
Používanie firemných vozidiel zamestnancami, často označovaných ako "referentské vozidlá", je bežnou praxou v mnohých podnikoch. Títo zamestnanci, známi ako "referentskí vodiči," využívajú vozidlá zamestnávateľa na pracovné cesty a iné podnikateľské účely. V praxi sa zaužíval pojem „referentské vozidlá“, hoci legislatíva tento pojem nepozná. V súvislosti s používaním týchto vozidiel sa často diskutuje o povinnosti zamestnávateľov pravidelne preškoľovať týchto vodičov z dopravných predpisov. Cieľom tohto článku je preskúmať, či súčasná legislatíva túto povinnosť ukladá, alebo nie.
Je dôležité zdôrazniť, že tento článok sa zaoberá len vodičmi - neprofesionálmi, ktorí majú v pracovnej zmluve dohodnutý iný druh práce, a ktorí pri svojej práci používajú osobné motorové vozidlo zamestnávateľa na pracovné cesty. Netýka sa vodičov, ktorí vykonávajú nákladnú alebo osobnú prepravu, na ktorých sa vzťahujú špecifické požiadavky.
Preškoľovanie zamestnancov, ktorí používajú firemné motorové vozidlá, má zaistiť bezpečnosť a ochranu ich zdravia pri vedení týchto vozidiel. Základným predpisom, ktorý upravuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Podľa § 7 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi, s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi, so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Obsah oboznamovania a pravidelnosť opakovaného oboznamovania musí byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancami.
Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce podľa § 27 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. Oboznamovať zamestnancov by mali vedúci zamestnanci, nakoľko tí, podľa § 82 písm. b) Zákonníka práce utvárajú priaznivé pracovné podmienky a zaisťujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, alebo oboznamovať môžu aj iné osoby, napr. zamestnávateľov bezpečnostný technik, autorizovaný bezpečnostný technik a tiež aj dodávateľsky osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie s príslušným rozsahom oprávnenia podľa § 27 zákona č. 124/2006 Z. z. (príloha č.
Prečítajte si tiež: Zdanenie príjmov po Lisabonskej zmluve
Zákonník práce v § 39 ods. 1 definuje, čo sa rozumie "právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci". Ustanovenie § 39 ods. 1 Zákonníka práce, v ktorom vo vymedzení právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú zahrnuté aj technické normy a dopravné predpisy je potrebné vysvetľovať v spojitosti s oboznamovaním podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. tak, že oboznamovanie zamestnancov s dopravnými predpismi má byť len u zamestnávateľov, u ktorých sa pohybujú dopravné prostriedky na vonkajšom alebo vnútornom pracovisku vrátane motorových vozíkov, ktoré by mohli ohroziť ich bezpečnosť a zdravie. Len v tomto prípade si takéto oboznamovanie s dopravnými predpismi vyžaduje charakter práce, v ostatných prípadoch zamestnávateľ nie je povinný oboznamovať zamestnancov - profesionálnych a neprofesionálnych vodičov podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z.
Právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia neukladajú povinnosť zamestnávateľovi školiť vodičov motorových vozidiel z odborných záležitostí týkajúcich sa vedenia motorového vozidla podľa predpisov upravujúcich pravidlá cestnej premávky. Zamestnávateľ zabezpečí plnenie § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. pri oboznamovaní aj zamestnanca - profesionálneho vodiča nezávisle na ustanovenú odbornú spôsobilosť zamestnanca - vodiča profesionála v zákone č. 280/2006 Z.
Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci hovorí, že obsah, spôsob a pravidelnosť opakovaného školenia musia byť prispôsobené charakteru práce, pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce zamestnanca. Zamestnávateľ musí vo vnútornom predpise upraviť spôsob vykonávania školenia tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za dva roky. To znamená, že pravidelné preškoľovanie zamestnancov jazdiacich na firemných autách sa musí vykonávať minimálne každé dva roky. Zamestnávateľ zabezpečuje plnenie § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. pri oboznamovaní každého zamestnanca, tzn. vrátane profesionálneho vodiča a neprofesionálneho vodiča najmenej raz za dva roky len s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi, s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi, so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.
Ak zamestnávateľ vie už pri nástupe zamestnanca do zamestnania, že bude pri svojej práci viesť motorové vozidlo, musí ho s dopravnými predpismi oboznámiť už pri jeho prijatí. Ak s tým pri prijatí do zamestnania nepočíta, ale neskôr takáto situácia nastane, školenie sa musí vykonať ešte predtým, než zamestnanec bude prvýkrát viesť firemné motorové vozidlo.
Obsah školenia by mal pozostávať predovšetkým zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, z vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke, a zo zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Zamestnávateľ musí mať z každého školenia zamestnanca preukázateľný záznam, napríklad písomné potvrdenie podpísané zamestnancom, že sa v daný deň zúčastnil školenia zameraného na konkrétne dopravné predpisy.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Školenia môžu vykonávať samotní zamestnávatelia, prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo dodávateľským spôsobom so špecializovanou firmou.
