Riziká spojené s kúpou nehnuteľnosti s vecným bremenom

Kúpa nehnuteľnosti je významný krok, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu a obozretnosť. Jedným z faktorov, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie pri kúpe nehnuteľnosti, je existencia vecného bremena. Vecné bremeno obmedzuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech niekoho iného. V tomto článku sa pozrieme na riziká spojené s kúpou nehnuteľnosti s vecným bremenom a na to, ako sa im vyhnúť.

Susedské vzťahy a ich právna úprava

V súčasnosti sa znovu dostáva do povedomia úprava tzv. susedských vzťahov, ktoré sú ovplyvnené aktuálnymi spoločenskými zmenami. Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi (nájomníkmi) susediacich nehnuteľností. Každý vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze a musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozprov. Tzv. „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Ide o vzťahy súkromnoprávneho charakteru, ktoré sa musia riadiť v súlade so zásadami súkromného práva. V zásadách sú inkorporované určité hodnoty a pravidlá súkromného práva. Uplatňovanie a výklad súkromného práva musí byť vždy v súlade s tymito zásadami. Možno povedať, že zásady majú aj pomocnú interpretačnú funkciu pri vypĺňaní medzier v zákone. Zákon v určitých situáciách susedských vzťahov presne nedefinuje, kedy je správanie jedného zo susedov aprobované a kedy nie je. Uplatňovanie a posúdenie susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade so zásadou ekvity (dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. S dobrými mravmi je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv. Táto zásada určuje hranice výkonu subjektívneho práva, najmä ak zákon presne tieto hranice nestanovuje, alebo je ťažké ich zistiť. Obidve zásady môžeme nájsť vyjadrené v § 3 ods.

Je vylúčené dosiahnuť úplné oddelenie, úplnú izoláciu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden výkon vlastníckeho práva nezasahoval do druhého. Materiálne rozhraničenie napr. Vlastník môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Tento zásah je neoprávnený iba za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera o povolenie, ktoré vyplýva zo zmluvy, úradneho rozhodnutia a zo zákona. K neoprávnenému zásahu môže dôjsť aj prekročením oprávnenia vyplývajúceho z určitého povolenia (napr. Podľa § 127 OZ ods. Otázka zásahu je otázka objektívna. Z ustanovenia § 127 OZ nemožno vôbec vyvodiť, že na ochranu podľa tohto paragrafu by bolo treba, aby zásah vyplýval zo spojenia so subjektívnou stránkou, zo zavinenia, nech by išlo o zavinenie akéhokoľvek typu. Pretože sa však ochrana poskytuje proti tomu, kto zásah urobil, musí ísť o zásah vyplývajúci z ľudskej činnosti, aj keby bola v pozadí len sprostredkovane a príp. Neoprávnenosť zásahu je poďla vyššie uvedeného § 127 ods. 1 OZ vyjadrená generálnou klauzulou - vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohorozoval výkon jeho práv. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, práve tak ako vážne ohrozenie výkonu práva podľa § 127 ods. 1 OZ musí byť hodnotená so zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Objektívne hľadisko je potrebné vždy skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ treba pojem "nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom.[6] Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posdudzovať na dedinách, v mestách, prípadne samotách a pod. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Vzhľadom k tomu je potrebné zvážiť aká je v danej lokalite s prihliadnutím iných obdobných lokalít ( napr. či sa jedná o mesto, dedinu alebo pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a pod.) primeraná miera konkrétnych imisií. Výkon vlastníckeho práva jedného vlastníka môže však dosiahnuť takú intenzitu, ktorá predstavuje vážne ohrozenie výkonu práv druhého vlastníka.

