
Inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty (DPH) z predchádzajúceho stupňa bol prvýkrát zakomponovaný do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) už v roku 2004. Cieľom tohto inštitútu je predovšetkým efektívna zákonná podpora v boji proti podvodom na DPH. Problematika ručenia za daň podľa zákona o DPH sa týka výlučne len ručenia za daň z pridanej hodnoty, čo znamená, že osoby ručiteľov neručia za nedoplatky na iných daniach.
Podmienky na uplatnenie inštitútu ručenia sú konštruované tak, aby zabránili predovšetkým vyplateniu neoprávnene požadovaných nadmerných odpočtov. Podľa § 69 ods. 14 zákona o DPH platiteľ dane, ktorému je alebo má byť v tuzemsku dodaný tovar alebo služba, ručí za daň z predchádzajúceho stupňa, t. j. odberateľ ručí za daň svojho dodávateľa, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ dane (odberateľ) v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že daň či už celá alebo jej časť, nebude zaplatená.
Zároveň sú v zákone uvedené dôvody, ktoré nasvedčujú tomu, že platiteľ dane (odberateľ) vedieť mal alebo vedieť mohol, že daň nebude zaplatená. Sú to prípady (s účinnosťou od 1. 1. v čase vzniku daňovej povinnosti bol štatutárnym orgánom odberateľa alebo členom štatutárneho orgánu odberateľa alebo jeho spoločníkom - štatutárny orgán dodávateľa alebo člen štatutárneho orgánu dodávateľa alebo spoločník dodávateľa, t. j.
Medzi dôvody, ktoré nasvedčujú tomu, že platiteľ dane (odberateľ) vedieť mal alebo vedieť mohol, že daň nebude zaplatená, patrí skutočnosť, ak sa vo vzťahu k niektorému odberateľovi zistí ekonomicky neopodstatnená a neprimeraná cena. Môže pritom ísť o cenu neprimerane vysokú, ale aj o cenu neprimerane nízku, čo tiež vzbudzuje pochybnosti. Zákon o DPH a ani iný právny predpis exaktne neustanovuje neprimeranosť ceny. Pri jej hodnotení je možné vychádzať z cien obvyklých, ale aj z iných okolností obchodného prípadu.
V čase vzniku daňovej povinnosti bol štatutárnym orgánom odberateľa alebo členom štatutárneho orgánu odberateľa alebo jeho spoločníkom - štatutárny orgán dodávateľa alebo člen štatutárneho orgánu dodávateľa alebo spoločník dodávateľa t. j.
Prečítajte si tiež: Ochrana osobných údajov a s.r.o.
Od 1. 1. 2022 sa ustanovila ďalšia skutočnosť, ktorá v súvislosti s uplatnením inštitútu ručenia za daň zakladá domnienku o vedomosti odberateľa, že daň nebude dodávateľom zaplatená. Touto skutočnosťou je platba protihodnoty za plnenie alebo jej časť na bankový účet iný ako bankový účet zverejnený v čase uskutočnenia platby na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR v zozname oznámených bankových účtov dodávateľa. Ručenie za daň je teda možné uplatniť aj v prípade, ak protihodnota za dodanie tovaru alebo služby síce bude uhradená na účet dodávateľa, avšak tento nebude zverejnený v zozname bankových účtov oznámených dodávateľom finančnej správe. Ručenie za daň sa však možno uplatniť v prípade, ak protihodnota bude uhradená na bankový účet inej osoby (ktorá nie je dodávateľom tovaru alebo služby) bez ohľadu na to, či je tento účet zverejnený v zozname oznámených bankových účtov. Naopak, ručenie za daň sa neuplatní, ak protihodnota bude uhradená na bankový účet, ktorý patrí inej osobe, avšak dodávateľ ho podľa § 6 ods.
