Ukončenie pracovného pomeru odchodom do dôchodku: Komplexný sprievodca

Ukončenie pracovného pomeru je významný moment v živote zamestnanca aj zamestnávateľa. Jedným z bežných dôvodov ukončenia pracovného pomeru je odchod do dôchodku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o ukončení pracovného pomeru, s dôrazom na situáciu odchodu do dôchodku, a to s ohľadom na slovenské právne predpisy, najmä Zákonník práce.

Spôsoby ukončenia pracovného pomeru

Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v § 59 definuje rôzne spôsoby ukončenia pracovného pomeru. Medzi najčastejšie patria:

• Dohoda o skončení pracovného pomeru: Pracovný pomer sa končí dohodnutým dňom, bez ohľadu na to, či bol uzatvorený na dobu určitú alebo neurčitú. Vyžaduje sa súhlas oboch strán, zamestnanca i zamestnávateľa. Dohoda musí byť písomná a vyhotovená v dvoch exemplároch, pričom každá strana obdrží jeden. Ak jedna zo strán s návrhom dohody nesúhlasí, pracovný pomer trvá naďalej.
• Výpoveď: Ide o jednostranný právny úkon, ktorý musí byť písomný a doručený druhej strane, inak je neplatný. Zamestnanec nemusí uvádzať dôvod výpovede, avšak zamestnávateľ je povinný dôvod uviesť. Pracovný pomer zanikne uplynutím výpovednej doby.
• Uplynutie doby určitej: Pracovný pomer, ktorý bol uzavretý na dobu určitú, sa končí uplynutím tejto doby.
• Skončenie v skúšobnej dobe: Počas skúšobnej doby môžu obe strany ukončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

Ukončenie pracovného pomeru odchodom do dôchodku

Odchod do dôchodku predstavuje špecifickú situáciu ukončenia pracovného pomeru. Zamestnanec, ktorý dosiahne dôchodkový vek, sa môže rozhodnúť ukončiť pracovný pomer. V tomto prípade prichádzajú do úvahy nasledovné možnosti:

• Dohoda o skončení pracovného pomeru: Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť na skončení pracovného pomeru ku konkrétnemu dátumu.
• Výpoveď zo strany zamestnanca: Zamestnanec môže podať výpoveď bez uvedenia dôvodu.

Povinnosti zamestnávateľa pri ukončení pracovného pomeru

Pri ukončení pracovného pomeru má zamestnávateľ niekoľko povinností voči zamestnancovi:

• Vystavenie dokladu o skončení pracovného pomeru: Zamestnávateľ je povinný vystaviť doklad o skončení pracovného pomeru (napr. dohodu o skončení pracovného pomeru, výpoveď).
• Vystavenie potvrdenia o zamestnaní (zápočtový list): Toto potvrdenie je zamestnávateľ povinný vystaviť podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce. Zamestnanec sa ním preukazuje pri nástupe do nového zamestnania.
• Vystavenie pracovného posudku (na žiadosť zamestnanca): Zamestnanec môže požiadať o vystavenie pracovného posudku, na ktorý má zamestnávateľ lehotu 15 dní od požiadania.
• Vystavenie potvrdenia o zdaniteľných príjmoch: V zmysle § 39 ods. 5 Zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. je zamestnávateľ povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vydať Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň a o daňovom bonuse na vyživované deti do 10. februára nasledujúceho roka.
• Odhlásenie zamestnanca zo zdravotnej a Sociálnej poisťovne: Do 8 pracovných dní od skončenia pracovného pomeru je potrebné odhlásiť zamestnanca na príslušnej pobočke zdravotnej poisťovne. Na pobočku Sociálnej poisťovne je potrebné odovzdať odhlášku prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby najneskôr nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru a do 3 dní Evidenčný list dôchodkového poistenia podľa § 231 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.
• Výplata odstupného a odchodného (ak vznikne nárok): Pri ukončení pracovného pomeru vzniká za určitých okolností zamestnancovi právo na odstupné a odchodné.

