
Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v civilnom konaní, ktorý je upravený v Civilnom sporovom poriadku (CSP). Na rozdiel od odvolania, dovolanie nie je ďalším prešetrovaním prípadu, ale slúži na nápravu závažných právnych pochybení. Jeho podanie je podmienené splnením prísnych kritérií a obmedzeným okruhom dôvodov. Tento článok sa zameriava na podmienky a postup pri podávaní dovolania.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 77 CSP, dovolanie môže podať aj intervenient, ak so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo. Prokurátor má právo podať dovolanie, ak konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.
Podľa § 429 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pričom dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Existujú však výnimky, kedy zastúpenie advokátom nie je potrebné:
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu. Podáva sa na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V prípade vydania opravného uznesenia plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia, ale len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je považované za včas podané aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Okrem všeobecných náležitostí podania (adresát, odosielateľ, predmet, podpis) musí dovolanie obsahovať:
Prečítajte si tiež: Prípustnosť dovolania
Rozsah napadnutého rozhodnutia a dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod sa musí vymedziť tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva vada rozhodnutia (§ 420 CSP) alebo uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 421 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie musí obsahovať všetko, čo vyžaduje zákon a po obsahovej stránke musí byť formulované kvalifikovane. Práve preto zákon vyžaduje, aby dovolanie spísala a podala len právne kvalifikovaná osoba.
Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a len ak to zákon pripúšťa. V právnej teórii sa rozlišujú dva okruhy prípustnosti dovolania: dovolanie pre tzv. vady zmätočnosti (§ 420 CSP) a dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP).
Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:
Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá:
Prečítajte si tiež: Judikatúra Najvyššieho Súdu SR k dovolaniu
Dovolanie v týchto prípadoch nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 však nie je prípustné, ak:
Na určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie tiež nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia. Dovolanie je vo všeobecnosti prípustné len z právnych dôvodov a nie z dôvodoch skutkových (čo, kedy, ako a prečo sa stalo). Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistili súdy prvej a druhej inštancie a nemá právo ho dopĺňať, či meniť. Dovolací súd skúma rozhodnutie len po právnej stránke.
Zákon rozlišuje dva okruhy dovolacích dôvodov, ktoré nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Prečítajte si tiež: Dovolanie a Najvyšší Súd: Podrobná Analýza
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolacie dôvody si nemožno zamieňať z dôvodmi prípustnosti dovolania, i keď na seba nadväzujú. Prípustnosť dovolania (§ 420 a § 421 CSP) určuje dovolací súd a nie je viazaný tým, aký dôvod prípustnosti dovolania uvedie dovolateľ. Dovolací súd je viazaný len tým, ako vymedzí dovolateľ dovolací dôvod (§ 431 alebo § 432 CSP), teda vadu zmätočnosti, alebo nesprávne právne posúdenie veci.
Áno, dovolanie sa môže podať z viacerých dôvodov, ale k tomu je potrebné pristupovať veľmi výnimočne a zodpovedne. Kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 C. s. p. a § 421 C. s. p. je prípustná. Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420 písm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
O dovolaní rozhoduje dovolací súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ale nie je viazaný dovolacím návrhom. Rovnako je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.
Dovolací súd môže o dovolaní rozhodnúť tak, že dovolanie:
Dovolací súd odmietne dovolanie, ak:
Ak dovolací súd dovolanie neodmietne, tak ho vecne prejedná a buď mu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie alebo dovolanie zamietne (ak nie je dôvodné). Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd mu vyhovie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší. Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd môže zmeniť napadnuté rozhodnutie, ak je dovolanie dôvodné a mal za to, že sám môže rozhodnúť vo veci.
Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.