
Hypotéka je bežný spôsob financovania nehnuteľnosti. Počas splácania hypotéky môže nastať situácia, keď zostatok dlhu klesne na nízku úroveň. V takom prípade sa mnohí dlžníci zamýšľajú nad možnosťou zrušenia záložného práva, ktoré banka na nehnuteľnosť uvalila. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku rušenia záložného práva pri nízkom zostatku hypotéky, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a uhly pohľadu.
Záložné právo predstavuje právny nástroj, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa (v tomto prípade banky) voči dlžníkovi (majiteľovi nehnuteľnosti). V prípade, že dlžník nespláca svoj dlh, banka má právo uspokojiť svoju pohľadávku z predaja založenej nehnuteľnosti. Hypotéka je špecifický typ záložného práva, ktorý sa vzťahuje na nehnuteľnosti.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo môže byť zrušenie záložného práva pri nízkom zostatku hypotéky pre dlžníka výhodné:
Možnosť zrušenia záložného práva pri nízkom zostatku hypotéky závisí od viacerých faktorov:
Postup pri zrušení záložného práva zvyčajne zahŕňa nasledujúce kroky:
Prečítajte si tiež: Ochrana osobných údajov a s.r.o.
Zrušenie záložného práva je spojené s určitými poplatkami, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od banky a konkrétnych podmienok:
V niektorých prípadoch môže byť pre dlžníka výhodnejšie namiesto zrušenia záložného práva zvážiť iné alternatívy:
Súčasná situácia na trhu práce na Slovensku sa vyznačuje rekordne nízkou nezamestnanosťou a vysokým dopytom po pracovnej sile. Napriek tomu mzdová úroveň v SR patrí k najnižším v Európe. Podľa analýzy Protimonopolného úradu (PMÚ) SR má na výšku miezd vplyv aj trhová sila zamestnávateľov.
"Samozrejme, ten efekt nie je obrovský. Odhadli sme, že hypotetický nárast trhovej sily zamestnávateľov o 10 % vedie k poklesu priemernej ročnej mzdy o 0,35 %," priblížil riaditeľ útvaru hlavného ekonóma PMÚ Vladimír Peciar.
PMÚ sa vo svojej analýze okrem iného pozrel na trhovú silu zamestnávateľov a jej vplyv na mzdy. "Vo všeobecnosti vidíme, že trhová sila zamestnávateľov za posledných 10 rokov klesala. Okolo tej krízy sa to otočilo v prospech zamestnávateľov, videli sme, že zisky firiem boli odolnejšie ako mzdy. Naspäť sa potom trend poklesu trhovej sily vracia od roku 2022," priblížil Peciar.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na rušenie záložného práva
Európania sa môžu vďaka Smernici o žalobách v zastúpení (RAD) už dva roky jednoduchšie súdiť o hromadné odškodnenie od nekalých obchodníkov. Realita z praxe však ukazuje, že cesta k spravodlivosti nie je vo všetkých členských štátoch rovnaká. Slovensko doteraz nemalo ani jednu kolektívnu žalobu.
Veľké kauzy ako Dieselgate, ale aj prípady Mastercard, Apple a Spotify či Enel ukázali, že keď sa do konfliktu dostanú silné, často nadnárodné firmy a jednotlivci, spotrebitelia, ktorí boli oklamaní či poškodení, sami často nemajú reálnu šancu v spore uspieť.
Dáta Európskej komisie z Portugalska, Belgicka, Holandska, či Slovinska ukazujú, že krajiny, ktoré sú lídrami v úspešných kolektívnych akciách v prospech spotrebiteľov, majú režim opt-out, teda že sú spotrebitelia zapojení do žaloby automaticky. Ak sa nájdu záujemcovia o samostatný postup, tí sa môžu slobodne odhlásiť.
Na Slovensku je zavedený systém opt-in, čo znamená, že každý spotrebiteľ sa musí identifikovať ako poškodený, registrovať sa u notára, zaplatiť poplatok a prejaviť záujem byť súčasťou kolektívneho konania. Tento postup vyžaduje od spotrebiteľských združení značné personálne a administratívne kapacity a odráža sa aj na nízkej motivácii spotrebiteľov dotiahnuť sťažnosť do konca.
Po rokoch zápasenia s finančnou krízou zaznamenala grécka ekonomika také zlepšenie, že premiér Kyriakos Mitsotakis mohol oznámiť zníženie daňového zaťaženia o takmer dve miliardy eur. Zároveň poukázal na fakt, že grécke dlhopisy sú na tom lepšie než francúzske.
Prečítajte si tiež: Podmienky študentských pôžičiek pre SZČO
Nezamestnanosť v Grécku klesla v júli na 8 %, čo je najnižšia úroveň od novembra 2008. Je to výrazná zmena oproti obdobiu krízy, keď dosahovala 28 %. Mitsotakis oznámil viaceré opatrenia na zlepšenie finančnej situácie obyvateľov. Vláda na jednej strane zníži daňovú záťaž zhruba o 1,7 miliardy eur a na druhej zvýši sociálne výdavky.