Neoprávnený zásah jedného z vlastníkov susediacich nehnuteľností do práv vlastníka inej nehnuteľnosti [8] musí spĺňať jednu z dvoch skutkových podstát vyjadrených v § 127 ods. 1 prvá veta OZ. Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohorzujú výkon jeho práv. Pokiaľ sa zistí, že ide o neopodstatnené zásahy, t. j. Ako bolo už vyššie uvedené susedské vzťahy sú vzťahy vzájomné. K obťažovaniu alebo obmedzovaniu výkonu práv druhého vlastníka môže dochádzať vzájomne. Často sa stáva, že obmedzovaný vlastník má určitú spoluvinu na konaní druhého vlastníka, ktorým ho obťažuje. Vzťahy medzi susedmi sa môžu vyostriť do otvoreného konfliktu, kedy si robia vzájomné naschvály a pod. Preto je v právnej úprave susedských vzťahov premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké. Podľa § 127 OZ ods. 1 Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. (3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Občiansky zákonník exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Tento výpočet nie je definitívny, ale zahŕňa skoro všetky situácie, ktoré v súčasnosti môžu nastať. Zásahy môžu mať rôzny charakter. Môže nimi byť prenikanie pevných, tekutých, plynných látok, vnikanie organizmov a chovných zvierat, ako aj osôb na cudzí pozemok. Je nimi aj činnosť (stavebná) na jednom pozemku, ktorá ohrozuje statiku a oporu stavieb ako aj charakter vedľajšieho pozemku. Zásahom môže byť aj samotná nečinnosť vlastníka pozemku, na ktorom je postavená stavba v značne schátranom stave, z ktorej odpadávajú časti stavebného materiálu na vedľaší pozemok, prípadne jej zrútením by mohlo dôjsť k škode na vedľajšej nehnuteľnosti. Za zásah považujeme aj vnikanie rôznych druhov nebezpečných živočíchov z vedľajšej nehnuteľnosti ako sú potkany, myši a pod. a to z dôvodu, že vlastník susediacej nehnuteľnosti nekonal a nezabránil ich prenikaniu, ako aj ich samotnému výskytu. K zásahu môže dôjsť aj prenikaním podzemnými cestami ako je prenikanie chemikálii, odpadov a podobne. V súčasnosti sa často vyskytujú zásahy do susedských vzťahov vo forme neadekvátneho, neslušného a amorálneho správania sa susedov. Sú nimi rôzne druhy urážok smerujúcich proti susedovi, opakované močenie na susedovu stavbu a iné neprístojné správanie. Zásahy do susedských práv vznikajú činnosťou a nečinnosťou vlastníka susednej nehnuteľnosti.

Podľa § 126 ods. Ochranu práv dotknutého vlastníka poskytujú rôzne štátne orgány, aj keď je potrebné povedať, že v najvačšej miere sú nimi súdy. Ochrana, ktorú uplatňuje vlastník, je výkonom jeho práva. Výkon práva však musí byť v súlade s dobrými mravmi a inými zásadami súkromného práva. Žalobca, dožadujúci sa súdnej ochrany, sa môže dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. [12] Nemožno prekročiť formuláciu ustanovenia § 127 OZ. Na základe toho sa dotknutá osoba nemôže dovolávať z ustanovenia § 127 OZ určitého aktívneho konania, ktorým môže byť odstránenie závadného stavu a pod. Napríklad: Vo veci sp.zn. 13C 124/83 Okresného súdu v Nitre sa žalobca domáhal, aby žalovaný odstránil zo svojho pozemku 4 agáty a orech, lebo mu značne znehodnocujú poľnohospodárske plodiny, ktoré pestuje vo fóliovníkoch. Súd zaviazal žalovaného do konca októbra toho roku odstrániť zo záhrady pri dome 4 agáty; vec posúdil podľa ustanovenia § 127 ods. Uvedené rozhodnutie nemožno považovať za správne, pretože z ust. § 127 ods. 1 OZ vyplýva iba to, že sa vlastník musí zdržať konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vo výroku rozsudku vydaného len na základe citovaného ustanovenia nemožno určiť, aké konkrétne opatrenie má žalovaný vykonať. Či sú opatrenia urobené povinným dostačujúce, možno riešiť až v konaní o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia). Rozsudok ukladajúci povinnosť niečoho sa zdržať má ten význam, že vlastník môže proti každému rušeniu toho istého druhu navrhnúť súdny výkon rozhodnutia na základe toho istého rozsudku podľa ust. V susedských vzťahoch sa konanie začína na návrh. Súd je viazaný žalobným petitom uvedeným v návrhu. Žalobca musí vo svojom návrhu presne vymedziť podstatné skutočnosti opisujúce v čom spočíva zásah do jeho práv nad mieru primeranú pomerom a presné uvedenie čoho sa má vlastník nehnuteľnosti zdržať. Ak súd zistí, že dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom ( príp. že ide o vážne ohorozenie výkonu jeho práva), žalobe vyhovie a v odôvodnení rozsudku vymedzí mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v danej veci.

