využiť svoje vlastné zážitky, skúsenosti a poznatky v prospech klienta.

Etika sociálnej práce

Etika sociálnej práce je súhrn pravidiel o spoločenskom správaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu, vzťahu k ľuďom. Etický kódex sociálnej práce je systematicky usporiadaný súbor noriem, zbierka predpísaných spoločenských noriem.

Sociálna práca v školskom prostredí

Napriek tomu, že deti a mládež tvoria významnú cieľovú skupinu sociálnych pracovníkov, tak pôsobenie sociálneho pracovníka v školskom prostredí na Slovensku nie je rozšírené. Jednou z možných príčin, ktoré pôsobia ako prekážka v rozvoji sociálnej práce v škole na Slovensku, môže byť neukotvenie tejto oblasti praxe sociálnej práce v legislatíve SR.

Sociálna práca v školskom prostredí je v zahraničí funkčnou a fungujúcou vednou oblasťou. Dlhoročné skúsenosti v zahraničí a vedecké štúdie potvrdzujú účinnosť sociálnej práce v školskom prostredí (Alvarez et al., 2013; Newsome, et al., 2008; Rumberger 2011; Tan et al 2015). Hlavné oblasti, ktoré boli v súvislosti s výkonom školskej sociálnej práce „School Social Work Services“ skúmané sú chudoba, dopad komunity a sociálneho prostredia (Alvarez et al 2013; Tan et al 2015), kde sa potvrdili štatisticky významné súvislosti medzi počtom školských sociálnych pracovníkov a počtom úspešne absolvujúcich žiakov z rizikového prostredia. Tan et al (2015) potvrdili štatisticky významný vzťah medzi dosiahnutými pozitívnymi výsledkami v škole a pôsobením školských sociálnych pracovníkov. Viacerí autori (Emmerová 2012; Zemančíková 2014; Molentová, Čermák 2014; Redayová 2015; Stehlíková a Pašková 2018) venujúci sa problematike prevencie a intervencie problémového správania žiakov v školskom prostredí poukazujú na to, že pedagógovia nie sú kompetentní na to, aby sa plnohodnotne venovali prevencii a intervencii v rámci vymedzenej problematiky a apelujú na potrebu systematickej a multidisciplinárnej spolupráce pri prevencii a intervencii problémového správania žiakov so zapojením školského a rodinného prostredia.

Najväčším problémom pri realizácii sociálnej práce v školskom prostredí je chýbajúce jasné vymedzenie kompetencií odborných zamestnancov v školskom prostredí. Odborných zamestnancov škôl vymedzuje Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), kde sociálny pracovník ako odborný zamestnanec úplne absentuje. V súčasnosti je na Slovensku v platnosti Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblastí sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky na výkon sociálnej práce, ako aj postavenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.

Kompetencie sociálnych pracovníkov je možné definovať ako funkcionálny prejav uznávanej profesionálnej role sociálneho pracovníka, ktorého súčasťou sú ako odborné znalosti, tak aj schopnosti zhodnotiť problémovú situáciu klienta a vhodne aplikovať zvolené metódy práce, ktoré reflektujú hodnoty sociálnej práce (Havrdová 1999, in: Truhlářová 2013) Levická (2015) poukazuje na komplexnosť uchopenia pojmu kompetencie sociálnych pracovníkov a na základe toho odlišuje kompetencie vzťahujúce sa k vedeckej práci, kompetencie potrebné pre sebareflexiu, profesijné kompetencie a podobne. Mlčák (2005, in: Elichová et al. Kompetencie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí sú definované v štandardoch rôznych asociácii a organizácii, ktoré zastrešujú činnosť sociálnych pracovníkov v školskom prostredí, ako napríklad Americká asociácia školských sociálnych pracovníkov (School Social Work Association of America), Medzinárodná sieť školskej sociálnej práce (International Network for School Social Work) a Národná asociácia sociálnych pracovníkov (National Association of Social Workers), ktorá vydala štandardy pre výkon sociálnej práce v školskom prostredí. Základným cieľom týchto štandardov je vymedziť očakávania od školských sociálnych pracovníkov a ich služieb, ich etický kódex, postupy pre obhajovanie klientových práv (Raines 2013).

Úrovne sociálnej práce

Sociálna práca je realizovaná na rôznych úrovniach, ku ktorým sa viažu niektoré kompetencie sociálneho pracovníka.

Mikroprax: práca s jednotlivcom.
Mezoprax: práca s rodinou alebo malou skupinou.
Makroprax: práca na úrovni územnej komunity.

Pri každej z týchto úrovní by mal sociálny pracovník disponovať osobnostnými a profesionálnymi kompetenciami, príznačné pre danú úroveň. V sociálnej práci môže dochádzať k prelínaniu jednotlivých rovín sociálnej práce.

Globalizácia a sociálna práca

Globalizácia je súbor procesov smerujúcich k prepojeniu sveta a tým zoslabuje význam štátnych hraníc. Globalizácia je rozporuplný proces, ktorý s negatívami prináša aj pozitíva: rozširovanie demokracie, posilňovanie ľudských práv, odstraňovanie rôznych bariér.

Globalizácia prináša nárast sociálnych problémov ako sú: sociálno-patologické javy, nárast žiadateľov o azyl, nárast závislostí, nárast chudoby nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Metaúroveň alebo globálna úroveň sociálnej práce- sociálny pracovník pôsobiaci na tejto úrovni pracuje v nadnárodných inštitúciách, ktoré sú zamerané na oblasť humanitnej a rozvojovej pomoci. Sociálny pracovník by mal mať: jazykové kompetencie, znalosť: sociálnych, ekonomických, náboženských, etnických a iných osobitostí krajiny či komunity v ktorej bude pôsobiť.

Polia sociálnej práce

Pole sociálnej práce je prostredie, v ktorom pôsobí sociálny pracovník. Pomocou pojmu pole sa charakterizuje správanie subjektu v určitej konkrétnej sociálnej situácie. Je súhrn aktuálnych činností jeho aktivity. Ku klasickým praktickým poliam sociálnej práce zaraďujeme: sociálna práca kuratívna, terapeutická, poradenská, preventívna, rehabilitačná, resocializačná, edukačná a podobne.

K poliam sociálnej práce sú tradične zaraďované: chudoba, nezamestnanosť, choroba, deviácie, imigrácia, deklasovanie-ponižovanie, sociálne a kultúrne konflikty. Pracovné polia sú: sociálna patológia, sociálna práca s občanmi vyššieho veku, sociálna práca kuratívna, sociálna práca s občanmi so zdravotným postihnutým, sociálna práca v zdravotníctve, sociálna práca s rodinou a pod., ale i prostredníctvom praxe realizovanej priamo v jednotlivých poliach sociálnej práce.

tags: #rola #sociálny #pracovník #definícia

Rola sociálneho pracovníka: Definícia, kompetencie a význam