Zmluva so slobodným umelcom: Kompletný sprievodca

Článok sa zaoberá problematikou zmlúv pre slobodných umelcov, daňami a odvodmi z autorských odmien, aktívnymi a pasívnymi príjmami, právnymi formami a zodpovednosťou. Vysvetlíme si, čo môže byť predmetom autorskej zmluvy, ako sa zdaňujú príjmy a aké odvody je potrebné platiť.

Úvod do problematiky slobodného umelca

V súčasnosti sa čoraz viac ľudí rozhoduje pre prácu na voľnej nohe, tzv. slobodné povolanie. Tvorba softvéru na objednávku, eBooky, online kurzy, školenia, webové šablóny či fotografie alebo texty na web. Kreatívnych možností podnikania nebolo v histórii nikdy viac. Slobodný umelec, autor, má viacero možností ako vykonávať svoju činnosť a z toho vyplývajúce povinnosti. Často sa objavujú otázky ohľadom výhodnosti práce na zmluvu o dielo, daní a odvodov z odmeny a možnosti optimalizácie týchto platieb.

Čo môže byť predmetom autorskej zmluvy?

Predmetom autorskej zmluvy môže byť výtvor kreatívnej činnosti, ktorý spĺňa určité zákonné znaky, aby mohol byť považovaný za autorské dielo. Autorský zákon demonštratívne (príkladmo) v § 3 ods. 2 vypočítava, aké výtvory môžu byť predmetom autorského práva. Napríklad, text na webstránke, checklist alebo počítačový program. Pri dielach v podobe databáz a počítačových programov je náročné naplniť zákonný pojmový znak jedinečnosti diela. Nový autorský zákon vyriešil problematiku počítačových programov tým spôsobom, že počítačové programy požívajú autorskoprávnu ochranu, ak sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora - a teda bez potreby posudzovania ich individuality resp.

Autorskoprávna ochrana diela trvá od momentu vytvorenia diela, počas života autora ako aj 70 rokov po jeho smrti. Pri spoločnom diele viacerých autorov je pre uplynutie autorskoprávnej ochrany určujúci moment smrti posledného z nich. V praxi sa autorskoprávna ochrana často označuje podľa vzoru angloamerického právneho systému tzv.

Definícia autorského diela podľa zákona

Autorský zákon definuje dielo ako výtvor z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktorý je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora a je objektívne vnímateľné zmyslami. Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého alebo vedeckého diela, ak spĺňa pojmové znaky diela. Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre paušálne výdavky umelcov

Čo sa nepovažuje za predmet autorského práva?

Autorský zákon v § 5 vymenúva, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva. Autorské právo sa neudeľuje v žiadnom osobitnom konaní, neregistruje sa. Platná slovenská právna úprava teda neobsahuje ustanovenia o vydávaní dokladov, potvrdení, či osvedčení, ktoré by dokazovali, resp. potvrdzovali autorstvo fyzickej osoby k určitému dielu, ani neurčuje orgán, ktorý by bol touto činnosťou poverený. Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.

Autorské právo a jeho vznik

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami (§ 16). Nie je pritom rozhodujúca jeho podoba, obsah, kvalita, účel alebo forma vyjadrenia. Nezáleží ani na miere dokončenia diela (ak časť spĺňa pojmové znaky diela, je chránená aj len táto časť, resp. vývojová fáza diela).

Osobitosti pri audiovizuálnom diele, počítačovom programe a databáze

Určité osobitosti možno nájsť pri audiovizuálnom diele, počítačovom programe a databáze. Zjednodušene povedané, ide napr. o film, či už bude úplne pôvodný (diela sú vytvorené priamo pre audiovizuálne dielo napr. vlastná hudba, vlastný scenár) alebo zložený z iných, už existujúcich, diel, ktoré boli vytvorené nezávisle od vzniku audiovizuálneho diela (napr. zaradenie populárneho hudobného diela do filmu, spracovanie knihy na scenár k filmu). Autor audiovizuálneho diela si musí vyžiadať súhlas na použitie tohto iného, už existujúceho, diela od jeho autora a až potom ho môže použiť vo svojom audiovizuálnom diele. Toto iné, už existujúce, dielo (napr.

Na tvorbe audiovizuálneho diela sa podieľa zvyčajne viacero fyzických osôb, ktoré sú spoluautormi audiovizuálneho diela. Autorom audiovizuálneho diela je predovšetkým osoba zapísaná v Medzinárodnom zozname audiovizuálnych diel. Ďalšími autormi sú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo. Osoby, ktoré sú autormi audiovizuálneho diela, treba odlišovať od osoby, ktorá k audiovizuálnemu dielu vykonáva práva. Výkon práv k audiovizuálnemu dielu je totiž prenesený z tvorcov (autorov) na výrobcu originálu (producenta) audiovizuálneho diela. Z toho vyplýva, že majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca originálu audiovizuálneho diela (producent), ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene jednotlivo pre každý spôsob použitia audiovizuálneho diela.

Počítačový program ako autorské dielo

Počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme, použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení (napr. Príkazy a inštrukcie môžu byť vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Definícia počítačového programu zahŕňa aj programy, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvéru). Počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Na to, aby bol počítačový program autorskoprávne chránený, stačí, ak spĺňa podmienku tvorivosti, teda je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Žiadne iné kritériá na určenie autorskoprávnej ochrany počítačového programu sa neuplatnia. Autor počítačového programu udeľuje na jeho použitie súhlas prostredníctvom uzavretia licenčnej zmluvy. Počítačové programy majú jednak osobitnú úpravu výnimiek a obmedzení (§ 89), a jednak sa na ne môžu aplikovať niektoré ďalšie všeobecné výnimky a obmedzenia majetkových práv (napr.

Prečítajte si tiež: Ako byť slobodným umelcom na Slovensku?

Kto je autorom diela?

Autorom diela je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila (§ 13). Pri určení autora sa vychádza z predpokladu autorstva, podľa ktorého fyzická osoba, ktorej meno, priezvisko alebo meno a priezvisko (ďalej len „meno") je uvedené na diele alebo vo vzťahu k dielu obvyklým spôsobom ako označenie autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázaný opak. To platí aj vtedy, keď je dielo označené pseudonymom, ak nie sú nijaké pochybnosti o totožnosti autora. Pri tvorbe jediného diela môže vzniknúť spoluautorstvo (§ 15) dvoch alebo viacerých osôb (pokiaľ nie je možné od seba odlíšiť tvorivé vklady jednotlivých autorov a použiť ich ako samostatné diela).

Práva a povinnosti autora

Fyzická osoba sa môže sama rozhodnúť, že vlastnou tvorivou duševnou činnosťou vytvorí dielo a stane sa tak jeho autorom. Takejto fyzickej osobe vzniká autorské právo k dielu momentom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Nie vždy však autor tvorí dielo z vlastnej iniciatívy. Podnet na vytvorenie diela môže totiž prísť aj od inej osoby alebo vyplýva priamo z určitého právneho vzťahu autora k inej fyzickej alebo právnickej osobe. Autorský zákon preto rozlišuje rôzne osobitné režimy tvorby diel.

Zamestnanecké dielo

Pri zamestnaneckom diele je autorom zamestnanec, teda osoba pracujúca pre určitého zamestnávateľa. Zamestnanecké dielo je také dielo, ktoré vzniklo z dôvodu, že zamestnanec si jeho vytvorením plní povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu (napr. služobného alebo štátnozamestnaneckého vzťahu) - napr. v pracovnej zmluve má zamestnanec v rámci popisu práce uvedenú literárnu alebo publikačnú činnosť. Zamestnaneckým dielom sa rozumie aj dielo, ktoré vytvoril autor, aby si splnil povinnosti vyplývajúce mu z členstva v orgánoch právnickej osoby. Právnická osoba, členom orgánu ktorej je autor, sa potom chápe ako zamestnávateľ.

Hoci v pozícii autora je pri zamestnaneckom diele zamestnanec, autorský zákon priznáva výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi, pokiaľ sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom - autorom inak. Zamestnanec - autor nesmie zamestnávateľa obmedzovať tým, že by súčasne popri zamestnávateľovi dielo sám používal alebo udeľoval súhlas na použitie svojho zamestnaneckého diela inej osobe, čiže je povinný zdržať sa výkonu akýchkoľvek majetkových práv k svojmu zamestnaneckému dielu. Zamestnávateľovi teda prislúcha zo zákona výkon všetkých majetkových práv, t.j. Autorský zákon dokonca umožňuje zamestnávateľovi urobiť niektoré nevyhnutné zásahy do osobnostných práv autora.

Školské dielo

K vytvoreniu autorskoprávne chránených diel dochádza aj v prostredí školy. Deti, žiaci alebo študenti tvoria školské diela (napr. Škola vynaloží určité náklady (poskytne nástroje, zariadenie, energie atď.), čím pomôže žiakovi alebo študentovi vytvoriť dielo a on ako autor je následne na návrh školy povinný uzavrieť so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu.

Prečítajte si tiež: Umelci so ZŤP na Slovensku

Licenčná zmluva slúži škole, aby mohla školské dielo použiť spôsobom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný. Keďže licenčná zmluva, ktorú uzatvára autor so školou je nevýhradná, autor môže ďalej k svojmu školskému dielu uzatvárať licenčné zmluvy, a to aj za odmenu (t.j. autor školského diela môže udeliť tretej osobe odlišnej od školy súhlas, že môže použiť jeho dielo a môže si dohodnúť za takéto použitie aj odmenu).

Osobnostné práva autora

Osobnostné práva autora sú neprevoditeľné, to znamená, že autor tieto práva nemôže previesť na inú osobu ani sa ich nemôže vzdať. Ani po smrti autora si však nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu. Dielo možno použiť len takým spôsobom, ktorý neznižuje jeho hodnotu. Tiež je nutné uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo. Po smrti autora sa ochrany autorského práva - tzv. postmortálnej ochrany, môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba (definíciu blízkej osoby v právnom zmysle obsahuje § 116 Občianskeho zákonníka), dedič, príslušná profesijná komora alebo príslušná právnická osoba združujúca autorov (napr. komora architektov alebo organizácia kolektívnej správy). Autor môže so svojimi osobnostnými právami disponovať len v obmedzenej miere, a to udeliť súhlas používateľovi svojho diela na zásah do svojich osobnostných práv (napr. na to, aby používateľ dielo spracoval sa často vyžaduje aj zásah do diela, t.j. do autorovho osobnostného práva na nedotknuteľnosť diela).

Majetkové práva autora a ich trvanie

Autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Autorovi prináleží aj právo na odmenu. Majetkové práva autora udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú, autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Tak ako osobnostné práva, aj majetkové práva autora sú neprevoditeľné a nemožno sa ich vzdať. Jedinou možnosťou dispozície je teda udelenie licencie (licenčnou zmluvou). Pokiaľ autor vytvoril dielo, je predpoklad, že má záujem, aby sa dostalo do sféry iných osôb, aby ho mohli užívať (v ne-autorskoprávnom zmysle) alebo používať (v autorskoprávnom zmysle). Kým na užívanie diela - napr. vnímaním (napr. prečítanie knihy, pozretie obrazu) nie je potrebný súhlas autora, na použitie v autorskoprávnom zmysle je potrebné získať súhlas autora.

Osobnostné práva autora trvajú len počas jeho života a zanikajú smrťou (§ 18 ods. 3). Ak bolo dielo zverejnené pod pseudonymom, alebo ak ide o anonymné dielo, trvajú majetkové práva 70 rokov po zverejnení tohto diela. To platí len v prípade, ak totožnosť autora nie je známa. Po uplynutí tejto doby sa dielo stáva voľným dielom (§ 9) (ang. Public domain), čo znamená, že používateľ nie je povinný získať súhlas na použitie diela, ani uhradiť odmenu.

Zákonné licencie a obmedzenia autorského práva

Bez súhlasu autora možno dielo použiť v prípade, ak ide o použitie na základe tzv. Zákonné licencie predstavujú výnimky a obmedzenia z práva autora na udelenie súhlasu na použitie diela. Za použitie diela na základe zákonnej licencie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, v niektorých prípadoch však autorovi patrí tzv. Uplatnenie zákonných licencií je možné len za súčasného splnenia podmienok tzv. trojkrokového testu. Na to, aby bolo možné použiť zákonnú licenciu musia byť uvedené podmienky v každom jednotlivom prípade naplnené kumulatívne, to znamená spoločne. Ak by čo len jedna z podmienok nebola splnená, zákonnú licenciu nemožno uplatniť. V prípade zamestnaneckého diela (§ 90 vykonáva majetkové práva autora k tomuto dielu zo zákona zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak.

Osirelé dielo a obchodne nedostupné dielo

Smernica a Autorský zákon stanovuje zákonnú výnimku z povinnosti získať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti (§ 51). Osirelé dielo tak môžu bez súhlasu nositeľa práv použiť knižnice, múzeá, galérie, archívy, školy, ale aj verejnoprávny vysielateľ či Slovenský filmový ústav, avšak výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme. Zákon súčasne chráni práva autora, ktorý má právo kedykoľvek ukončiť status osirelého diela a nárokovať si primeranú odmenu od používateľa svojho diela. Na základe pravidla tzv. vzájomného uznávania statusu osirelého diela je dielo, ktoré sa považuje za osirelé v niektorom členskom štáte EÚ, uznané za osirelé aj v ostatných členských štátoch.

Inštitút obchodne nedostupného diela upravuje § 12 Autorského zákona. Za obchodne nedostupné diela sa považujú slovesné diela vyjadrené v písomnej forme, najmä knihy, časopisy a noviny (a obdobne fotografické diela a diela výtvarného umenia, ktoré sú súčasťou takéhoto diela alebo sú s ním spojené), ktoré sú autorskoprávne chránené, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch, nie je ich teda možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (medzi tradičné obchodné kanály nespadá kúpa použitej veci podľa Občianskeho zákonníka, t.j. „kúpa z druhej ruky", napr. predaj v antikvariáte či na burze).

Práva súvisiace s autorským právom

Tieto práva patria medzi práva súvisiace s autorským právom, t.j. týkajú umeleckých výkonov (napr. spevákov, tanečníkov, hudobníkov, hercov), zvukových záznamov (napr. záznam piesne na zvukovom CD), audiovizuálnych záznamov (napr. Práva výkonných umelcov sa týkajú umeleckých výkonov výkonných umelcov (napr. speváci, tanečníci, herci, hudobníci a pod.), t.j. tvorivých vyjadrení (vykonania) diel v rôznych umeleckých podob…

Dane a odvody slobodného umelca

Príjmy z výkonu činností, ktoré majú charakter slobodného povolania, sa pre účely dane z príjmov zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, a to v závislosti od právneho predpisu (resp. uzatvorenej zmluvy), v zmysle ktorého daňovník s výkonom slobodného povolania činnosť vykonáva.

Druhy príjmov podľa zákona o dani z príjmov

• príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov - príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napr.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov - príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov (t. j. uzatvoril s platiteľom dane písomnú dohodu o nevyberaní dane zrážkou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady podľa zákona č. 185/2015 Z. z.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 písm.
• príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 písm.
• príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z. z.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 písm.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 písm.
• príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z.
• príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov vyplácané podľa § 65 zákona č. 185/2015 Z. z. [nové okno] (autorský zákon); príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za udelenie súhlasu za použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona (t. j.

Aktívne a pasívne príjmy

Príjmy, ktoré majú charakter slobodného povolania a zaraďujú sa medzi príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sú na daňové účely považované za tzv. Príjmy, ktoré majú charakter slobodného povolania a zaraďujú sa medzi príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, sú na daňové účely považované za tzv.

Zaradenie príjmov daňovníka, ktoré majú charakter príjmov z výkonu slobodného povolania, podľa jednotlivých druhov má vplyv na ich delenie na tzv.

Zdaňovanie príjmov zrážkou

Z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a z príjmov z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. Daň zrážkou sa nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane o nevyberaní dane zrážkou. Takúto dohodu je platiteľ dane povinný oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá. Oznámenie o uzatvorení dohody s autorom o nevyberaní dane zrážkou je platiteľ dane povinný podať na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo, a ktoré je zverejnené na webovej stránke finančnej správy.

Príjem sa pred uplatnením zrážkovej dane [podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov] zníži o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 13/1993 Z. z.

Daňové priznanie a lehoty

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je stanovená do 31. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník ukončil výkon slobodného povolania, resp. prestal poberať príjmy z výkonu slobodného povolania, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 je do 31.

Paušálne a preukázateľné výdavky

Daňovník si môže uplatniť tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (t.j. z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2) najviac do výšky 20 000 eur; tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods.

Alternatívne môže daňovník uplatniť skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods.

Podmienky pre uplatnenie paušálnych výdavkov

Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rovnako výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť aj daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), ktorý nie je platiteľom DPH, alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky. Paušálne výdavky z príjmov podľa § 6 ods. 4 sa uplatňujú vo výške 60 %, najviac do výšky 20 000 eur, pričom uvedená maximálna suma sa posudzuje pre tieto príjmy samostatne (na rozdiel od príjmov podľa 6 ods.

Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky jeho výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods.

Skutočné (preukázateľné) výdavky

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania podľa osobitného predpisu alebo z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, postupuje podľa § 2 písm. Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. hmotnom majetku, nehmotnom majetku a finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm.

Daňová evidencia a účtovníctvo

V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a prílohou daňového priznania nie sú účtovné výkazy (t.j. neprikladá k daňovému priznaniu Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch). Daňovník s výkonom slobodného povolania, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaný za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. z. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve. V elektronickej podobe sa ukladajú aj dokumenty za predchádzajúce účtovné obdobia (napr. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods. Pri zostavovaní účtovnej závierky sú účtovné jednotky povinné predkladať účtovnú závierku podľa vzoru vrátane vysvetliviek uvedeného v prílohe opatrenia MF SR č.

Daňovník s výkonom slobodného povolania sa môže rozhodnúť, že bude účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V takomto prípade postupuje podľa Opatrenia MF SR (č. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom a na základe jej zatriedenia do veľkostných skupín zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. z. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve [nové okno]. V elektronickej podobe sa ukladajú aj dokumenty za predchádzajúce účtovné obdobia (napr. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods.

Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 352/2013 Z. z. [nové okno], ktorým sa dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 až 7 definuje nový typ účtovnej jednotky - mikro účtovná jednotka. Aj fyzická osoba, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva sa môže stať mikro účtovnou jednotkou. Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 333/2014 Z. z. [nové okno], ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 a nasl. Účtovné jednotky sa musia zatriediť podľa tohto zákona od 1. 1. fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, ktorým je Obchodný zákonník - § 27 ods. 2 písm.

#

tags: #slobodný #umelec #zmluva #vzor