Prečítajte si tiež: Ochrana osobných údajov a s.r.o.

Pri výkone práv vlastníkov susedných nehnuteľností môže dôjsť k takému vážnemu ohrozeniu práv jedného vlastníka, z ktorého hrozí vznik škody. Je potrebné zdôrazniť, že vznik škody ešte len hrozí. V danom prípade je potrebné domáhať sa na súde podľa § 417 ods. 2 OZ uloženia povinnosti hroziacemu vlastníkovi niečo aktívne konať, konkrétne aby vykonal vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Podľa § 412 ods. Nie je možné ukladať iné povinnosti ako tie, ktoré smerujú k odstráneniu neoprávnených zásahov do práv vlastníka, ibaže by išlo o vážne ohrozenie práva a ohrozený by sa domáhal, aby súd uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia k odvráteniu hroziacej škody tomu, z koho konania ohrozenie vzišlo.[15] Je potrebné dodať, že žalobe opierajúcej sa o § 417 OZ nie je možné vyhovieť, ak žalobca nepreukáže, že mu hrozí vážna škoda; nestačí preukázať ohrozenie vzniku vážnej škody, ale musí ísť o ohrozenie aktuálne a skutočne hroziace. Žalobou podľa § 417 ods. 2 OZ sa možno domáhať len zákazu zásahov, ktoré iba hrozia, kým podľa § 127 OZ možno sa v podstate domáhať už vykonaných zásahov, ktoré trvajú, alebo ak hrozí ich opakovanie. Ak sa zasahuje do vlastníckeho práva bez toho, aby hrozil vážny vznik škody, žalobca sa bude domáhať žalobou o zdržanie sa konania, ktorým sa zasahuje do jeho práv. Ak však vznikne stav, z ktorého hrozí vznik škody a na jej odvrátenie je potrebné určité konanie, žalobca sa bude domáhať na súde uloženia povinnosti vlastníkovi niečo konať podľa § 417 ods. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca za určitých skutočností môže obidve žaloby (podľa 127 OZ a podľa 417 ods.

