
Rozvod a osobný bankrot sú dve životné udalosti, ktoré môžu mať závažné a dlhodobé dopady na jednotlivcov aj rodiny. Často sa vyskytujú súčasne alebo v blízkej nadväznosti, pretože finančné problémy môžu prispieť k rozpadu manželstva a naopak, rozvod môže viesť k finančnej nestabilite a osobnému bankrotu. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi rozvodu a osobného bankrotu, ich vzájomnými vplyvmi a možnými riešeniami.
Rozvod je právny proces, ktorým sa ukončuje manželstvo. Jedným z najdôležitejších aspektov rozvodu je majetkové vyrovnanie, teda rozdelenie majetku a dlhov nadobudnutých počas manželstva. Na Slovensku platí inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ktorý upravuje majetkové vzťahy medzi manželmi počas trvania manželstva.
BSM vzniká uzavretím manželstva a zahŕňa všetok majetok a dlhy, ktoré manželia nadobudli počas trvania manželstva spoločne, s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darom alebo reštitúciou, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov. Pri rozvode sa BSM vyporiadava, pričom sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Súd však prihliada na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Rozdelenie dlhov pri rozvode je často komplikované a závisí od toho, či dlhy vznikli počas manželstva a či sú spoločné. Ak si jeden z manželov vezme počas manželstva pôžičku bez súhlasu druhého manžela, táto pôžička nepatrí do BSM a je dlhom výlučne toho manžela, ktorý si ju vzal. Ak sú dlhy spoločné (t. j. obaja manželia sú dlžníkmi), po rozvode sa delia podľa dohody alebo rozhodnutia súdu.
V prípade, že sa manželia nedohodnú na rozdelení dlhov, môže sa ktorýkoľvek z nich obrátiť na súd. Súd môže rozhodnúť o tom, že každý z manželov bude splácať polovicu pôžičky. Ak jeden z manželov neplatí svoju časť, banka ju môže žiadať od druhého manžela, ak sú obaja dlžníkmi.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Manželia môžu spísať dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá upravuje rozdelenie majetku a dlhov. Dôležité je, aby bola dohoda v súlade so zákonom a aby zohľadňovala záujmy oboch manželov a ich detí. Ak je súčasťou dohody aj dohoda o platení dlhov voči banke, je podstatné, či s ňou banka súhlasí v písomnej forme.
Osobný bankrot, známy aj ako oddlženie, je právny proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa svojich dlhov, ak sa nachádzajú v situácii, keď ich nie sú schopné splácať. Cieľom osobného bankrotu je poskytnúť dlžníkom druhú šancu a umožniť im začať nový život bez dlhov.
Existujú dve formy oddlženia: konkurz a splátkový kalendár. Pri konkurze sa speňaží majetok dlžníka a výťažok sa rozdelí medzi veriteľov. Po ukončení konkurzu sú dlhy dlžníka, ktoré neboli uspokojené, odpustené. Pri splátkovom kalendári dlžník spláca svoje dlhy postupne podľa svojich možností počas určeného obdobia. Po uplynutí tohto obdobia sú dlhy, ktoré neboli splatené, odpustené.
Na to, aby mohla byť fyzická osoba oddlžená, musí splniť určité podmienky. Medzi najdôležitejšie patrí poctivý zámer, teda dlžník sa nesmie úmyselne zadlžovať alebo skrývať majetok. Ďalšou podmienkou je, že dlžník musí byť platobne neschopný, teda nie je schopný plniť svoje finančné záväzky.
Osobný bankrot má vážne dopady na život dlžníka. Počas trvania osobného bankrotu je dlžník obmedzený v nakladaní so svojím majetkom a v podnikaní. Jeho meno je zverejnené v registroch dlžníkov a môže mať problémy s získaním úveru v budúcnosti. Napriek tomu osobný bankrot môže byť pre dlžníkov, ktorí sa ocitli v bezvýchodiskovej finančnej situácii, jedinou možnosťou, ako sa zbaviť dlhov a začať nový život.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Rozvod a osobný bankrot môžu mať komplexný vzájomný vplyv. Rozvod môže viesť k finančným problémom, ak sa manželia nedohodnú na spravodlivom rozdelení majetku a dlhov. Náklady spojené s rozvodom, ako sú poplatky za právne zastúpenie, môžu tiež prispieť k finančnej nestabilite. Na druhej strane, finančné problémy môžu byť jednou z príčin rozpadu manželstva.
Vyhlásenie konkurzu (osobného bankrotu) počas trvania manželstva má vplyv na BSM. Zákonodarca v § 167i insolvenčného zákona normuje zánik dlžníkovho BSM vyhlásením konkurzu. To znamená, že majetok v BSM sa stáva súčasťou konkurznej podstaty a slúži na uspokojenie veriteľov.
Zrušenie konkurzu (osobného bankrotu) nemá automaticky za následok obnovu BSM. Podľa § 151 Občianskeho zákonníka sa BSM za trvania manželstva môže obnoviť len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov. Ak manželia chcú obnoviť BSM po skončení konkurzu, musia podať návrh na súd. Bez obnovy BSM môžu manželia nadobúdať majetok len do podielového spoluvlastníctva alebo každý z nich len do výlučného vlastníctva jedného z manželov.
Okrem majetkových otázok je dôležitým aspektom rozvodu aj starostlivosť o deti. Začiatkom roka 2023 bola do slovenského právneho poriadku zavedená nová forma osobnej starostlivosti o dieťa po rozvode alebo rozchode rodičov, a to spoločná osobná starostlivosť.
Cieľom spoločnej osobnej starostlivosti je zachovať taký režim starostlivosti o dieťa, ktorý rodičia realizovali už v čase pred ich rozchodom alebo rozvodom, pričom majú aj naďalej po ich oficiálnom odlúčení záujem na zachovaní tohto režimu. Ide o najprirodzenejšiu formu výkonu rodičovských práv a povinností s minimálnym zásahom zo strany štátu.
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní
V porovnaní so striedavou osobnou starostlivosťou je možné spoločnú osobnú starostlivosť určiť iba v prípade, ak s ňou súhlasia obaja rodičia. Pri striedavej starostlivosti súd v rozhodnutí autoritatívne určí intervaly striedania dieťaťa medzi rodičmi, kým pri spoločnej osobnej starostlivosti si ich dohodnú medzi sebou rodičia. Spoločná osobná starostlivosť nemôže byť autoritatívne určená súdom, ale môže byť iba výsledkom schválenej dohody rodičov.
Výhodou spoločnej osobnej starostlivosti je určitá voľnosť režimu, avšak v prípade neplnenia dohodnutého režimu nie je možný súdny výkon rozhodnutia (keďže intervaly striedania nie sú pevne stanovené). Súd musí skúmať, či je rodičovská dohoda o spoločnej osobnej starostlivosti v súlade so záujmami dieťaťa, či budú zaistené jeho potreby, a či nie je v rozpore so zákonom.