Odstupné a odchodné pri odchode do dôchodku

• Odstupné: Nárok na odstupné vzniká pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce (napr. zrušenie zamestnávateľa, organizačné zmeny). Minimálna výška odstupného je v sume jedného priemerného mesačného zárobku. Konkrétna pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môže stanoviť vyššiu výšku odstupného.
• Odchodné: Právo na odchodné má zamestnanec pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak mu bol priznaný pred dovŕšením dôchodkového veku. Výška odchodného je najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov, a najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov.

Daňové aspekty pri odchode do dôchodku

Dôležitým aspektom pri odchode do dôchodku sú aj daňové povinnosti.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie

• Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (NČZD): Ak je zamestnanec už na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku (prípadne vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia) alebo ak mu bol takýto dôchodok priznaný spätne, tzn. k 1. 1. 2023, môže si uplatniť NČZD na daňovníka v RZD len v tom prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku nepresahuje sumu 4 922,82 eura. Ak sa zamestnanec stane poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka (napr. k 02. 01. 2023), za rok 2023 má nárok na celoročnú NČZD na daňovníka vo výške 4 922,82 eura a môže si ju uplatňovať aj mesačne.
• Ročné zúčtovanie dane (RZD) alebo daňové priznanie: Každá fyzická osoba, ktorej zdaniteľné príjmy v roku 2023 presiahli sumu 2 461,41 eura ( ½ ročnej NČZD), musí vysporiadať si daňové povinnosti (t. j. podať daňové priznanie alebo požiadať o vykonanie RZD). Ak jej však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre ňu výhodné si podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, aj keď jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 461,41 eura.

Oznamovacie povinnosti voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni

Zamestnávateľ má oznamovacie povinnosti voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni v rôznych situáciách, napríklad pri práceneschopnosti zamestnanca, ošetrovaní člena rodiny (OČR), nástupe na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku. Tieto povinnosti sa líšia v závislosti od konkrétnej situácie a je dôležité ich dodržiavať.

• Práceneschopnosť: Začiatok poberania náhrady príjmu oznamuje zamestnávateľ do ZP kódom 1O Z a ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K. Ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K nahlasuje iba pri nemoci, ktorá trvá maximálne 10 dní.
• Ošetrovanie člena rodiny (OČR): Vznik prerušenia dôvod „4“ od 15. kalendárneho dňa a zánik prerušenia dôvod 4 sa oznamuje do SP.
• Materská dovolenka: Oznámenie o nástupe na rodičovskú dovolenku a poberaní dávky materské zamestnávateľ neoznamuje do ZP ani do SP.

Riešenie špecifických situácií v mzdovom systéme Olymp

Mzdový systém Olymp sa používa na spracovanie miezd a personalistiky. V kontexte ukončenia pracovného pomeru a výplaty odchodného môžu nastať špecifické situácie, ktoré si vyžadujú osobitný postup.

• Výplata odchodného po skončení pracovného pomeru: Ak sa odchodné vypláca po skončení pracovného pomeru, je potrebné prihlásiť zamestnanca do Zdravotnej poisťovne (ZP) iba na jeden deň, a to posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu. Z uvedeného príjmu pôjde odvod do ZP. Odvod do Sociálnej poisťovne (SP) bude rozpočítaný na obdobie trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku.
• Evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP): Zamestnávateľ je povinný po ukončení pracovného pomeru odoslať v elektronickej forme do Sociálnej poisťovne Evidenčný list dôchodkového poistenie (ELDP). Ak zamestnanec dovŕši dôchodkový vek a naďalej pracuje, Sociálna poisťovňa môže požiadať o rozdelenie konkrétneho roku do dvoch riadkov v ELDP.

Prečítajte si tiež: Podmienky ukončenia starostlivosti

Prečítajte si tiež: Odstupné a odchodné pri ukončení pracovného pomeru

tags: #skoncenie #pracovneho #pomeru #odchodom #do #dochodku