Podľa § 74 ods. Súdy môžu poskytnúť dočasnú a rýchlu ochranu porušenému alebo ohrozenému právu ešte pred začatím konania ako aj po začatí konania a to vo forme predbežných opatrení podľa § 74 a 102 OSP. Predbežné opatrenia sa vyznačujú svojou dočasnosťou a tým, že neprejudikujú čo je v konkrétnom prípade právo. Sú nariaďované v určitých zákonom stanovených lehotách. Možno ich nariadiť len z dvoch zákonných dôvodov a to vtedy, ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pre susedské vzťahy sú predbežné opatrenia veľmi efektívnym dočasným právnym prostriedkom ochrany pred zásahom do práv vlastníka. V tomto prípade sa zrejme najčastejšie vyskytuje dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi, aj keď nemožno vylúčiť aj obavu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Nariadením predbežného opatrenia v susedských vzťahoch bude najčastejšie uložená povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať ( § 76 ods. 1 písm. Neoprávnené zásahy do práv suseda sa môžu posudzovať aj podľa Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Priestupkom je podľa § 1 ods. Na rozdiel od posúdenia zásahov do vlastníckeho práva podľa OZ je potrebné na vyvodenie zodpovednosti zavinenie páchateľa priestupku. Podľa § 3 zákona o priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 11 ods. Sankciu je možné uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Pre porušovanie susedských vzťahov najčastejšie prichádzajú do úvahy priestupky podľa osobitnej časti zákona o priestupkoch a to konkrétne priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, verejnému poriadku a majetku. Zásahom do susedských práv môže byť in concreto podľa § 47 ods. písm. b) zákona o priestupkoch porušovanie nočného kľudu. Za porušenie nočného kľudu môže byť páchateľovi priestupku na mieste v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 33,- EUR. Ďalším zásahom do susedských práv môže byť priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zakotvený v ustanovení § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch podľa ktorého, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Je potrebné sa však zmieniť o tom, že za určitých okolností konkrétneho prípadu môže takýto zásah spĺňať skutkovú podstatu trestného činu. Ak susedské vzťahy sú dlhodobo rozvrátené a miera vyhrážania ujmou na zdraví, inou ťažkou ujmou a dokonca smrťou jedného zo susedov presiahne určitý závažný stupeň konania a vzbudí u druhej osboby dôvodnú obavu, môže byť naplnená skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Zákona 300/2005 Z.z. Sused, ktorý úmyselne spôsobí škodu na majetku druhého suseda alebo sa o takéto konanie pokúsi, dopúšťa sa priestupku proti majetku. Za takýto priestupok mu može byť uložená pokuta až do výšky 331, - EUR. Je potrebné však dodať, že musí ísť o úmyselné konanie zo strany páchateľa priestupku. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona o priestupkoch, náhradu škody môže poškodený uplatniť aj v samotnom konaní o priestupkoch.

Podľa § 5 OZ Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Hoci ochrany tzv. susedských práv sa možno dovolať na súde, u väčšiny priamych i nepriamych imisií prichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 5 OZ. Tento postup je praktický naj…

Čo je vecné bremeno?

Vecné bremeno je právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby alebo inej nehnuteľnosti. Môže sa jednať napríklad o právo prechodu cez pozemok, právo čerpania vody zo studne, právo uloženia vedenia inžinierskych sietí alebo právo užívania časti nehnuteľnosti. Vecné bremeno je zapísané v katastri nehnuteľností a viaže sa k nehnuteľnosti, nie k osobe vlastníka. To znamená, že pri predaji nehnuteľnosti s vecným bremenom prechádza toto bremeno na nového vlastníka.

Druhy vecných bremien

Vecné bremená sa delia na rôzne druhy podľa toho, aké práva a povinnosti z nich vyplývajú. Medzi najčastejšie patria:

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na rušenie záložného práva

• Vecné bremená spočívajúce v povinnosti niečo strpieť (pasívne): Vlastník nehnuteľnosti je povinný strpieť, aby iná osoba alebo vlastník inej nehnuteľnosti vykonával na jeho nehnuteľnosti určité práva, napríklad právo prechodu, právo uloženia vedenia alebo právo čerpania vody.
• Vecné bremená spočívajúce v povinnosti niečo konať (aktívne): Vlastník nehnuteľnosti je povinný aktívne konať v prospech inej osoby alebo vlastníka inej nehnuteľnosti, napríklad udržiavať cestu, opravovať plot alebo zabezpečovať prístup k studni.

