Rozhodnutie súdu o nahradení súhlasu rodiča so zdravotnou starostlivosťou

Očkovanie je v spoločnosti stále diskutovanou témou, najmä v kontexte pretrvávajúcej pandémie COVID-19. Rôzne názory na povinné a nepovinné očkovanie rezonujú v odbornej aj laickej verejnosti. Ak sa očkovanie týka maloletého dieťaťa, názorové rozdiely medzi rodičmi môžu viesť až k návrhu na súd podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „ZoR“). Tento článok sa zameriava na vybrané rozhodnutia slovenských súdov v konaniach o nahradenie súhlasu rodiča s očkovaním maloletého dieťaťa.

Právo rodičov rozhodovať o zdravotnej starostlivosti dieťaťa

Rodičia majú rovnocenné právo rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa ich dieťaťa. V prípade nezhody v "podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností", ako ich definuje § 35 ZoR, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z rodičov súd.

Česká právna doktrína v súvislosti s príbuznou právnou úpravou v rekodifikovanom občianskom zákonníku (§ 877 ods. 2) považuje za významné záležitosti najmä "nikoli běžné léčebné a obdobné zákroky, určení místa bydliště a volba vzdělání nebo pracovního uplatnění dítěte." Poukazuje pritom na judikatúru v sporoch rodičov o očkovaní dieťaťa, napríklad nález Ústavného súdu ČR zo dňa 22. 12. 2015, sp. zn. I. ÚS 1253/14, alebo nález Ústavného súdu ČR zo dňa 8. 10. 2018, sp. zn. II. ÚS 2761/17.

Dôležitý je aj rozsudok veľkého senátu ESĽP vo veci Vavřička a spol. c/a Česká republika zo dňa 8. 4. 2021 (sťažnosť č. 47621/13 a 5 ďalších), ktorý sa týkal sankcií za nezaočkovanie dieťaťa a neprijatia nezaočkovaného dieťaťa do materskej školy. ESĽP zdôraznil, že povinné očkovanie detí sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a ochrany práv iných, pretože chráni osoby, ktoré ho dostanú, aj osoby, ktoré z medicínskych dôvodov nemôžu byť zaočkované a sú odkázané na kolektívnu imunitu.

Aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na súd je výlučne rodič. Maloletého v konaní zastupuje kolízny opatrovník podľa § 31 ods. 3 ZoR.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ

Judikatúra v oblasti očkovania

Judikatúra v oblasti konfliktu rodičov v otázke očkovania dieťaťa nie je rozsiahla. Z verejne dostupných rozhodnutí možno vyselektovať rozhodnutia Ústavného súdu SR a Krajského súdu v Prešove, ktoré poskytujú cenné informácie.

Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 25. 2. 2021, sp. zn. II. ÚS 68/2021

Matka sa neúspešne domáhala ochrany svojich základných práv, ktoré jej mali byť porušené rozhodnutiami všeobecných súdov v konaní o nahradenie jej súhlasu s očkovaním dieťaťa. Otec žiadal, aby súd udelil súhlas namiesto matky s povinným očkovaním proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám, detskej obrne a pneumokokovým invazívnym ochoreniam, proti osýpkam, mumpsu a ružienke.

Matka svoj nesúhlas odôvodňovala nepriaznivými účinkami očkovania a obavami z rizika. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu otca s poukazom na § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane zdravia a na čl. 40 Ústavy SR. Krajský súd v Banskej Bystrici odvolaniu matky nevyhovel a potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu. Zdôraznil, že matka nemá medicínske vzdelanie a jej laické tvrdenia o škodlivosti očkovania nemôžu byť akceptované. Súd nerozhoduje o očkovaní, ale iba o nahradení súhlasu.

Najvyšší súd SR dovolanie matky odmietol z dôvodu, že nedošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Dovolací súd uviedol, že rozhodnutie o udelení súhlasu namiesto matky s povinným očkovaním bolo výsledkom komplexného vyhodnotenia skutkových okolností a zohľadnenia najlepšieho záujmu dieťaťa a celospoločenského významu očkovania.