Pri určení ručiteľa spôsobom podľa § 69 ods. 13 písm. b) zákona o DPH nie je rozhodujúce to, či platiteľ - dodávateľ uplatnil voči odberateľovi primeranú alebo neprimeranú cenu. Rozhodujúca je skutočnosť, že vzhľadom na personálnu prepojenosť odberateľ vedel, resp. mohol vedieť, že dodávateľ daň uvedenú na faktúre, ktorú vystavil pre tohto odberateľa, nezaplatil. To znamená, že je postačujúce, aby bola splnená jedna domnienka, a to buď podľa písmena a) alebo b) ustanovenia § 69 ods.
Už počnúc rokom 2022 sa ustanovil osobitný spôsob úhrady dane z dodania tovaru alebo služby uskutočneného platiteľom dane v tuzemsku, v cene ktorého bola dodávateľom uplatnená daň. Cieľom tohto opatrenia je umožniť vyhnúť sa potenciálnemu uplatneniu ručenia za daň voči platiteľovi dane, ktorý je odberateľom a ktorý v čase vzniku daňovej povinnosti na základe niektorej zo skutočností uvedených v § 69 ods. 13 zákona o DPH vedieť mal alebo vedieť mohol, že jeho dodávateľ daň uvedenú na faktúre o dodaní alebo o prijatí platby pred dodaním tovaru alebo služby úplne alebo čiastočne nezaplatí.
Podstata tohto osobitného spôsobu zaplatenia dane spočíva v tom, že daň uvedenú na faktúre nezaplatí odberateľ v cene zdaniteľného plnenia dodávateľovi (čo predstavuje štandardný mechanizmus DPH), ale dodávateľom fakturovanú sumu pri jej úhrade rozdelí tak, že dodávateľovi zaplatí len základ dane a samotnú sumu dane zaplatí na osobný účet daňovníka (ďalej len „OÚD“), ktorý je vedený správcom dane pre dodávateľa. Uvedenú platbu je odberateľ povinný označiť podľa osobitného predpisu (vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane v znení neskorších predpisov) tak, akoby ju platil sám dodávateľ.
Ak odberateľ zaplatí daň z dodania za dodávateľa, ktorý si v lehote splatnosti splnil svoje platobné povinnosti, daň zaplatená odberateľom sa podľa § 69c ods. 3 zákona o DPH stáva daňovým preplatkom (ďalej len „preplatok“) dodávateľa. Ustanovenie § 69c ods. 4 zákona o DPH upravuje situácie, keď dodávateľ nezaplatí daň uvedenú na faktúre v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH, pričom odberateľ využije možnosť vyhnúť sa ručeniu a túto daň zaplatí na OÚD dodávateľa. V tomto prípade sa odberateľom zaplatená daň použije na úhradu daňového nedoplatku dodávateľa za dotknuté zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla predmetná daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby, resp. z prijatej platby pred ich dodaním. Ak odberateľom zaplatená daň prevyšuje celkovú splatnú daň, ktorú mal dodávateľ zaplatiť za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť z tohto dodania, tento kladný rozdiel bude taktiež predstavovať preplatok dodávateľa.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na rušenie záložného práva
V prípade, že sa preplatok, ktorý vznikne podľa § 69c ods. 3 alebo ods. 4 zákona o DPH nepoužije podľa § 55 ods. 6 a 7 alebo podľa § 79 ods. 10 daňového poriadku, môže dodávateľ požiadať o jeho vrátenie v súlade s postupom stanoveným v § 79 daňového poriadku. Ak však daňový úrad bude mať za to, že je potrebné predmetné zdaňovacie obdobie skontrolovať a začne daňovú kontrolu v lehote na vrátenie preplatku podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku, vráti preplatok v ním zistenej výške do desiatich dní odo dňa jej skončenia, ak sa daňovou kontrolou nezistí rozdiel vo výške preplatku. V prípade, že sa daňovou kontrolou rozdiel vo výške preplatku zistí, daňový úrad vráti preplatok do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydanom vo vyrubovacom konaní, a to na niektorý z bankových účtov, ktorý dodávateľ oznámil podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo § 85kk zákona o DPH. Pred vrátením preplatku po skončení daňovej kontroly však daňový úrad opäť preskúma, či je možné použiť preplatok spôsobom podľa daňového poriadku (z dôvodu vzniknutého daňového nedoplatku, daňovej pohľadávky a pod.) a ak áno, použije sa preplatok prioritne na úhradu tejto sumy.
