Rozdiel medzi PN a dovolenkou: Komplexný prehľad

Na dovolenkovú sezónu sa mnohí z nás tešia počas celého roka. Odrátavame dni a tešíme sa, že si oddýchneme a vypneme pracovný kolotoč aspoň na pár dní, v lepšom prípade aj týždňov. Či už niekam cestujete alebo si len užívate domácu pohodičku, určite sa vám zídu užitočné informácie, vďaka ktorým porozumiete svojej výplatnej páske aj po zaslúženej dovolenke. Dovolenkové výplaty majú svoje špecifiká. Prečítajte si, ako si výpočet miezd uľahčiť a zvládnuť ho ľavou zadnou aj v lete.

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o práceneschopnosti (PN) a dovolenke na Slovensku. Zameriame sa na rozdiely medzi PN a dovolenkou, nárok na dovolenku, krátenie dovolenky, preplatenie nevyčerpanej dovolenky, ako aj na materskú a rodičovskú dovolenku.

Nárok na dovolenku

Na dovolenku máte podľa zákona nárok, ak pracujete na trvalý pracovný pomer na plný, ale aj čiastočný úväzok. V prípade, že pracujete na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov, pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemáte.

Pokiaľ váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky sa vám počíta aj v prípade, že meníte počas roka zamestnanie. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť.

Máte nárok na dovolenku vtedy ak:

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

• máte uzatvorenú platnú pracovnú zmluvu,
• pracujete na trvalý pracovný pomer.

Ak ste so svojím zamestnávateľom uzatvorili pracovnú zmluvu s definovaným trvalým pracovným pomerom, máte nárok na dovolenku, a to v prípade, ak vykonávate svoju prácu nepretržite jeden celý rok. Aby ste však u svojho zamestnávateľa „nemuklovali“ celý prvý rok v kuse bez dovolenky, v Zákonníku práce je definovaná aj dovolenka za pomernú časť kalendárneho roka.

Základná výmera dovolenky

Základná výmera dovolenky je podľa legislatívy najmenej štyri týždne. Znamená to, že ak pracujete 5 dní v týždni, od pondelka do piatka, máte ročne k dispozícii 20 dní dovolenky. Ak ste však už dovŕšili vek 33 rokov, máte nárok na dovolenku o týždeň dlhšiu, teda 5 týždňov, teda 25 dní.

Dlhšej dovolenke sa tešia pedagogickí zamestnanci, ktorým patrí dovolenka najmenej 8 týždňov. Štátni zamestnanci majú základnú výmeru dovolenky dlhšiu - päť týždňov.

Pomerná časť dovolenky

Ak ste do zamestnania nastúpili v priebehu roka a odpracovali aspoň 60 dní, prináleží vám pomerná časť z celoročnej dovolenky. Nárok na pomernú časť dovolenky vzniká za každý celý kalendárny mesiac a to vo výške 1/12 dovolenky za kalendárny rok. V prípade, že ste u zamestnávateľa odpracovali menej ako 60 dní, máte nárok na dovolenku za odpracované dni, a to vo výške 1/12 ročnej dovolenky za každých 21 odpracovaných dní. Do odpracovaných dní sa počítajú napríklad dni dovolenky, sviatky i prekážky v práci.

Príklad: 32-ročná bezdetná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára, 31. mája zo zamestnania odíde. Odpracovala 60 dní, ale nie celý rok, preto má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.

Prečítajte si tiež: Parkovací preukaz vs. preukaz ZŤP: Čo potrebujete vedieť

Dodatková dovolenka

Je v dĺžke 1 týždňa a máte na ňu nárok, ak pracujete pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávate zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Ak takto pracujete len časť kalendárneho roka, opäť vám patrí za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

Týka sa zamestnancov, ktorí po celý kalendárny rok pracujú pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní alebo vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Títo majú nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa.

Dovolenka počas skúšobnej doby

Mnohí ľudia si myslia, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Je to omyl, zákon to nezakazuje, práve naopak. Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku. Podľa Zákonníka práce sa za taký deň považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Bez ohľadu na to, čo hovorí zákon, sa stáva, že zamestnávateľ umožní aj novému zamestnancovi čerpať viac dní dovolenky, než na koľko má nárok.

Krátenie dovolenky

Zdá sa vám, že na páske máte nižší zostatok dovolenky, ako by ste čakali? Ak ste boli na dlhodobej PN-ke je možné, že vám zamestnávateľ dovolenku krátil. Môže tak urobiť za určitých podmienok. Predpokladom však je, že ste odpracovali v danom roku aspoň 60 dní. Dovolenka sa kráti iba za zameškané pracovné dni a to za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12 dovolenky a následne za každých 21 zameškaných dní o ďalšiu dvanástinu. Najčastejšie sa dovolenka kráti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, dlhodobej práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny, absencie a neplateného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca. V prípade neospravedlnenej absencie zamestnanca môže zamestnávateľ krátiť aj dovolenku za odpracované dni a to o 1 alebo 2 dni za každú absenciu. Kráti sa iba dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom roku a len z dôvodov, ktoré vznikli v tom istom roku.

Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný. V prípade, že ste mali pracovný úraz alebo ste ochoreli chorobou z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ, sa vám podľa Zákonníka práce dovolenka nekráti.

Prečítajte si tiež: Holandský model zdravotnej starostlivosti

Príklad: Zamestnancovi Jozefovi sa stal pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol od 21. marca do 4. októbra práceneschopný. Za úraz podľa zistení polície a inšpektorátu práce zodpovedá zamestnávateľ. A hoci sa Jozef liečil, a teda nepracoval viac ako 100 pracovných dní, jeho dovolenka sa z uvedených dôvodov nekrátila. Lenže ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže (ale nemusí) vám dovolenku krátiť.

Príklad: 25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní. Lenže bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12= 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie. Krátenie dovolenky závisí od počtu vymeškaných pracovných dní. Aby ste získali ročný nárok na dovolenku, musíte odpracovať 60 dní v roku.

Z predošlého prehľadu si môžete všimnúť, že rozdiel pri krátení dovolenky v prípade odpracovaných 59 a 60 dní je obrovský.

Čerpanie dovolenky

Zákonník práce definuje, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. V praxi je to často o vzájomnej dohode zamestnanca a zamestnávateľa. Môže sa však stať, že zamestnávateľ potrebuje zamestnanca počas dovolenky „vyrušiť“ alebo ho stiahnuť späť do práce.

Spoločnosť, kde pracujete, môže mať z prevádzkových dôvodov aj tzv. „celozávodnú dovolenku“. Na papieri, v zákone sa javí, že určovanie dovolenky sa riadi veľmi prísnymi pravidlami. Niektoré spoločnosti to skutočne tak majú, inde k určovaniu dovolenky pristupujú flexibilnejšie. Zamestnanci si sami navrhujú, kedy a koľko dní dovolenky si vezmú.

Zamestnávateľ vám skutočne dovolenku zrušiť môže, aj vás môže z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd.

Zákonník práce hovorí, že celú dovolenku, na ktorú máte nárok, by ste mali vyčerpať do konca kalendárneho roka. Vo všetkých prípadoch vám zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení období, počas ktorých ste ju čerpať nemohli. V prípade, že to nie je do konca kalendárneho roka, v ktorom vám nárok vznikol, dovolenku si prenášate. Čerpanie prenesenej dovolenky vám zamestnávateľ musí určiť najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ste ju do konca toho roka stihli vyčerpať. Ak dovolenku neminiete ani do konca nasledujúceho roka, s najväčšou pravdepodobnosťou vám prepadne. Podľa zákona sa totiž prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.

Ak plánujete dať v práci výpoveď, nezabudnite, že to ovplyvní aj počet dní dovolenky. Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

Otázka: Môžem ukončiť PN, ísť na dovolenku a po skončení dovolenky sa opäť dať vypísať?

Áno, je to možné.

Dovolenka a PN počas materskej a rodičovskej dovolenky

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa má každá matka nárok na materskú dovolenku v trvaní 34 týždňov. Na tzv. otcovskú dovolenku, môže nastúpiť aj muž, ak preberá starostlivosť o dieťa. Môže na ňu nastúpiť 6 týždňov od pôrodu.

Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku. Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá.

Dovolenku za kalendárny rok, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok tým, že splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, môže zamestnávateľ krátiť za prvých 100 zameškaných pracovných dní z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

Rodičia na rodičovskej dovolenke na PN nárok nemajú, pretože za nich nikto neplatí nemocenské poistenie. Ak už počas materskej dovolenky vedia, že budú potrebovať ísť na PN, tak majú sedem dní od skončenia materskej, aby o PN požiadali.

Práceneschopnosť (PN)

Pracovná neschopnosť, t.j. PN môže byť zamestnancovi uznaná v prípade choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia (tzv. pandemická PN). Táto finančná dávka je priznaná iba počas prvých 10 dní choroby či úrazu, od 11.

Pri PN vám na účte nepríde rovnaká suma ako v prípade dovolenky či OČR. Od prvého do tretieho dňa má zamestnanec nárok na 25 % denného vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa „péenky“ má nárok na 55 % zo spomínaného základu. Pandemické nemocenské prinesie do peňaženky zamestnanca sumu vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Jej čerpanie je podmienené nariadením karantény a izolácia v súvislosti s ochorením COVID-19 a nárok naň vzniká prvým dňom potvrdenia spomínanej choroby.

Podľa zákona sa nemocenská dávka vypláca po dobu maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Po 52 týždňoch pracovnej neschopnosti nárok na nemocenskú dávku zamestnancovi zaniká. Aby opäť vznikol nárok na vyplácanie nemocenského plných 52 týždňov, musí zamestnanec odpracovať aspoň 26 týždňov.

Materská dovolenka

Termíny „materská dovolenka“ a „rodičovská dovolenka“ sa často používajú nesprávne. Je dôležité vedieť, aký je medzi nimi rozdiel. Materská dovolenka je obdobie, ktoré patrí žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. Počas materskej dovolenky poberáte materské, čo je dávka nemocenského poistenia. Počas poberania materského nesmiete pracovať.

