Rozšírenie Povinnosti Poskytovať Príspevok na Rekreáciu Zamestnancov: Kompletný Sprievodca

Tento článok podrobne rozoberá príspevok na rekreáciu zamestnancov v zmysle § 152a Zákonníka práce, vrátane podmienok nároku, výšky príspevku, oprávnených výdavkov a zmien platných od roku 2025. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre zamestnávateľov aj zamestnancov, aby sa vedeli v tejto oblasti správne orientovať a využiť všetky možnosti, ktoré zákon ponúka.

Zavedenie Príspevku na Rekreáciu

Na záver roka 2018 schválili poslanci NR SR novelu Zákonníka práce (publikovaná pod č. 347/2018 Z. z.), ktorou zaviedli pravidlá poskytovania príspevku na rekreáciu. Zákon č. 347/2018 Z. z. zahŕňa zmenu a doplnenie zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, úpravu nového § 152a v Zákonníku práce a zmeny ďalších súvisiacich predpisov (napr. zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Účinnosť zmien je od 1. 1. 2019.

Národná rada Slovenskej republiky dňa 12. júna 2024 schválila návrh poslancov Andreja Danka, Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (tlač 248). Novela bola publikovaná pod č. 172/2024 Z. z. a nadobudne účinnosť 1.1.2025.

Povinnosť Poskytovať Príspevok

Povinnosť postupovať podľa § 152a ZP nemajú všetci zamestnávatelia, ale len taký zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Počet zamestnávaných zamestnancov sa určuje ako priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Určenie Počtu Zamestnancov

Pri výpočte priemerného evidenčného počtu zamestnancov postupuje zamestnávateľ podľa metodického usmernenia uvedeného v štatistickom výkaze Štatistického úradu SR pod názvom Práca/A 2-04. Podľa metodiky sa do evidenčného počtu zamestnancov zahŕňajú všetci stáli aj dočasní zamestnanci (bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť), ktorí sú v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere (kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah) k organizácii, ako aj volení funkcionári, ktorí nevykonávajú činnosť v pracovnom pomere. nezahŕňajú sa zamestnanci uvoľnení, resp. vyslaní na prácu do zahraničia.

Prečítajte si tiež: Skvalitnenie programov UPSVaR

Ak zamestnávateľ eviduje priemerný evidenčný počet zamestnancov za štvrťročné obdobie, celkový počet zamestnancov za rok sa vypočíta ako aritmetický priemer počtu zamestnancov za jednotlivé štvrťroky. Podľa metodiky sa výsledná hodnota zaokrúhli na jedno desatinné miesto.

Príklad: Príspevok na rekreáciu je povinný poskytovať zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Tento počet zamestnancov sa vyhodnocuje ako priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Ako sa tento počet určí, ak zamestnávateľ vedie evidenčný počet zamestnancov za štvrťročné obdobie, a za rok 2023 išlo o tieto evidenčné stavy: 1. štvrťrok: 54,5 |2. štvrťrok: 54,0 |3. štvrťrok: 51,7 | 4. štvrťrok: 34,7? Priemerný evidenčný počet zamestnancov sa určí podľa metodiky uvedenej v štatistickom výkaze „Práca/A 2-04“ na príslušný rok.

Podmienky Nároku Zamestnanca na Príspevok

Zákonník práce v § 152a ods. 1 stanovuje, že nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Nepretržité Trvanie Pracovného Pomeru

Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa podľa § 110 ods. 3 Zákonníka práce považuje aj prípad dlhodobého uvoľnenia zamestnanca na výkon verejnej funkcie a odborovej funkcie podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce.

Právny nárok na poskytnutie príspevku vzniká zamestnancovi, ktorý vykonáva u zamestnávateľa zárobkovú činnosť len na základe pracovného pomeru, a pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Zamestnanec má nárok na rekreačný príspevok aj v prípade, ak by u jedného zamestnávateľa pracovné zmluvy na seba nadväzovali a nie je medzi nimi prestávka ani jeden deň.

Prečítajte si tiež: Záujem dieťaťa pri striedavej starostlivosti

Podmienky a pravidlá, za akých je zamestnávateľ povinný poskytnúť rekreačný príspevok, sú ustanovené v § 152a ZP. Základnou podmienkou je, že zamestnanec musí o rekreačný príspevok zamestnávateľa požiadať.

Kto Nemá Nárok na Príspevok

Príspevok na rekreáciu sa poskytuje zamestnancom, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa zárobkovú činnosť len v pracovnom pomere, t. j. nevzťahuje sa na dohodárov (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Príspevok na rekreáciu zamestnancov sa vzťahuje aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 553/2003 Z. z., na zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 55/2017 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z., zákon č. 200/1998 Z. z., zákon č. 315/2001 Z. z., zákon č. 281/2015 Z.

Príklady Posudzovania Nároku

Príklad 1: Pracovný pomer zamestnanca trval od 1. 1. 2016 do 30. 6. 2022. V júli bývalý zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu a predložil doklady, z ktorých vyplýva, že rekreácia trvala od 1. 7. do 8. 7. 2022. Rekreáciu si objednal a zaplatil v marci 2022. Zamestnancovi nárok na príspevok na rekreáciu nevzniká.