Zamestnávateľ je povinný najmenej každé 2 roky zabezpečovať školenie z dopravných predpisov aj pre zamestnancov, ktorým poskytne motorové vozidlo na pracovnú cestu. A to aj napriek tomu, že títo zamestnanci sú držiteľmi vodičského preukazu, na ktorého získanie boli povinní tieto predpisy ovládať. Akokoľvek sa môže zdať byť táto povinnosť nezmyselná, ako sme odôvodnili vyššie, z predpisov zamestnávateľovi vyplýva. Nezohľadňuje sa tu teda napríklad ani to, či zamestnanec aj v súkromnom živote aktívne vedie motorové vozidlo alebo nie. Neistotu do tejto oblasti vnáša Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorát práce. Na svojich internetových stránkach uvádzajú oficiálne vyjadrenia, z ktorých je zrejmé, že jedna inštitúcia hovorí, že zamestnávatelia takúto povinnosť majú, a druhá inštitúcia hovorí, že zamestnávatelia takúto povinnosť nemajú.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke vo svojom oficiálnom usmernení k predmetnej problematike uvádza: „Zákon č. 124/2006 Z. z. v ustanovení § 7 a ani iný právny predpis nevyžadujú oboznamovanie zamestnancov (tzv. neprofesionálnych vodičov motorových vozidiel) , ktorí majú pridelené referentské vozidlo, používajú súkromné motorové vozidlo s osobitným príkazom na pracovnú cestu so skutočnosťami, ktoré sú predmetom osobitnej odbornej spôsobilosti (kvalifikácie), na základe ktorých sa získava vodičský preukaz, tzn. s právnymi dopravnými predpismi“.
Národný inšpektorát práce na svojej internetovej stránke zase uvádza k tejto téme takéto stanovisko: „Nakoľko v zmysle § 39 ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v platnom znení medzi právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci patria aj technické predpisy a dopravné predpisy, pokiaľ riešia problematiku bezpečnosti práce zamestnancov a upravujú otázky tykajúce sa ochrany života a zdravia, zamestnávateľ je povinný preškoliť zamestnancov, ktorí v pracovnej dobe vedú vozidlo zamestnávateľa, aj z týchto predpisov (technických a dopravných) ako súčasťou bezpečnostných predpisov.“ A na svojej inej internetovej stránke zase Národný inšpektorát práce skopíroval vyššie spomínané stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré je v rozpore s vlastným stanoviskom samotného Národného inšpektorátu práce.
Povinnosť preškoľovať zamestnancov referentských vozidiel sa stala aj víťazom ankety Byrokratický nezmysel roka 2012. Touto nejasnosťou sa dokonca zaoberala aj vláda Slovenskej republiky. Jedným z bodov rokovania vlády Slovenskej republiky zo dňa 27.06.2017 bol aj návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, pričom tretie z týchto opatrení sa zaoberalo aj predmetnou povinnosťou zamestnávateľov. Vláda Slovenskej republiky aj toto opatrenie dňa 27.06.2017 svojim uznesením č. 327 schválila. Zároveň uložila ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny do 31.03.2018 „vyhodnotiť prax v oboznamovaní zamestnancov a podnikajúcich fyzických osôb, ktorí nie sú zamestnávateľmi, ktorí v rámci svojich pracovných povinností riadia osobné motorové vozidlo, ale nie sú profesionálnymi vodičmi, s ustanoveniami zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke“.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Do dnešného dňa ale k žiadnej zmene predpisov v súvislosti s predmetnou povinnosťou nedošlo.
Vláda Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2018. Dôvodom na predloženie návrhu zákona je zjednodušenie vybavovania elektronických podaní pri evidovaní vozidiel, čo vyplýva tiež z uznesenia vlády SR č. 327/2017 k návrhu opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia (bod B.8.). Cieľom je situácia, kedy po spracovaní žiadosti podanej prostredníctvom elektronickej služby bude žiadosť systémovo zasielaná na spracovanie do nového pracoviska v Slovenskej Ľupči, kde sa vytlačí papierové osvedčenie o evidencii časť II, objedná sa elektronické osvedčenie o evidencii časť I a tabuľky s evidenčným číslom sa pripravia na odoslanie.
Voči mladým vodičom, ktorí sú rizikovou skupinou, sa navrhuje zavedenie istej obdoby skúšobnej lehoty, ktorú poznal predchádzajúci zákon č. 315/1996 Z. z., avšak navrhované nové opatrenia sú precíznejšie a zacielené na konkrétnu skupinu vodičov, ktorí v najväčšej miere negatívne ovplyvňujú dopravno-bezpečnostnú situáciu. Smernicou Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2018/645, ktorou sa zmenila smernica o vodičských preukazoch sa tento vek znižuje na pôvodnú úroveň, avšak za podmienky dôkladnejšieho a hlbšieho vzdelania mladších vodičov v teórii aj v praxi vedenia takýchto motorových vozidiel. Už aj v súčasnosti využíva možnosť viesť motorové vozidlo na základe aplikácie smernice 59/2003/ES v nižšom veku aj mnoho iných členských štátov Európskej únie (napr. Česká republika, Rakúsko, Poľsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Írsko).