Riziká spojené s kúpou nehnuteľnosti s vecným bremenom

Kúpa nehnuteľnosti s vecným bremenom môže predstavovať určité riziká, ktoré je potrebné zvážiť pred kúpou. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Obmedzenie vlastníckeho práva: Vecné bremeno obmedzuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti a môže ovplyvniť jej využitie a hodnotu.
• Zníženie hodnoty nehnuteľnosti: Nehnuteľnosť s vecným bremenom má zvyčajne nižšiu hodnotu ako nehnuteľnosť bez vecného bremena.
• Spory so susedmi: Vecné bremeno môže byť zdrojom sporov so susedmi, najmä ak nie je presne definované alebo ak sa jeho výkon mení.
• Ťažkosti pri predaji: Predaj nehnuteľnosti s vecným bremenom môže byť náročnejší a trvať dlhšie.

Ako sa vyhnúť rizikám

Pred kúpou nehnuteľnosti s vecným bremenom je dôležité dôkladne sa oboznámiť s jeho obsahom a rozsahom. Odporúča sa:

1. Preveriť zápis v katastri nehnuteľností: Z katastra nehnuteľností je možné zistiť, aké vecné bremeno viazne na nehnuteľnosti, v prospech koho je zriadené a aký je jeho obsah.
2. Preštudovať zmluvu o zriadení vecného bremena: Zmluva o zriadení vecného bremena obsahuje presné podmienky jeho výkonu a práva a povinnosti oboch strán.
3. Osobne sa oboznámiť so situáciou: Je vhodné osobne sa stretnúť s osobou, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené, a prediskutovať s ňou podmienky jeho výkonu.
4. Získať právnu radu: Právnik vám môže pomôcť posúdiť riziká spojené s kúpou nehnuteľnosti s vecným bremenom a navrhnúť vhodné riešenia.

Alternatívy ku kúpe nehnuteľnosti s vecným bremenom

Ak sa obávate rizík spojených s kúpou nehnuteľnosti s vecným bremenom, môžete zvážiť aj iné alternatívy, napríklad:

• Kúpa inej nehnuteľnosti: Vyhľadajte nehnuteľnosť, ktorá nie je zaťažená vecným bremenom.
• Rokovanie s vlastníkom vecného bremena: Skúste sa dohodnúť s vlastníkom vecného bremena na jeho zrušení alebo obmedzení.
• Zrušenie vecného bremena súdnou cestou: Ak sa s vlastníkom vecného bremena nedohodnete, môžete sa obrátiť na súd so žalobou o zrušenie vecného bremena. Súd môže vecné bremeno zrušiť, ak stratilo svoj význam alebo ak je jeho výkon v rozpore s dobrými mravmi.

Právne vady a riziká pri kúpe nehnuteľnosti

Právnych vád môže byť niekoľko. Typickým príkladom je, ak niekto predáva jazdené auto, na ktoré sa viažu vecné bremená alebo záložné práva. Výnimočný pozor si dávajte pri lákavo nízkych cenách vozidiel. Môžete kúpiť auto, ktoré patrí leasingovej spoločnosti. Predávajúci na realizovanie obchodu nemal právo a vy môžete odstúpiť od zmluvy. To znamená, že vrátite vozidlo a dostane späť peniaze. V praxi to však nemusí byť také jednoduché, preto je vhodné sa podobnej kúpe vyvarovať. Kontrola je pomerne jednoduchá. V prípade leasingu je vo veľkom technickom preukaze zapísaný ako vlastník vozidla leasingová spoločnosť. Rovnaké ustanovenie platí aj pri splátkovom predaji. Ďalšou právnou vadou, a v tomto prípade aj ťažšie zistiteľnou, je ručenie autom. Pôvodný majiteľ založil auto, ktoré mu v prípade nesplácania úveru vezmú. Záloha by mala byť evidovaná v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Ak pôvodný majiteľ nevyplatí dlh, spoločnosť si bude nárokovať automobil u vás a bez náhrady škody vám ho vezme. Väčšina úverových spoločností zakazuje predaj založeného majetku, ale môžu sa objaviť aj výnimky. Zodpovednosť nesie v tomto prípade predávajúci, ale získať peniaze späť môže byť pre vás komplikované. Auto je vhodné preveriť v databázach a ideálne je prenechať tento krok na odborníkov. V prípade kúpy trvajte na tom, aby zmluva obsahovala, že na auto sa nevzťahujú žiadne práva tretích osôb a auto nepochádza z trestnej činnosti. Pozor si dajte tiež na tzv. komisionálny predaj. Autobazár častokrát funguje ako sprostredkovateľ, ale ponúkané auto nevlastní. V tomto prípade síce kupujete fyzicky auto v bazári, ale zmluvu podpisujete s vlastníkom vozidla. Autobazár teda za auto neručí a v prípade problémov po kúpe sa musíte obrátiť priamo na bývalého majiteľa. Nepoctivý bazár sa v prípade problémov dištancuje od zodpovednosti. V takomto prípade vás nechráni ani zákon o ochrane spotrebiteľa. V autobazári máte záručnú dobu minimálne na 12 mesiacov. Ak kupujete auto od súkromnej osoby, záruku si musíte dohodnúť sami s predávajúcim. Ani v prípade záruky nemáte v prípade problémov vyhraté. Predávajúci zodpovedá len za chyby, na ktoré kupujúceho neupozornil. Dokazovanie je však veľmi komplikované a pri nefungujúcom súdnictve aj zdĺhavé.

