
Mnoho ľudí si často mýli pojmy ťažko zdravotne postihnutý (ŤZP) a invalidita, čo vedie k nedorozumeniam v bežných situáciách aj v kontakte s úradmi. Cieľom tohto článku je objasniť rozdiely medzi týmito dvoma statusmi, vysvetliť nároky, ktoré z nich vyplývajú, a poskytnúť praktické informácie o procese vybavovania preukazu ŤZP a invalidného dôchodku.
Ťažko zdravotne postihnutým (ŤZP) sa rozumie osoba, ktorá trpí dlhodobým alebo trvalým zdravotným postihnutím, ktoré značne ovplyvňuje jej schopnosť vykonávať bežné aktivity. Definícia ŤZP vychádza zo zákona o sociálnej pomoci a konkrétne kritériá stanovené úradmi zahŕňajú zdravotné diagnózy a mieru funkčného obmedzenia. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.
Na označenie ŤZP slúži preukaz ŤZP, ktorý poskytuje jeho držiteľovi určité výhody. Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vďaka ktorému si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy. Preukaz ZŤP slúži na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sám o sebe síce nezakladá právo na invalidný dôchodok (človek môže mať tento preukaz, no nemusí byť invalidný dôchodca), ale jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy.
Rozlišujeme dve formy preukazu ZŤP:
Ak je ťažko zdravotne postihnutý odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, má nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Majiteľ preukazu môže stáť na miestach vyhradených pre vozidlá prepravujúce osoby s ŤZP.
Prečítajte si tiež: Časová náročnosť schvaľovania
Jeho vydanie schvaľuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste vášho trvalého bydliska.
Žiadosť: Podajte žiadosť na príslušnom oddelení posudkových činností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR) v mieste vášho trvalého bydliska. Zoznam potrebných posudkov vám poskytne ÚPSVAR. Ešte predtým však musíte podstúpiť lekársku prehliadku, aby ste mohli priložiť tlačivo na doloženie zdravotného stavu pre účely posúdenia ťažko zdravotne postihnutého občana.
Posudkové konanie: Po podaní žiadosti vás pozvú na posudkové konanie, kde lekár posudkový lekár ÚPSVAR posúdi vaše funkčné postihnutie a stupeň jeho závažnosti. Niekedy sa lekársky posudok vykonáva bez prítomnosti žiadateľa, a lekár rozhodne o miere funkčnej poruchy na základe priložených lekárskych správ.
Pred jeho samotným vydaním žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy. Táto činnosť zahŕňa:
Pre vydanie tohto dokladu je potrebné, aby zdravotné postihnutie malo dlhodobý charakter (predpokladá sa trvanie funkčnej poruchy najmenej 12 mesiacov). Prechodné zdravotné stavy alebo dočasné poruchy zvyčajne nie sú dôvodom na vydanie preukazu.
Prečítajte si tiež: Ročníky 1958/59 a odchod do dôchodku
Rozhodnutie: O vydaní preukazu ZŤP budete informovaní písomným rozhodnutím ÚPSVAR. V prípade kladného rozhodnutia si prineste dve fotografie preukaz vyzdvihnete osobne na oddelení posudkových činností.
Ako to už býva, ak je žiadosť o preukaz zamietnutá, máte právo sa odvolať proti rozhodnutiu. V rámci odvolania sa môže predložiť nový zdravotný posudok alebo iné dokumenty na podporu žiadosti.
Ak trpíte týmito diagnózami, môžete o tento preukaz požiadať:
Tieto diagnózy môžu byť špecifikované alebo rozšírené podľa lekárskej posudkovej činnosti, ktorá určí mieru funkčnej poruchy, odkázanosť na pomoc a potrebu kompenzácie. Presný zoznam a kritériá sú uvedené v prílohe č. 3 zákona. Každý žiadateľ je posudzovaný individuálne. Aj keď niektoré diagnózy sú v zákone explicitne uvedené, miera funkčnej poruchy a sociálnych dôsledkov môže byť rôzna a závisí od konkrétnych okolností osoby.
