
V živote rodičov môžu nastať rôzne situácie, ako je rozvod manželstva alebo ukončenie partnerského vzťahu. Tieto zmeny si vyžadujú rozhodnutia o starostlivosti o deti, vrátane toho, u koho budú bývať, kto sa o ne bude starať a ako často sa budú stretávať s druhým rodičom.
Pokiaľ medzi rodičmi dôjde k pokojnému odlúčeniu, majú možnosť formou rodičovskej dohody upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom. Táto dohoda zahŕňa určenie, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, určenie výživného a úpravu styku dieťaťa s druhým rodičom. Takáto dohoda však musí byť schválená súdom, ktorý bude skúmať, či je v záujme maloletého dieťaťa.
Ak nedošlo k obmedzeniu či pozbaveniu rodičovských práv a povinností jedného z rodičov, je dôležité si uvedomiť, že každý z rodičov má právo na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu. Mnoho rodičov zastáva názor, že najlepšia možnosť pre ich dieťa je striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, avšak nie vždy tomu tak je, a to najmä s ohľadom na vek dieťaťa, jeho vyspelosť a ďalšie iné aspekty.
Akúsi "náhradu" striedavej osobnej starostlivosti môže predstavovať rozšírený styk rodiča s dieťaťom a to nielen počas víkendu ale aj bežných pracovných dní. Práve "rozšíreným stykom" rodiča s dieťaťom sa zaoberal Ústavný súd Českej republiky, ktorý dňa 02.12.2019 vydal Nález II. ÚS 4189/18 (ďalej ako "nález"), z ktorého plynú závery argumentačne použiteľné aj v podmienkach Slovenskej republiky, ktoré sa Vám pokúsim priblížiť.
Skutkovo bola vec vymedzená nasledovne: otec dvoch maloletých detí s ktorými matka opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa do iného mesta; otec si našiel nové bývanie a prácu v mieste nového bydliska maloletých detí a prejavil záujem stýkať sa svojimi deťmi nielen každý druhý víkend ale aj počas pracovného týždňa a tak sa zúčastňovať ich školských povinností, aktivít cez týždeň s možnosťou aby v jeho novom bydlisku prespávali nielen cez víkend ale aj počas bežných pracovných dní.
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Nález je založený na postuláte, že byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života a to aj vtedy ak sú medzi rodičmi prípadné nezhody. Je v záujme dieťaťa aby bolo v starostlivosti oboch rodičov a aby každý z nich prispel k osobnostnému rozvoju dieťaťa. Vždy však musí byť posudzovaný najlepší záujem dieťaťa. V prípade, že je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a výchovy jedného z rodičov je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia majú garantované právo na starostlivosť a výchovu svojich detí a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. V najlepšom záujme dieťaťa je čo najrovnomernejšie usporiadanie z hľadiska starostlivosti o dieťa a jeho výchovu. Styk jedného z rodičov s maloletým dieťaťom každý párny či nepárny týždeň od piatku do nedele však neposkytuje dieťaťu priestor na budovanie a rozvoj vzťahu s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti a výchovy.
Pokiaľ súd rozhodne o styku rodiča s dieťaťom a vznikne výrazná nerovnováha medzi oboma rodičmi v starostlivosti o dieťa a styku s ním, musí byť takéto rozhodnutie vždy odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočné silného legitímneho záujmu, a v konaní musia byť preukázané konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujme opiera. Ako vyplýva z predchádzajúcich nálezov Ústavného súdu Českej republiky najlepší záujem dieťaťa nie je možné stotožňovať s nemennosťou výchovného prostredia. Potrebné je vždy posudzovať aký vplyv bude mať zmena prostredia na psychický či fyzický komfort samotného dieťaťa. Keby k tomu nedošlo " fakticky by sa konzervoval status quo daný už vydaným rozhodnutím vo veci".
Rovnako dôvodom pre nerozšírenie styku dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti nemôže byť ani nesúhlas druhého rodiča, ktorý má dieťa zverené do svojej starostlivosti, s takou zmenou. Akcentuje sa skutočnosť, že rodič, ktorému dieťa bolo zverené do starostlivosti nemá "silnejšie" právo na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu. Nie je možné aby rodič, ktorý má dieťa zverené do starostlivosti sám určoval rozsah styku dieťaťa s druhým rodičom len na základe svojich preferencií.