Alternatívny pohľad na podnikanie: Založenie s.r.o.

Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným patrí medzi najčastejšie kroky podnikateľov, ktorí chcú podnikať systematicky, profesionálne a bez značného rizika. Spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálová obchodná spoločnosť, ktorá sa zakladá za účelom podnikania. Spoločnosť je teda samostatná osoba, s vlastnými záväzkami, pohľadávkami a peňažnými prostriedkami, ktoré je oddelená od spoločníkov a konateľov. Ak spoločník nesplatil celý svoj vklad, ručí len do výšky nesplatenej časti. Založenie s.r.o. Spoločnosť je založená podpisom zakladateľských dokumentov. Spoločníci. Spoločník je osoba, ktorá spoločnosť vlastní. Konateľ alebo konatelia. Konateľom je osoba, ktorá koná za spoločnosť. Rokuje, podpisuje zmluvy, faktúry a tak povediac zastupuje spoločnosť navonok. Konateľom v spoločnosti pritom môže byť iba fyzická osoba. Prokurista (voliteľné). Prokurista je osoba, ktorá spoločnosť zastupuje navonok, konaná za spoločnosť, ale nie je konateľom. Ide skôr o také všeobecné plnomocenstvo spoločnosť zastupovať. Dozorná rada (voliteľné). Úlohou členov dozornej rady je dohliadať na činnosť spoločnosti a jej konateľov. Obchodné meno (názov spoločnosti). Sídlo spoločnosti. Sídlo je oficiálna adresa spoločnosti. Ide však len o adresu, ktorá má evidenčný charakter. Spoločnosť teda nemusí mať kancelárie na tejto adrese. Predmety podnikania. Základné imanie spoločnosti. Základné imanie predstavuje súčet vkladov všetkých spoločníkov. Minimálna výška základného imania s.r.o. Okrem spoločenskej zmluvy môžu spoločníci uzavrieť aj dohodu spoločníkov, tzv. Po podpise všetkých dokumentov nasleduje druhá fáza - vznik spoločnosti. Spoločnosť pritom vzniká až dňom zápisu do obchodného registra. Niekedy sa však stáva, že zakladatelia nemôžu čakať na vznik spoločnosti, avšak potrebujú už za spoločnosť podpísať zmluvu alebo prijať objednávku. Založenie s.r.o. je proces, ktorý si vyžaduje dobrú prípravu, jasné rozhodnutia a dôsledné dodržanie zákonných postupov.

Prečítajte si tiež: Podmienky študentských pôžičiek pre SZČO

tags: #rucenie #nehnutelnosti #s #vecnym #bremenom #rizika