
Tento článok sa zameriava na problematiku súdneho zmieru v slovenskom právnom systéme, s dôrazom na jeho dôsledky, možnosti zrušenia a práva poškodeného. Analyzujeme, čo znamená schválenie zmieru súdom, aké sú možnosti jeho napadnutia a či je možné podať novú žalobu v tej istej veci.
Súdny zmier predstavuje dohodu o urovnaní medzi stranami sporu, ktorú schvaľuje súd. Podľa § 99 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. Súd sa má o zmier vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.
Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje. Neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia o neschválení súdneho zmieru pokračuje v konaní. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. To znamená, že vec je právoplatne skončená a nemožno ju prejednať znova.
Napriek tomu, že schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, existuje možnosť jeho zrušenia. Súd môže rozsudkom zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh na zrušenie je možné podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Podmienka, aby súdom schválený zmier bol v súlade s hmotným právom, znamená, že dohoda účastníkov sporu o jeho predmete musí byť v súlade s ustanoveniami hmotného práva, v prípade náhrady škody na zdraví musí byť táto dohoda v súlade s Občianskym zákonníkom.
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Zmier stráca účinky právoplatného rozsudku vtedy, ak je rozsudkom rozhodnuté, že uznesenie o schválení zmieru sa zrušuje. Súd však môže zrušiť uznesenie o schválení zmieru len vtedy, ak je zmier neplatný podľa hmotného práva, pričom predpokladom je, že ide o zmier neplatný v čase, keď ho súd schvaľoval.
Po zrušení uznesenia o schválení zmieru nastáva rovnaká situácia ako v prípade, keby k jeho schváleniu nedošlo. Vec sa vracia do štádia, v akom bola pred schválením zmieru. Súd pokračuje v pôvodnom konaní s pôvodnými účastníkmi konania.
Otázkou zostáva, či môže poškodený opätovne podať v tej istej veci novú žalobu, napríklad z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu. Vzhľadom na to, že schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, v zásade nie je možné opätovne podať žalobu v tej istej veci.
Ak však dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré nebolo známe a nemohlo byť predvídané v čase schválenia zmieru, teoreticky by mohla byť možná nová žaloba. Tá by sa však musela opierať o nové skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú zhoršenie zdravotného stavu a jeho priamu súvislosť s pôvodným ublížením na zdraví. Je však potrebné zdôrazniť, že úspešnosť takejto žaloby je veľmi neistá a závisí od konkrétnych okolností prípadu.
V praxi sa objavujú nejasnosti ohľadom formy, akou sa zmier schvaľuje. Podľa niektorých názorov by sa mal zmier schvaľovať rozsudkom, keďže ide o rozhodnutie vo veci samej. Iné názory uprednostňujú uznesenie, pričom sa odvolávajú na § 398 CSP, ktorý výslovne počíta s tým, že zmier sa schvaľuje uznesením.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
Táto nejednoznačnosť má praktické dôsledky, najmä pokiaľ ide o možnosť odvolania. Ak sa zmier schváli rozsudkom, strany majú možnosť odvolať sa. Ak sa však schváli uznesením, poučí strany o neprípustnosti odvolania.
Dohoda o urovnaní a súdny zmier sú dva najčastejšie spôsoby, akými sa mimosúdne môže skončiť spor medzi dvoma stranami. Dohoda o urovnaní je upravená v § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa však netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Urovnanie je vlastne vzájomná dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Ide o nahradenie pôvodného záväzku záväzkom novým. Dohoda musí byť uzatvorená písomne v prípade ak bol aj doterajší záväzok zriadený písomnou formou. Rovnako to je aj v prípade, keď sa dohoda týka premlčaného dlhu.
V novom procesnom kódexe je zdôraznená dôležitosť dosiahnutia zmieru. Zmier je upravený v § 148 CSP, podľa ktorého žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Toto ustanovenie pomerne zjednodušuje tento inštitút oproti súčasnej právnej úprave. Nerozlišuje medzi súdnym a predsúdnym zmierom, ponecháva však povinnosť súdu vždy sa o zmier pokúsiť i povinnosť neschváliť ho ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
V praxi sa často vyskytujú prípady, kedy je súdny zmier uzatvorený v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). V takýchto prípadoch je dôležité posúdiť, či je možné odporovať súdnemu zmieru, ktorým bolo BSM vyporiadané.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok
Podľa niektorých názorov je možné odporovať dohode o vyporiadaní BSM, nie je však možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier. Iné názory pripúšťajú možnosť odporovania aj samotnému súdnemu zmieru, ak je v rozpore so zákonom alebo ukracuje práva veriteľov.
Trovy konania upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov.