Slovensko a Maďarsko proti povinným kvótam: Žaloba a jej dôsledky

Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (EÚ) v Luxemburgu, ktorý zamietol žaloby Slovenska a Maďarska proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdeľovanie utečencov na základe kvót, vyvolalo búrlivé reakcie a otvorilo otázky o budúcnosti migračnej politiky EÚ a suverenity členských štátov. Tento článok sa zaoberá dôvodmi žaloby, priebehom súdneho konania, reakciami politických aktérov a možnými dôsledkami tohto rozhodnutia pre Slovensko a Maďarsko.

Dôvody žaloby Slovenska a Maďarska

Slovenská republika oficiálne podala žalobu pre povinné kvóty na migrantov 2. decembra 2015. Premiér Robert Fico vtedy objasnil: „Podávame žalobu proti Rade Európskej únie z titulu prijatia rozhodnutia ministrov vnútra z 22. septembra o tzv. povinných kvótach, ktoré boli prijaté väčšinovým hlasovaním napriek odporu niektorých členských štátov.“ Proti kvótam vtedy boli okrem Slovenska aj Česko, Maďarsko a Rumunsko.

Žaloba Slovenska a Maďarska sa týkala rozhodnutia Rady EÚ z roku 2015, ktoré bolo reakciou na migračnú krízu a jeho cieľom je pomôcť Taliansku a Grécku čeliť masívnemu prílevu utečencov. Toto rozhodnutie predpokladalo počas obdobia dvoch rokov (do 26. septembra 2017) premiestnenie 120.000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z týchto dvoch štátov do iných členských štátov Únie.

Obe krajiny sa súdnou cestou domáhali zrušenia tohto rozhodnutia. Ako dôvod uvádzali jednak procesné chyby a výber nesprávneho právneho základu, jednak to, že toto rozhodnutie nebolo vhodné ako reakcia na migračnú krízu, a ani potrebné na tento účel. Konkrétne argumentovali tým, že systém mal byť schválený súhlasom všetkých členských štátov, a nie väčšinovým hlasovaním.

Priebeh súdneho konania

Sudcovia Súdneho dvora Európskej únie si predvolali zástupcov Slovenskej republiky a Maďarska, aby vysvetlili dôvody, prečo sa ich vlády rozhodli na súde zažalovať rozhodnutie Rady EÚ z 22. septembra 2015. Po vypočúvaní generálny advokát tejto inštancie Yves Bot vypracoval svoje stanovisko k obom žalobám, v ktorom navrhol žalobu oboch krajín zamietnuť.

Prečítajte si tiež: e-Kasa v kontexte práva

Súdny dvor vo svojom verdikte vyvrátil tvrdenie, že sa pri rozhodovaní o kvótach pre utečencov mal uplatniť legislatívny postup. Ten sa podľa súdu uplatní len v prípade ustanovenia Zmlúv, ktoré na takýto postup výslovne odkazuje. Článok 78 ods. 3 ZFEÚ takýto odkaz neobsahuje.

V rovnakom kontexte Súdny dvor rozhodol, že článok 78 ods. 3 ZFEÚ umožňuje inštitúciám EÚ prijať všetky potrebné dočasné opatrenia ako účinnú a rýchlu odpoveď na núdzovú situáciu v dôsledku náhleho prílevu vysídlených osôb. Ide o výnimky z legislatívnych aktov pod podmienkou, že takéto výnimky budú ohraničené z hľadiska rozsahu ich materiálnej aj časovej pôsobnosti a že ich cieľom ani dôsledkom nebude trvalé nahradenie alebo zmena legislatívnych aktov, čo je v tomto prípade splnené.

Súdny dvor tiež spresnil, že ak napadnuté rozhodnutie predstavuje nelegislatívny akt, na jeho prijímanie sa potom nevzťahovali požiadavky na účasť národných parlamentov. Ďalej Súdny dvor rozhodol, že závery Európskej rady z 25. a 26. júna 2015, ktoré sa týkali potreby solidarity medzi členskými štátmi, nemohli byť nerešpektované. Žalujúce strany poukazovali na to, že ministri vnútra nemuseli hlasovať jednomyseľne a boli v tomto spore "prehlasované". Súdny dvor napokon konštatuje, že Rada EÚ sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že cieľ sledovaný rozhodnutím o kvótach nebolo možné dosiahnuť prostredníctvom menej obmedzujúcich opatrení.

Reakcie politických aktérov na Slovensku

Politický postoj Ficovej vlády k otázke migrantov a povinným kvótam na ich prerozdeľovanie sa nezmenil ani po zamietnutí žaloby Slovenska Súdnym dvorom Európskej únie. Povedal to slovenský ministerský predseda s tým, že rozsudok bude Slovensko plne rešpektovať.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák uviedol: "Rozhodnutie súdu berieme na vedomie, rešpektujeme, samozrejme, musíme si ho dôkladne preštudovať a potom zaujmeme stanovisko." Zdôraznil, že z tohto rozhodnutia súdu žiadne sankcie pre Slovensko nevyplývajú - ani žiadne nové záväzky. Teraz musíme rozhodnúť o ďalšom postupe.

Prečítajte si tiež: Ozdravné pobyty v kúpeľoch pre seniorov

Premiér Robert Fico vyhlásil, že na politickom postoji ku kvótam a migrantom sa nič nemení a Slovensko naďalej odmieta systém povinných kvót. Solidarita by mala byť vyjadrená inak ako povinným prijímaním migrantov, konštatoval. Zároveň dodal, že je evidentné, že spôsob prijímania rozhodnutí, tak ako sa to udialo v septembri 2015 na rade ministrov vnútra, bol politicky veľmi nesprávne a vyoral hlbokú brázdu medzi členskými štátmi únie.

