Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku

Rozhodcovské konanie predstavuje alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý sa v posledných rokoch teší čoraz väčšej popularite. V rozhodcovskom konaní je možné rozhodovať ako tuzemské, tak aj medzinárodné obchodnoprávne a občianskoprávne spory. Rozhodcovské konanie je upravené zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Hoci je rozhodcovské konanie vo všeobecnosti považované za efektívny a rýchly spôsob riešenia sporov, existujú situácie, kedy je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť. Ak sa účastník rozhodcovského konania cíti poškodený, môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Hlavným nástrojom štátnych súdov pri kontrole rozhodcovského konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovské konanie a jeho princípy

V rozhodcovskom konaní sú rozhodovaním poverení ustanovení rozhodcovia. Každý rozhodcovský súd vedie zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na rozhodcovskom súde. Do tohto zoznamu môže nahliadnuť každý, zoznam je zverejnený. Zmluvné strany majú možnosť si priamo v rozhodcovskej zmluve dohodnúť konkrétneho rozhodcu. Táto možnosť je využívaná iba veľmi zriedkavo. Postup pri ustanovovaní rozhodcu vyplýva z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu.

Základnou zásadou rozhodcovského konania je rovnosť účastníkov. Nikomu nemožno brániť, ani ho obmedzovať v uplatňovaní jeho práv a účinnej ochrany. Táto zásada umožňuje využívať procesné ustanovenia, napr. právo na žalobnú odpoveď, právo podávať v konaní námietky, právo navrhnúť dôkazy a iné. Rozhodcovský súd sa pri svojom rozhodovaní neprikláňa na ani jednu stranu. Dôkazy nevykonáva ex offo, ani nevyvíja žiadnu iniciatívu pri ich navrhovaní. Neuplatňuje sa tu vyhľadávacia zásada.

Rozhodcovská zmluva a jej náležitosti

Rozhodcovskou zmluvou sa rozumie dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je platná len ak má písomnú formu. Prípadné nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy môže byť nahradené vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania o veci samej. Ak to v rozhodcovskej zmluve zmluvné strany výslovne nevylúčia, sú právne následky rozhodcovskej zmluvy záväzné aj pre ich právnych nástupcov. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy môže prebiehať rozhodcovské konanie. V opačnom prípade musí byť takéto konanie zastavené. Ak k zastaveniu konania nedošlo a bol vydaný rozhodcovský rozsudok, je možné ho z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zrušiť návrhom podaným na všeobecnom súde (ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) ZRK). Zákon vyžaduje pre rozhodcovskú zmluvu písomnú formu (§ 4 ods. 2 ZRK). Keďže rozhodcovská zmluva má súkromnoprávny charakter, tak vzhľadom na znenie § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") sa bude vyžadovať písomná forma aj pre akúkoľvek jej zmenu alebo doplnenie, inak bude táto zmena alebo doplnenie zmluvy neplatné.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou

Ďalšou podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy okrem štandardných požiadaviek kladených pre všetky právne úkony a zmluvy (podľa § 34 a nasl. a ďalej podľa § 43 a nasl. OZ) je vymedzenie rozsahu a druhu sporov, ktoré sa majú v rozhodcovskom konaní rozhodnúť (§ 3 ods. 1 ZRK). V tejto súvislosti je dôležité spomenúť, že v prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá len pre konkrétny spor, a tento má nedostatok zákonnej arbitrability (viď bod 1 článku), predmetná zmluva je neplatná (nedostatok zákonnej arbitrability zapríčiňujúci neplatnosť rozhodcovskej zmluvy analogicky vyplýva z § 5 ods.

Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Tieto dôvody možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

Formálne nedostatky rozhodcovského konania

Medzi formálne nedostatky, ktoré môžu viesť k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, patria:

• Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy: Ak rozhodcovská zmluva nie je platná, rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor.
• Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu: Rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor, pretože sa netýkal veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva vzťahovala, alebo rozhodcovská zmluva neumožňovala rozhodovať takýto spor.
• Porušenie procesných pravidiel: V rozhodcovskom konaní boli porušené procesné pravidlá, ktoré mohli mať vplyv na výsledok sporu.
• Rozhodovanie o veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (nedostatok arbitrability): Ak rozhodcovský súd rozhodoval o veci, ktorá podľa zákona nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, rozhodcovský rozsudok je možné zrušiť.