Príklad 2: Pracovný pomer zamestnanca trval od 1. 4. 2010 do 31. 6. 2022. V júli bývalý zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu a predložil doklady, z ktorých vyplýva, že rekreácia trvala od 26. 6. do 2. 7. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi príspevok na rekreáciu, pretože zamestnanec už nie je v pracovnom pomere.

Výška Príspevku a Jej Obmedzenia

Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na rekreáciu v sume 55 % výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. V tejto výške dostanú príspevok len zamestnanci, ktorí sú zamestnaní na plný úväzok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovného času.

Prečítajte si tiež: Osoby so zdravotným postihnutím a práca

To znamená, že minimálny príspevok na rekreáciu je 55 % oprávnených výdavkov a maximálny príspevok na rekreáciu je zákonom pevne stanovená suma 275 €. Z uvedeného vyplýva, že maximálna suma príspevku zamestnávateľa na rekreáciu 275 € sa uplatní len u zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na ustanovený týždenný pracovný čas (pracujú na „plný úväzok“).

Oprávnené Výdavky na Rekreáciu

Podľa § 152a ods. 4 ZP, za oprávnené výdavky sa považujú:

a) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,d) organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.

Za oprávnené výdavky sa považujú aj služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), kúpeľné a zdravotné služby, či služby cestovného poistenia.

Definícia Prenocovania

Pod pojmom „prenocovanie“ sa podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Podľa usmernenia FR SR zariadenie musí prevádzkovať subjekt, ktorý má príslušné živnostenské oprávnenie (oprávnenie na poskytovanie služieb prechodného ubytovania). Ak má zamestnávateľ pochybnosť, či ide o ubytovacie zariadenie, možno preveriť charakter ubytovacieho zariadenia podľa vyhlášky MH SR č. 277/2008 Z. z., v ktorej sa ustanovujú klasifikačné znaky pre ubytovacie zariadenia (napr. hotel, motel, penzión).

Zákonník práce stanovuje, že má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie.

Rozšírenie Rozsahu Oprávnených Osôb od Roku 2025

Dňa 12. 7. 2024 bola schválená novela Zákonníka práce (zákon č. 172/2024 Z. z.), ktorej cieľom je zintenzívniť podporu domáceho cestovného ruchu prostredníctvom rozšírenia foriem uplatňovania rekreačného poukazu zamestnanca, a tým maximalizovať poskytovanie, resp. čerpanie príspevku na rekreáciu. Z toho dôvodu bola do § 152a ods. 4 doplnená ako oprávnená osoba okrem zamestnanca aj rodič zamestnanca.

S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. Rodičom zamestnanca je biologický rodič alebo osvojiteľ. Pobytu sa zamestnanec spolu s rodičom zúčastniť nemusí.

Uvedené vyplýva z navrhovaného ustanovenia § 152a ods. 5 ZP, na základe ktorej sa od 1. januára 2025 navrhuje rozšírenie foriem uplatňovania rekreačného príspevku. Zamestnanec bude môcť „preniesť“ svoj nárok na rekreačný príspevok alebo nárok na rekreačný poukaz na svojho rodiča.

Formy Poskytovania Príspevku na Rekreáciu

Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku:

1. Preplatenie nákladov na základe predložených dokladov: Zamestnanec absolvuje rekreačný pobyt, ktorý uhradí z vlastných finančných prostriedkov. Následne po pobyte požiada zamestnávateľa o príspevok a zamestnávateľovi predloží aj účtovné doklady za pobyt.
2. Rekreačný poukaz: Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu. Rekreačný poukaz slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov, ktoré ustanovuje § 152a ods. 4 Zákonníka práce. Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný.

Postup Pri Preukazovaní Oprávnených Výdavkov

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

V internom predpise možno špecifikovať, aké doklady je zamestnanec povinný predložiť zamestnávateľovi (napr. faktúra, doklad o úhrade - výpis z účtu, doklad z ERP), ďalej upraviť, aj akým spôsobom zamestnanec preukáže oprávnenosť výdavkov, ak sa napr. na rekreácii s ním zúčastnili aj iné osoby.

Príklad: Má zamestnanec povinnosť predložiť pri žiadosti o príspevok na rekreáciu zamestnávateľovi originál alebo kópiu účtovného dokladu? Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu predloží kópiu účtovného dokladu.

Príklad: Podľa § 152a ods. 6 ZP zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Ak zamestnanec nedodrží 30-dňovú lehotu, bude možné uznať u zamestnávateľa za daňový výdavok oneskorene predložené doklady? Pre daňové účely zmeškanie tejto lehoty nemožno považovať za porušenie podmienok a zamestnávateľ zahrnie oneskorene predložený doklad zamestnancom (po splnení ostatných podmienok ustanovených v § 152a ZP) do daňových výdavkov v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov.

Účtovné doklady, ktoré musia znieť na meno zamestnanca, je zamestnávateľ povinný uschovať na účtovné a daňové účely podľa osobitných právnych predpisov (podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve) najmenej 10 rokov.