Minister vnútra Robert Kaliňák zdôraznil, že realita ukázala, že systém povinných kvót nefunguje. Nie je to funkčná forma solidarity medzi európskymi krajinami. Náš postoj, teda tvrdé stráženie vonkajších hraníc, sa ukázal ako správny, dodal. Formy efektívnej solidarity, ktoré navrhlo a realizovalo Slovensko sa ukázali ako dobré a funkčné.

Strana Most-Híd nie je prekvapená rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ktorý zamietol žaloby podané Slovenskom a Maďarskom proti dočasnému mechanizmu povinného premiestňovania žiadateľov o azyl v Európskej únii. Ako uviedol Most-Híd vo vyhlásení, strana bola proti podaniu žaloby pre povinné kvóty na migrantov zo strany Slovenska.

Veronika Remišová z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) vyjadrila presvedčenie, že premiér Robert Fico nemal podpísať Lisabonskú zmluvu o fungovaní Európskej únie bez toho, aby si vyrokoval výnimky, ktoré zohľadňujú slovenský národný záujem tak, ako to urobili iné krajiny Európskej únie.

Poslanec za hnutie Sme rodina Milan Krajniak rozsudok Súdneho dvora EÚ označil za rozsudok o naivnej, nerealistickej európskej politike premiéra Roberta Fica.

Prečítajte si tiež: Systém zdravotnej starostlivosti

Reakcie politických aktérov v Maďarsku

Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že verdikt Súdneho dvora Európskej únie treba vziať na vedomie, čo však nie je dôvodom na zmenu prisťahovaleckej politiky Maďarska. Zároveň zdôraznil, že plne súhlasí s postojom slovenského premiéra Roberta Fica. Orbán zdôraznil, že nikdy neprispeje k tomu, aby sa Maďarsko zmenilo na krajinu prisťahovalcov.

Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu je pre maďarskú vládu neprijateľné. "Je to poburujúce a nezodpovedné rozhodnutie, ktoré ohrozuje Európsku úniu. Verdikt je v rozpore s európskymi záujmami i so záujmami maďarského národa" povedal Szijjártó. Ak Európska komisia bude podľa jeho slov naďalej presadzovať povinné kvóty, maďarská vláda bude proti takýmto rozhodnutiam bojovať.

Minister spravodlivosti poznamenal, že verdikt posilnil moc Európskej komisie a legitimizoval jej chybné politické rozhodnutie, pričom zároveň oslabil silu Európskeho parlamentu a Rady Európy.

Ultrapravicová maďarská strana Jobbik odmieta verdikt Súdneho dvora Európskej únie a považuje ho za poburujúci. Ako dodal, jeho strana opäť predloží parlamentu návrh novely ústavy so zákazom "chudobného i bohatého" prisťahovalectva.

Podpredsedníčka strany Spolu (Együtt) Nóra Hajduová konštatovala, že Orbánova ďalšia prehra prišla v mimoriadne nevhodnom čase. Hovorca Demokratickej koalície (DK) Zsolt Gréczy podotkol, že Orbán viedol súdny spor vlastne sám proti sebe, pretože sporné pravidlá predtým sám odsúhlasil a podpísal.

Dôsledky rozhodnutia pre Slovensko a Maďarsko

Slovensko plne rešpektuje rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorý zamietol žalobu SR aj Maďarska proti rozhodnutiu o kvótach. Zdôraznil, že na základe dnešného rozhodnutia súdu nám nehrozia žiadne postihy. Ide o konečné rozhodnutie, nie je možne podať opravný prostriedok.

Slovenská republika rešpektuje rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, pre Slovensko však z neho nič nevyplýva a nehrozí mu žiaden postih.

Slovensko sa aktívne zapojilo do pomoci a zaviazalo sa, že prijme 100 ľudí v rámci relokácií a 100 v rámci presídlenia. "V rámci relokácií sme prijali 16 ľudí, ide o päť matiek a 11 detí. Dve matky s deťmi ušli, momentálne je na Slovensku deväť ľudí. Tieto ohrozené rodiny pokračujú v integrácii na našom území. Ďalších desať osôb máme v rámci príchodu na Slovensko rozpracovaných. V rámci presídlenia Slovensko prijalo 149 kresťanov z Iraku, z nich momentálne pokračuje v integrácii 73 osôb.

Maďarská vláda aj v budúcnosti urobí všetko preto, aby ochránila bezpečnosť Maďarov. Súd podľa postoja kabinetu nemôže zaväzovať Maďarsko na prijatie ilegálnych prisťahovalcov. Zo slov šéfa rezortu spravodlivosti vyplynulo, že Maďarsko nie je ochotné prijať 1294 utečencov.

Až 72 percent obyvateľov Maďarska by pokračovalo v boji proti utečeneckým kvótam aj po prehratom súdnom spore Maďarska a Slovenska na Súdnom dvore Európskej únie v Luxemburgu.

Možné ďalšie právne kroky Slovenska

Žaloba pre kvóty na migrantov nemusí byť jediným súdnym sporom, do ktorého sa môže Slovensko pustiť. Podľa viacerých politikov by sme mali iniciovať aj ďalšie „ťahanice“ po európskych súdoch. Dôvodom je plánované rozšírenie ruského plynovodu Nord Stream do Nemecka. Ak prejdú plány ruského Gazpromu a západných energetických spoločností, Slovensko môže ročne prísť až o 400 miliónov eur.

Slovensko by mohlo podať žalobu na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu. Ako vysvetľuje šéfredaktorka portálu Euractiv. sk Zuzana Gabrižová, mohli by sme napríklad namietať nesúlad plánovaného projektu s európskou energetickou legislatívou.

tags: #slovensko #madarsko #zaloba #proti #povinnym #kvotam