Porušenie základných princípov spravodlivosti

Medzi porušenia základných princípov spravodlivosti, ktoré môžu viesť k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, patria:

• Porušenie zásady rovnosti účastníkov: Ak nebola dodržaná zásada rovnosti účastníkov konania. Tá môže byť porušená napríklad vtedy, ak sa žalovanému neumožní vyjadriť sa k obsahu žaloby. Zásada rovnosti môže byť porušená tiež vtedy, ak sa malo konať ústne pojednávanie a jeden z účastníkov sa ho nezúčastnil, pričom rozhodcovský súd nemal vierohodne preukázané doručenie predvolania na toto pojednávanie.
• Odňatie možnosti konať: Ak účastníkovi konania nebola daná možnosť zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní alebo ak mu bola odňatá možnosť predkladať dôkazy a vyjadrovať sa k nim.
• Predpojatosť rozhodcu: Ak rozhodca nebol nestranný a nezávislý. Rozhodcom má byť nestranná osoba. Ak zmluvné strany pochybujú o nepredpojatosti rozhodcu, ktorý má rozhodnúť ich spor, môžu voči nemu podať námietky. Podľa § 6 ods. 1 ZRK musí byť rozhodcom plnoletá fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony, bezúhonná (neodsúdená za úmyselný trestný čin) a so skúsenosťami na výkon funkcie rozhodcu.

Rozpor s verejným poriadkom

Rozhodcovský rozsudok je možné zrušiť aj vtedy, ak je v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Pojem verejný poriadok je však v tomto kontexte vykladaný reštriktívne, aby sa podporilo rozhodcovské konanie.

Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd

Ďalšie dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku

• Prekážka res iudicata: Ak už o veci bolo právoplatne rozhodnuté. Ako sme uvádzali v bode 5 vyššie, v rozhodcovskom konaní platí prekážka litispendencie. Rovnako tu platí aj prekážka res iudicata.
• Nedostatok procesnej subjektivity účastníka: Každý z účastníkov rozhodcovského konania má svoju procesnoprávnu subjektivitu. Výkon svojich procesných práv a povinností účastník ale musí realizovať správne, a teda ak má byť zastúpený zákonným zástupcom, ale on takto zastúpený nebol, vzniká dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnaké pravidlo platí aj v prípade, ak bol účastník konania zastúpený osobou, ktorá nemala potrebné splnomocnenie (§ 24 a nasl.
• Dôvod, pre ktorý možno žiadať o obnovu konania: Pri žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, pre ktorý možno žiadať o obnovu konania, je potrebné vychádzať z ustanovení v OSP, a to konkrétne z § 228 ods. 1 OSP.

Osobitosti spotrebiteľských sporov

V spotrebiteľských sporoch sú súdy pri zrušovaní rozhodcovských rozsudkov obzvlášť prísne. Dôvodom je snaha chrániť spotrebiteľa, ktorý je v zmluvnom vzťahu so silnejším podnikateľom často v nevýhodnom postavení. Ak ustanovenie o rozhodcovskej doložky sú zakomponované do všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria väčšinou súčasť zmluvy a nedajú sa oddeliť od ostatných časti. Takúto rozhodcovskú doložku je možné považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.1 OZ. Takéto dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinnosti v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"). Absolútne neplatná neprijateľná rozhodcovská doložka spôsobuje, že spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana.

Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné podať na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Táto lehota je prekluzívna, čo znamená, že po jej uplynutí právo na podanie žaloby zaniká. Výnimkou je dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, pre ktorý možno žiadať o obnovu konania. V tomto prípade možno podať žalobu do 30 dní od momentu, kedy sa účastník o dôvode pre obnovu konania dozvedel alebo ho mohol uplatniť, najneskôr však do 3 rokov od doručenia rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods.

Dôsledky zrušenia rozhodcovského rozsudku

Ak súd žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovie, rozhodcovský rozsudok sa zrušuje. To znamená, že rozhodnutie vo veci samej je neplatné a spor sa musí rozhodnúť nanovo, a to buď v rozhodcovskom konaní (ak sa strany na tom dohodnú), alebo na všeobecnom súde.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana

tags: #rozhodcovský #súd #zrušenie #dôvody