V danom náleze sa okrem iného rieši aj otázka prespania maloletého dieťaťa u rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti počas pracovného týždňa, pričom nachádzame odvolanie na nález Ústavného súdu Českej republiky II ÚS 4247/18 zo dňa 17.05.2019 v ktorom je zdôraznený význam styku dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti, aj v priebehu školského roka a týždňa, nakoľko aj tento rodič má právo podieľať sa na výchove svojho dieťaťa a najmä ide o sledovanie najlepšieho záujmu dieťaťa , pretože široký styk počas pracovného týždňa bude spravidla pre dieťa prínosom, nakoľko v školskom roku je viac ako inokedy potrebné, aby sa do výchovy zapojili obaja rodičia a dieťaťu tak budú prínosom znalosti, skúsenosti a výchovné a pedagogické schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich. Kontakt a vzťah s rodičom pre dieťa nie je a nemá byť ďalšou voľnočasovou aktivitou, a to ani v prípade styku dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti. Ide naopak o súčasť bežného života dieťaťa vyrastajúceho v rodine, o jeho rodinné zázemie.
Pri rozhodovaní o styku dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti je potrebné vychádzať z pravidla, že obaja rodičia by sa mali rovnakou mierou podieľať na starostlivosti a výchove o dieťa, pričom styk s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti, v priebehu pracovného týždňa je zásadne v jeho najlepšom záujme. Pri rozhodovaní je však potrebné zvážiť všetky okolnosti a to najmä vzdialenosť medzi bydliskami oboch rodičov, vzdialenosť ich bydlísk od školského zariadenia a miest voľnočasových aktivít dieťaťa a podpora týchto aktivít zo strany rodičov. Skutočnosť, že dieťa je zverené do starostlivosti jedného z rodičov mu nedáva právo jednostranne rozhodovať o voľnočasových aktivitách dieťaťa, pričom ústavný súd dôvodní tým, že vedľa slobody dieťaťa je dotknutá aj rodičovská zodpovednosť oboch rodičov, nielen toho, ktorý ho ma zverené do starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Styk rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené, počas pracovného týždňa prispieva k prehĺbenie vzťahu a posilneniu väzby rodiča a dieťaťa, pokiaľ môžu spolu tráviť nielen voľné dni, ale zažívať aj rutinu bežných dní spojenou s väčšími či menšími povinnosťami, starosťami i radosťami a vôbec aktivitami odlišnými od priebehu voľných dní.
Ako zhrnutie daného nálezu a tiež aj jemu predchádzajúcich je možné konštatovať nasledovné:
Na Slovensku nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“ Takouto právnou úpravou by sa malo predísť situáciám, kedy by jeden z rodičov znemožnil rozhodnutie o striedavej starostlivosti napr.
Súd môže rozhodnúť aj tak, že výživné počas zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti neurčí.
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti a výživnom bude súd prihliadať na konkrétne pomery a situáciu dieťaťa aj rodičov. Striedavá starostlivosť sa môže schváliť, ak je v záujme dieťaťa a obidvaja rodičia sú schopní ho vychovávať. Čo sa týka výživného. Výživné sa môže určiť aj pri striedavej starostlivosti, ak medzi rodičmi existuje výraznejší rozdiel v príjmoch. Výška výživného závisí od príjmov a majetkových pomerov rodičov, ako aj od konkrétnych potrieb dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
Pokiaľ máte dieťa zverené do striedavej starostlivosti a takúto starostlivosť chcete zmeniť na osobnú starostlivosť jedného rodiča je nevyhnutné, aby došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by túto zmenu odôvodňovala. Ďalším dôležitým predpokladom je, aby bola zmena starostlivosti v najlepšom záujme dieťaťa a samozrejme aj postoj samotného dieťaťa k zmene starostlivosti.
Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí. V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa.
Ako sa im darí a nedarí komunikovať, ako majú vychytané prechody alebo ako majú vnútorne spracované to, že majú striedavku. Toto sú veci, ktoré idú pod povrchom a majú dopad na to, ako to dieťa zvláda a prežíva. Pre to, aby dieťa zvládalo striedavú starostlivosť čo najlepšie, možno spraviť veľa dobrého. Veľa ľudí to prirovnáva k chodeniu s batôžtekom, že dieťa nemá svoj domov. Koľkí z nás máme aj chalupu aj byt a vieme si urobiť tú domovinku aj doma, aj na chalupe. Nie je to také, ako keď idem s batohom z jedného hotela do druhého. Myslím, že toto nie je správny pohľad na striedavú starostlivosť. Tá má byť o tom, že vytvorím dieťaťu miesto, kde sa cíti byť milované, kde je v bezpečí a takýchto miest môže byť na svete veľa.
tags: #rozsirena #striedava #starostlivost #definicia