Daňové Hľadisko Príspevku na Rekreáciu

Z pohľadu zamestnanca budú príspevky na rekreáciu, ktoré zamestnancovi poskytne jeho zamestnávateľ, oslobodené od dane z príjmov a odvodového zaťaženia. Na druhej strane, daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú len príspevky poskytnuté v súlade s § 152a Zákonníka práce.

Časté Otázky a Príklady z Praxe

Príklad 1: Ak spoločnosť poskytuje ubytovanie vo vlastnom rekreačnom zariadení výhradne vlastným zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Ak vlastné rekreačné zariadenie spĺňa podmienky ustanovené v §2 písm. d) zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. a má v predmete podnikania ubytovacie služby, potom výdavky na rekreáciu po splnení podmienok uvedených v §152a ZP budú u zamestnávateľa daňovým výdavkom.

Príklad 2: Zamestnanec absolvoval rekreáciu vo Vysokých Tatrách 4 dni, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení a teda predložil aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Podľa § 152a ZP má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení.

Príklad 3: V praxi nastávajú prípady, keď zamestnanec absolvuje rekreáciu (pobyt) u osoby, ktorá nie je "živnostníkom", ani nemá obchodnú spoločnosť, ale poskytuje služby ubytovania na tzv. "DIČ". Pod pojmom "prenocovanie" sa v súlade so zákonom č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení, ktoré je prevádzkované ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie možno definovať ako budovu, priestor alebo plochu, v ktorých sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie, a s ním spojené služby. Definícia tohto pojmu vychádza z vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podľa § 30 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p.

Príklad: Zamestnanec predložil faktúru z rekreácie, ktorú celú uhradil, pričom suma je aj za osoby, ktoré nežijú so zamestnancom v spoločnej domácnosti (ďalšie 2 manželské páry). Môže zamestnávateľ vypočítať a poskytnúť oprávnený výdavok na rekreáciu svojmu zamestnancovi v pomernej výške vypočítanej z celkovej sumy uvedenej na faktúre? Ak z dokladu, na ktorom sú uvedené osoby, ktoré sa spolu so zamestnancom zúčastnili pobytu, vie zamestnávateľ jednoznačne vyčísliť oprávnené výdavky pripadajúce na osobu zamestnanca a oprávnených osôb, a súčasne sú splnené všetky ostatné podmienky ustanovené v § 152a ZP, je možné zamestnancovi poskytnúť príspevok z pomernej časti oprávnených výdavkov pripadajúcich na zamestnanca a oprávnené osoby.

Sezónne Zamestnávanie Cudzincov a Príspevok na Rekreáciu

U niektorých zamestnávateľov nastávajú v priebehu kalendárneho roka situácie, kedy potrebujú prechodne zamestnať väčší počet zamestnancov, ako je u nich obvyklé. Ide o rôzne tzv. sezónne práce, najmä letné a zimné, ako napr. práce v poľnohospodárstve, stavebníctve alebo práce súvisiace s letnou a zimnou turistickou sezónou.

Pokiaľ ide o zamestnávanie občanov Európskej únie, resp. tretích krajín, je potrebné dodržiavať platnú legislatívu. Občania Európskej únie majú rovnaké práva a povinnosti ako občania Slovenskej republiky. Zamestnávateľ je povinný oznámiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nástup občana EÚ do zamestnania najneskôr do 7 pracovných dní od skončenia zamestnania.

Občania tretích krajín potrebujú na sezónne zamestnávanie povolenie na prechodný pobyt podľa § 404/2011 Z. z. alebo povolenia na zamestnanie a schengenského víza. Žiadosť o povolenie na zamestnanie podáva zamestnávateľ na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny na základe žiadosti. Pracovná zmluva s cudzincom musí obsahovať všetky podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, t.j. druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a výšku mzdy. Musí byť zabezpečené zdravotné poistenie počas pobytu. Cudzinec má rovnaké práva a povinnosti ako tuzemskí zamestnanci vyplývajúce z pracovného pomeru.

V prípade sezónneho zamestnávania cudzincov je potrebné získať schengenského víza na účely sezónneho zamestnania. Toto neplatí pre občana tretej krajiny, u ktorého sa vízum nevyžaduje. Žiadosť o udelenie schengenského víza sa podáva na zastupiteľskom úrade (t.j. veľvyslanectve) Slovenskej republiky v krajine, v ktorej má bydlisko. K žiadosti je potrebné priložiť súhlasné stanovisko Ministerstva vnútra SR a doklad preukazujúci zdravotné poistenie a doklad preukazujúci ubytovanie.

Ak zamestnávateľ zamestnáva občanov tretích krajín, musí dodržiavať všetky pracovné podmienky. Príslušný inšpektorát práce vykonáva kontrolu, či pracovné podmienky zamestnávateľa boli v súlade so zákonom.

V kontexte príspevku na rekreáciu, sezónni zamestnanci, ktorí splnia podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov, majú nárok na príspevok na rekreáciu za predpokladu, že oň požiadajú.

tags: #rozšírenie #povinnosti #poskytovať #príspevok #na #rekreáciu