Predmetom návrhu zákona je súčasne aj zlepšenie vymožiteľnosti sankcií ukladaných v rámci objektívnej zodpovednosti, ktorá je najmä vo vzťahu k vozidlám evidovaným v zahraničí značne obmedzená. Zavádza sa nový právny inštitút - blokové konanie o správnom delikte držiteľa vozidla, ktoré umožní ukladať pokuty držiteľovi alebo vodičovi priamo na mieste za porušenie pravidiel zistené v minulosti (vozidlá sa budú zastavovať na základe tzv. black listov evidenčných čísel), na čo budú naviazané ďalšie donucovacie oprávnenia ako uloženie kaucie v prípade neuhradenia pokuty na mieste alebo možnosť zadržať doklady vozidla a tabuľky s evidenčným číslom až do uhradenia pokuty. Zlepšenie vymožiteľnosti pokuty za objektívnu zodpovednosť obdobným spôsobom sa navrhuje upraviť aj v zákone č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a zákone č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke. V novele zákona č. 372/1990 Zb.
Cieľom návrhu zákona je zjednodušenie vybavovania elektronických podaní na úseku evidovania vozidiel a zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom zefektívnenia prihlasovania vozidiel do evidencie a vykonávania podaní prostredníctvom elektronických služieb zriadených na tento účel.
Neprofesionálny vodič, ktorý na pracovnej ceste vedie vozidlo zamestnávateľa a ktorý zodpovedá zamestnávateľovi za prípadné ním zavinené škody spôsobené na vozidle ako aj za škody spôsobené tretím osobám najmä poškodením alebo zničením vozidla alebo jeho výbavy pri porušení predpisov o cestnej premávke z viny vodiča, neodborným zásahom do vozidla a zanedbaním povinnosti zaistiť vozidlo pred krádežou sa musí riadiť pokynmi, resp. vnútornými predpismi, v ktorom zamestnávateľ upravuje používanie, plánovanie a povoľovanie jázd služobných vozidiel, postup pridelenia služobných vozidiel, ako aj používanie súkromných vozidiel na služobné účely. Avšak takýto vodič nie je povinný absolvovať skúšobnú jazdu zamestnanca pred pridelením služobného vozidla; táto povinnosť bola upravená v neplatnej vyhláške č. 208/1991 Zb.
Zamestnávatelia môžu na báze dobrovoľnosti pre svojich zamestnancov - profesionálnych aj neprofesionálnych vodičov vykonávať školenia aj z právnych predpisov upravujúcich pravidlá cestnej premávky aj keď zákon č. 124/2006 Z. z. to neukladá. Týmto zabezpečením sa však môžu zbytočne zvyšovať ich finančné náklady.
Predpokladá sa, že negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy bude prevažne len jednorazový; najvyšší podiel sa predpokladá pri úprave informačných systémov evidencie vodičov a evidencie vozidiel. Nálady súvisiace s tvorbou informačného systému objektívnej zodpovednosti sú vyčíslené v príslušnej analýze, jeho návratnosť odhadujeme v druhom, príp. Vzhľadom na skutočnosť zavádzania nových opatrení predovšetkým na úseku zlepšenia vymožiteľnosti pokuty uloženej v rámci aplikácie inštitútu objektívnej zodpovednosti možno predpokladať, že predmetný materiál bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú rozpočtovo zabezpečené; pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky; pozitívne vplyvy na informatizáciu; pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana a pozitívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.
Návrhom zákona sa v súvislosti so zlepšením vymožiteľnosti pokuty uloženej pri aplikácii inštitútu objektívnej zodpovednosti zavádza ukladanie pokuty v blokovom konaní (ak v minulosti údaje o vozidle a jeho držiteľovi nemohli byť lustrované v príslušných evidenčných systémoch cudzích krajín a preto nemohol byť vydaný rozkaz o uložení pokuty). Vzhľadom na skutočnosť, že objektívna zodpovednosť držiteľa vozidla nie je vykonávaná automatizovaným spôsobom, MV SR nemá informácie o počte porušení pravidiel cestnej premávky vozidlami evidovanými v zahraničí a preto pozitívny vplyv na rozpočet nemožno vyčísliť. Rovnako sa návrhom zákona zavádza možnosť povoľovania výnimky z § 39 ods. 4 zákona o cestnej premávke, z čoho možno predpokladať zvýšenie príjmov do rozpočtu verejnej správy, a to vzhľadom na skutočnosť, že povolenie takejto výnimky je podmienené úhradou správneho poplatku podľa položky 64 sadzobníka správnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.