Ako držiteľ preukazu ZŤP môžete získať:
Prečítajte si tiež: Podmienky získania preukazu ZŤP
Ak má vaša obec alebo mesto schválené uznesenie alebo Všeobecno-záväzné nariadenie o zľavách pre občanov ZŤP a invalidov, najčastejšie to je v prípade poplatku za odvoz komunálneho odpadu, na daniach za nehnuteľnosti alebo poplatku za psa, môžete žiadať o úľavy. Taktiež môžete dostať zľavu na daň za garáž, byt alebo pozemok. Občania s preukazom ZŤP môžu byť oslobodení aj od poplatkov za vydanie niekoľkých dokumentov ohľadne vozidla a držiteľa preukazu ZŤP, za psa so špeciálnym výcvikom, za vydanie stavebného povolenia na zmeny stavieb na bývanie, za vydanie kolaudačného rozhodnutia na dokončených stavieb.
Na druhej strane, invalidita je stav definovaný najmä v súvislosti s pracovnou schopnosťou. Invalidita znamená pokles schopnosti pracovať (vykonávať zárobkovú činnosť) o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Človek sa stáva invalidným, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Invalidný dôchodok má ľuďom, ktorí sú invalidní, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdraví.
Podmienky priznania invalidity určuje zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať prácu v porovnaní so „zdravou“ osobou. Tento pokles sa vyjadruje v percentách a minimálna hranica na priznanie invalidného dôchodku je viac ako 40 percent. Invaliditu posudzuje sociálna poisťovňa na základe lekárskej správy a odborných vyšetrení. Pokles schopnosti pracovať posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. V prípade, že osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti pracovať možno zvýšiť najviac o 10 % za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu.
Invalidný dôchodok nie je možné priznať počas liečby ochorenia, ktorá trvá menej ako rok, ak je predpoklad, že po ukončení tejto liečby bude človek opäť schopný pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské dávky, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. V prípade, že má zhoršenie zdravotného stavu trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti.
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, za ktorý bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda táto osoba bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne. Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, v ktorom je osoba nezaopatreným dieťaťom.
Žiaden zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti pracovať.
Zatiaľ čo status ŤZP reflektuje celkový dosah zdravotného postihnutia na život jednotlivca, invalidita sa týka výlučne schopnosti vykonávať prácu. Je možné, že osoba s preukazom ŤZP nemusí byť invalidná, ak jej zdravotný stav neovplyvňuje pracovnú schopnosť. ťažko zdravotné postihnutie nie je to isté ako invalidita. Človek, ktorý je uznaný za invalidného, nemusí byť uznaný aj za ťažko zdravotne postihnutého a naopak. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa. Rôzne sú aj zákony, podľa ktorých rozhodujú. ťažko zdravotne postihnutým môže byť dieťa aj dospelý.
Nie každý človek so zdravotným postihnutím (ŤZP) má nárok na peňažné príspevky. Tieto príspevky sú podmienené príjmom a vyplácajú sa len tým, ktorých príjem neprekračuje zákonom stanovenú hranicu. Pri posudzovaní sa spočítavajú všetky zdroje príjmu, ako sú čistý mesačný príjem, invalidný či starobný dôchodok alebo príspevok na opatrovanie. Do výpočtu sa zahrnú aj príjmy manžela/manželky a nezaopatrených detí žijúcich v spoločnej domácnosti. Tento výsledný príjem sa porovnáva s hranicou životného minima pre dospelého, ktorá od 1. júla 2024 predstavuje 273,99 € mesačne. Ak je príjem osôb s ŤZP vyšší ako päťnásobok životného minima (1 369,95 €), nárok na príspevky nevzniká.
Pre osoby so zdravotným postihnutím sú dostupné rôzne formy kompenzácie vrátane jednorazových alebo opakovaných finančných príspevkov na osobnú asistenciu, úpravu bytu, nákup pomôcok či prepravu.