Ústavný súd SR v uznesení konštatoval, že argumentácia krajského súdu nesignalizuje žiadne logické protirečenia a nepopiera zmysel interpretovaných a aplikovaných právnych noriem. Námietku o nedostatku zákonného podkladu pre povinné očkovanie vyhodnotil ako zjavne nesprávnu, keďže inštitút povinného očkovania sa opiera o zákonnú platformu [§ 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z.]. K námietke o potrebe dokazovania, zameraného na posúdenie zdravotného stavu a prípadných komplikácií spojených s očkovaním, ústavný súd poukázal na znenie § 13 vyhlášky MZ SR č. 585/2005 Z. z., podľa ktorého je vždy na lekárovi vykonávajúcom očkovanie, aby vykonal pred očkovaním lekárske vyšetrenie, posúdil jeho vhodnosť vo vzťahu k zdravotnému stavu očkovanej osoby a zhodnotil a poučil fyzickú osobu (resp. rodičov dieťaťa) o možných kontraindikáciách očkovania.

Prečítajte si tiež: Náhrada škody po trestnom čine

Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 12. 2020, sp. zn. 22CoP/130/2020

Otec sa domáhal, aby súd udelil súhlas namiesto matky s nepovinným očkovaním ich dvoch maloletých detí proti bakteriálnej meningitíde. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu otca a udelil súhlas na vykonanie očkovania proti bakteriálnej meningitíde, ktoré vykoná odborný lekár po zvážení všetkých okolností a posúdení celkového zdravotného stavu maloletých detí. Súd sa pridržiaval petitu v návrhu a neudelil otcovi generálny súhlas na akékoľvek očkovanie.

Informovaný súhlas a nahradenie súhlasu súdom

Vo všeobecnosti platí, že základom na poskytnutie zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas, ktorému predchádza poučenie pacienta. V prípade maloletých pacientov tento informovaný súhlas dáva jeho zákonný zástupca, ktorým je najčastejšie rodič dieťaťa.

Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti dáva informovaný súhlas osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. Ak ide o osobu nespôsobilú na tento úkon, potom súhlas udeľuje jej zákonný zástupca. Pri rozhodovaní o prijatí zdravotnej starostlivosti sa má prihliadať na názor nespôsobilej osoby, a to v tej miere, v akej je schopná chápať podstatu zákroku.

Zákonným zástupcom nemusí byť vždy len rodič dieťaťa, ale aj:

• opatrovník
• poručník
• iná fyzická osoba, ktorá má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
• štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti alebo rozhodnutie súdu o uložení ochrannej výchovy

Ak ošetrujúci zdravotnícky pracovník poskytuje poučenie nespôsobilému pacientovi, mal by overiť, či osoba, ktorá sa za zákonného zástupcu vydáva, ňou skutočne je.

Prečítajte si tiež: Podmienky rozvodu v zahraničí

Ochrana záujmov nespôsobilého pacienta je zabezpečená prostredníctvom oprávnenia poskytovateľa podať na súd návrh na nahradenie informovaného súhlasu zákonného zástupcu rozhodnutím súdu. Súd sa zaoberá tým, čo je v danej veci oprávneným záujmom nespôsobilého pacienta. Záujem dieťaťa na zachovaní zdravia a života prevažuje nad právom rodiča rozhodovať o svojom dieťati resp. právom na ochranu súkromia.

Z ustanovenia § 6 ods. 7 ZoZS vyplýva, že podanie návrhu na súd nie je povinnosťou poskytovateľa, ale jeho právom. Začiatok konania iniciuje poskytovateľ, nie ošetrujúci zdravotnícky pracovník. Aj v tom prípade, ak má ošetrujúci zdravotnícky pracovník vo vzťahu k liečbe nespôsobilého pacienta odlišný (odborný) názor ako je názor jeho zákonného zástupcu, na strane poskytovateľa to automaticky nespôsobuje vznik povinnosti podať návrh na príslušný súd, aby tento nahradil súhlas zákonného zástupcu.

tags: #rozhodnutie #súdu #nahradenie #súhlasu #rodiča #zdravotná