Postup pri uložení povinnosti ručenia za daň je obsiahnutý v rámci § 69b zákona o DPH. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia platí, že daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH neuhradil alebo uhradil len jej časť (ďalej len „nezaplatená daň“), je povinný uhradiť platiteľ, ktorý ručí za daň podľa § 69 ods. 13 (ďalej len „ručiteľ“), ak § 69c ods.
Daňový úrad rozhodnutím uloží ručiteľovi (odberateľovi tovaru alebo služby) povinnosť uhradiť nezaplatenú daň (ktorú mal zaplatiť dodávateľ tovaru alebo služby). Ručiteľ je povinný uhradiť daň v lehote do 8 dní od doručenia rozhodnutia.
Ak daňový úrad zistí, že sú naplnené podmienky na uplatnenie inštitútu ručenia za daň, vydá rozhodnutie. Týmto rozhodnutím v súlade s § 69b ods. 3 zákona o DPH uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň. Rozhodnutie môže byť vydané počas daňovej kontroly vykonávanej u dodávateľa alebo u odberateľa, ale aj bez vykonania daňovej kontroly, nakoľko ide o samostatné konanie vyplývajúce priamo zo zákona o DPH. Lehota, v akej je možné vydať rozhodnutie podľa § 69b zákona o DPH, nie je zákonom určená. Vychádzajúc z ustanovenia § 69 daňového poriadku platí, že daň alebo rozdiel dane nie je možné vyrubiť po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. V prípade ručenia však daňový úrad dodávateľa nevyrubuje daň ani jej rozdiel, ale podľa § 69b ods. 1 zákona o DPH ukladá ručiteľovi povinnosť uhradiť daň uvedenú na faktúre, ktorú neuhradil v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH jeho dodávateľ.
Rozhodnutie ručiteľovi vydáva podľa § 69b ods. 3 zákona o DPH daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi, a to aj v prípade, ak je ručiteľovi miestne príslušný iný daňový úrad ako jeho dodávateľovi. V rozhodnutí uvedie okrem výšky nezaplatenej dane aj domnienky, na základe ktorých sa ručiteľ stal podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH spoločne a nerozdielne zodpovedný za jej zaplatenie. Rozhodnutie sa doručuje na vedomie aj daňovému úradu miestne príslušnému ručiteľovi. Ak dôjde k zániku dodávateľa bez právneho nástupcu, nemá táto skutočnosť podľa § 69b ods.
Prečítajte si tiež: Podmienky študentských pôžičiek pre SZČO
Podľa § 69b ods. 4 zákona o DPH je daň uvedená v rozhodnutí splatná do 8 dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu je odvolanie prípustné, a to do 8 dní od jeho doručenia, odvolanie však nemá odkladný účinok. V prípade, ak ručiteľ v súvislosti s odvolaním proti rozhodnutiu, ktorým mu bude uložená povinnosť uhradiť nezaplatenú daň, využije svoje právo nazerať do spisu týkajúceho sa nezaplatenej dane v rozsahu nevyhnutnom pre uplatnenie opravného prostriedku podľa § 69b ods. 5 zákona o DPH, má právo nazrieť len do tej časti spisu svojho dodávateľa, ktorá obsahuje faktúry adresované ručiteľovi (pozri § 11 daňového poriadku).