Materské je finančná dávka vyplácaná zo Sociálnej poisťovne. Materské sa určuje z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Mamina má nárok na výšku materského vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu. Vychádza to približne tak, že mamina po dobu takmer 8 mesiacov dostáva takmer rovnaký príjem akoby chodila do práce.

Nástup na materskú dovolenku

Najčastejšie sa na materskú dovolenku nastupuje 6 alebo 8 týždňov pred termínom pôrodu. Osem týždňov pred pôrodom je to v prípade rizikového tehotenstva alebo náročného zamestnania. Skorší nástup môže odporučiť gynekológ alebo pôrodník. Pri rizikovom tehotenstve je možné byť na dlhodobej PN až do nástupu na materskú dovolenku.

Nárok na materské dávky

Nárok na materské dávky závisí od toho, či ste si platili nemocenské poistenie (ako SZČO) alebo či ho za vás riadne odvádzal zamestnávateľ. Na materské dávky má nárok každá žena, ktorá bola v posledných dvoch rokoch nemocensky poistená aspoň 270 dní.

Ako požiadať o materské?

O materský príspevok musíte požiadať Sociálnu poisťovňu. Žiadosť vám vystaví gynekológ, ktorý vám povie aj ďalší postup. Na žiadosti uveďte dátum, odkedy si uplatňujete nárok na materské a jeho výplatu. Ak si nárok na materské uplatňujete z viacerých nemocenských poistení, je potrebné podať viac žiadostí. K žiadosti je potrebné doložiť potvrdenie zo školy o obdobiach štúdia a fotokópiu dokladu o ukončení štúdia. Žiadosť o materské je odporúčané predložiť ihneď po vystavení žiadosti lekárom.

Rodičovská dovolenka

Rodičovskú dovolenku môžeme chápať dvoma spôsobmi:

• Ako obdobie, ktoré nasleduje po uplynutí materskej dovolenky (a môže na ňu nastúpiť aj otec).
• Ako obdobie, ktoré považujeme za materskú dovolenku, ale v zastúpení otcom (otec nemôže byť na materskej).

Po vyčerpaní materského prechádzajú mamičky na rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok už nevypláca Sociálna poisťovňa, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri poberaní rodičovského príspevku môžete pracovať, pokiaľ je o vaše dieťa riadne postarané. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú poberáte do troch rokov veku dieťaťa. V prípade, že zdravotný stav dieťaťa si vyžaduje osobitnú starostlivosť, môžete súčasne poberať aj rodičovský príspevok, a to až do šiesteho roku dieťaťa.

Otec na rodičovskej dovolenke

Pre ženy, ktoré sa venujú kariére, je otec na rodičovskej dovolenke zaujímavou možnosťou. Podľa zákonníka práce hovoríme v tomto prípade o rodičovskej dovolenke. Otec má nárok aj na materské dávky, ak sa tak rozhodnete, no nemôžete ich čerpať obaja naraz. Môžete sa však na „materskej“ striedať. Výpočet materského je u otca identický ako v prípade matky. Odlišná je však dĺžka poberania materského - u otca trvá iba 28 týždňov. Začína sa najskôr šesť týždňov odo dňa pôrodu (po šestonedelí matky) a vyplácanie trvá do troch rokov dieťaťa.

Ošetrovné (OČR)

Ošetrovné predstavuje finančnú podporu, na ktorú má nárok osoba, ktorá sa stará o chorého člena rodiny alebo o dieťa do 10 rokov. Môže ísť o rodiča, manžela, súrodenca či vnúča. Aktuálne sa tento pojem spája predovšetkým s prídavným meno pandemická. Cyklus ošetrovného začína u lekára, ktorý na dvojdielnom tlačive potvrdí nárok na ošetrovné. Po dopísaní údajov jednu časť predložíte zamestnávateľovi, druhú časť odošle lekár na najbližšiu pobočku Sociálnej poisťovne. Ošetrovné sa poskytuje za kalendárne dni a suma denného ošetrovného je podľa platnej legislatívy 55 % denného vymeriavacieho základu. Pandemická „óčerka“ na Slovensku sa začala uplatňovať na začiatku pandémie koronavírusu. Táto finančná podpora je určená rodičom, ktorých deti sa učia online a to z dôvodu, že školské zariadenie bolo zatvorené pre potvrdenú pozitivitu žiaka alebo pedagogického i nepedagogického zamestnanca. Dávku možno poberať iba na žiaka mladšieho ako 11 rokov a počíta sa rovnako ako bežné ošetrovné, a to 55 % priemerného denného vymeriavacieho základu.

Preplatenie nevyčerpanej dovolenky pri skončení pracovného pomeru

Ak si do skončenia pracovného pomeru nevyčerpáte všetky dni dovolenky, zamestnávateľ vám za nevyčerpané dni musí poskytnúť náhradu mzdy. Preplatí vám teda tie dni dovolenky, ktoré vám ostanú nevyčerpané k dátumu skončenia pracovného pomeru.

Pri preplatení nevyčerpanej dovolenky z dôvodu skončenia pracovného pomeru, zákon hovorí o štyroch týždňoch dovolenky.

tags: #rozdiel #medzi #PN #a #dovolenkou