
Rozhodcovské konanie predstavuje alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý sa čoraz viac využíva. Hoci v slovenskom právnom systéme je primárnym spôsobom riešenia civilných sporov súdne konanie, rozhodcovské konanie si získava popularitu. Rozhodcovský rozsudok, ako výsledok tohto konania, zohráva dôležitú úlohu aj v exekučnom konaní, kde môže predstavovať exekučný titul. Napriek tomu, že Exekučný poriadok ho zaraďuje medzi exekučné tituly, jeho postavenie je často sporné.
Rozhodcovské konanie je upravené zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Cieľom tejto právnej úpravy nie je nahradiť činnosť súdov, ale odbremeniť ich od jednoduchších sporov. Medzi výhody arbitrážneho konania patrí rýchlosť, neformálnosť a úspornosť. Rozhodcovské konanie prebieha pred orgánom, ktorý nemá povahu orgánu verejnej moci. Rozhodcovským orgánom môže byť jeden alebo viacero rozhodcov, ktorí tvoria rozhodcovský súd, alebo stály rozhodcovský súd.
Právomoc rozhodcovského súdu je vylúčená v prípadoch sporov súvisiacich s núteným výkonom rozhodnutí, sporov vzniknutých v priebehu konkurzného konania, sporov o osobnom stave a sporov týkajúcich sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Výsledkom rozhodcovského konania je rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilým exekučným titulom, ak nedošlo k jeho zrušeniu. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje preskúmanie rozhodcovského rozsudku civilným súdom na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dôvody na podanie takejto žaloby sú taxatívne vymedzené v ust. § 40, ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Ak žaloba nebola podaná alebo nebol podaný návrh na odklad vykonateľnosti, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd má povinnosť preskúmať návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§ 53 Exekučného poriadku). Pri rozhodcovských rozsudkoch neplatí 15-dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonodarca ponechal exekučnému súdu dlhšiu lehotu na preskúmanie tohto exekučného titulu. Samotný návrh na vykonanie exekúcie a všetky jeho prílohy, vrátane rozhodcovského rozsudku, ex lege podliehajú preskúmaniu exekučným súdom.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou
Medzi najdôležitejšie povinnosti exekučného súdu patrí povinnosť skúmať exekučný titul, ktorý môže byť aj rozhodcovský rozsudok (§ 45 ods. 2, písm. d) EP). Exekučný súd má povinnosť skúmať, či sa rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok) stalo vykonateľným ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 45 ods. 1 EP).
Exekučný súd má vždy zákonnú povinnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok, jeho spôsobilosť byť vykonateľným po formálnej a materiálnej stránke, túto spôsobilosť skúmať už v návrhu na vykonanie exekúcie, či vykonateľnosť nastala pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a vykonateľnosť titulu skúmať počas celého exekučného konania. Táto zákonná povinnosť prieskumnej činnosti exekučného súdu vyplýva nielen z osobitnej právnej úpravy Exekučného poriadku, ale aj z povinnosti súdu, riadne zabezpečiť výkon práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR.
Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí rozhodnutie obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie.
Exekučný súd skúma aj to, či rozhodnutie vydal orgán na to príslušný (orgán, ktorý má na to zákonnú právomoc). Ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nemá zákonnú právomoc, ide o ničotné rozhodnutie, ktoré nemá žiadnu právnu záväznosť.
Najvyšší súd SR zaujal právne stanovisko, že už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne.
Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd
Rozsah prieskumnej činnosti súdu sa vzťahuje aj na právny inštitút premlčania. V exekučnom konaní je potrebné aplikovať ustanovenie § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne iba na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu (meritum rozhodcovského rozsudku). Výnimkou je prípad, ak exekučným titulom je rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 2, písm. d) EP), ak exekučným titulom je nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo ak exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
V spojení s právnou normou § 53 ods. 3, písm. f) EP sa zákonná povinnosť exekučného súdu preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku vzťahuje na rozhodcovské rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom spore (§ 52 ods. 1 OZ spotrebiteľská zmluva, § 290 z.č. 160/2015 Z.z.).
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť využil dodávateľ.
Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana
Súdny dvor EÚ vyslovil, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy, ako aj to, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky.
tags: #rozhodcovský #rozsudok #ako #exekučný #titul #podmienky