Podľa § 69b ods. 6 zákona o DPH platí, že ak ručiteľ uplatňuje nadmerný odpočet, ktorý mu má byť vrátený podľa § 79 zákona o DPH, a nedošlo z jeho strany v lehote do 8 dní od doručenia rozhodnutia o ručení k plneniu, použije daňový úrad dodávateľa tento nadmerný odpočet na úhradu dane resp. časti dane nezaplatenej dodávateľom. O takomto použití nadmerného odpočtu vydá daňový úrad dodávateľa rozhodnutie. Tomuto rozhodnutiu o použití nadmerného odpočtu odberateľa samozrejme predchádza vydanie rozhodnutia podľa § 69b ods. Ak daňový úrad dodávateľa vydá rozhodnutie podľa § 69b ods. 6 zákona o DPH, nebude zo strany daňového úradu miestne príslušnému ručiteľovi tento nadmerný odpočet vrátený. Použitie nadmerného odpočtu na úhradu nezaplatenej dane podľa § 69b zákona o DPH má prednosť pred jeho použitím podľa daňového poriadku. Tzn., že nadmerný odpočet platiteľa, ktorý sa stal ručiteľom za neuhradenú daň z predchádzajúceho stupňa a ktorému bolo doručené rozhodnutie podľa § 69b ods. 6 zákona o DPH, sa nemôže použiť na úhradu jeho vlastných nedoplatkov na DPH a iných daniach t. j.
Ak ručiteľ uhradil nezaplatenú daň a daňový úrad použil nadmerný odpočet na úhradu nezaplatenej dane, daňový úrad bezodkladne vráti ručiteľovi sumu dane, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane (§ 69b ods.
Príklad č. 1: Pán XY je konateľom spoločnosti A, s. r. o., a zároveň členom predstavenstva spoločnosti B, a. s. Spoločnosť A, s. r. o., dodáva v mesiacoch január 2025 až marec 2025 tovar spoločnosti B, a. s., avšak DPH neodviedla. Ak v apríli 2025 spoločnosť B, a. s., zruší registráciu pre DPH, môže daňový úrad proti kontrole vykonávanej v máji 2025 vydať rozhodnutie o ručení za DPH, ktorú neodviedla spoločnosť A, s. r. Daň uvedenú na faktúrach, ktorú dodávateľ A, s.r.o. v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH neuhradil alebo uhradil len jej časť, je povinný uhradiť platiteľ, ktorý ručí za daň podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH - t. j. spoločnosť, B, a. s. Daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi rozhodnutím uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň. Na vydanie rozhodnutia pre ručiteľa nemá vplyv skutočnosť, že došlo k zrušeniu registrácie pre DPH u odberateľa - spoločnosti B, a. s.
Príklad č. 2: Daňový úrad vydal rozhodnutie pre platiteľa, podľa ktorého má povinnosť uhradiť daň uvedenú na prijatej faktúre podľa ručenia za DPH vo výške 256 €. Platiteľ však daň na základe rozhodnutia neuhradil a v rámci svojich daňových priznaní k DPH vykazuje nadmerné odpočty. Platiteľ má splatný nadmerný odpočet na vrátenie vo výške 115 €. Daňový úrad použil tento nadmerný odpočet na kompenzáciu ručenia za DPH, o čom vydal rozhodnutie. Platiteľ mal uhradiť daň z titulu ručenia podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH vo výške 256 €. Skutočná výška úhrady však bola 371 € (256 + 115).
Do 31. decembra 2017 bola v zákone o DPH aj ďalšia právna domnienka pre preukazovanie, že odberateľ mohol vedieť, že daň na predchádzajúcom stupni nebude zaplatená, a to, že platiteľ dane uskutočnil zdaniteľný obchod s platiteľom počas obdobia, v ktorom bol tento platiteľ zverejnený v zozname podľa § 69 ods. 15 zákona o DPH. V tomto zozname sú na portáli Finančnej správy SR zverejňovaní platitelia, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie z úradnej moci podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu. Táto právna domnienka bola zo zákona s účinnosťou od 1.
Za účelom zefektívnenia aplikácie právneho inštitútu ručenia platiteľa DPH za nezaplatenú daň zverejnilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zoznam rizikových firiem. Zoznam obsahuje údaje o podnikateľoch, ktorým bola v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona o DPH zrušená registrácia DPH. Účelom zverejnenia tohto zoznamu rizikových podnikateľov je prevencia pred vznikom daňových únikov a podvodov. Zoznam rizikových firiem bude Finančným riaditeľstvom SR pravidelne, každý mesiac dopĺňaný, čo je zárukou aktuálnych informácií.