Nárok žalobcu na náhradu trov dovolacieho konania: Podmienky a judikatúra

Článok sa zaoberá podmienkami, za ktorých má žalobca nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Analyzuje relevantnú judikatúru a právne predpisy, najmä Civilný sporový poriadok (CSP) a zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike a uľahčiť orientáciu v zložitých právnych otázkach.

Všeobecné princípy náhrady trov konania

Podľa § 262 ods. 1 CSP, súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Toto ustanovenie sa v zmysle § 453 ods. 1 CSP primerane použije aj na dovolacie konanie. Rozhodnutím, ktorým sa končí konanie u odvolacieho alebo dovolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej.

Rovnako ako dovolací súd nerozhoduje o trovách dovolacieho konania v prípade, ak zruší rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne aj rozhodnutie prvoinštančného súdu) a vec vracia na ďalšie konanie (§ 453 ods. 3 CSP), tak nerozhoduje o trovách dovolacieho konania ani v prípade, ak dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (a ak konanie nebolo už skôr skončené). Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

Základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť, nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pozn.).

Podmienky nároku na náhradu trov dovolacieho konania

Nárok na náhradu trov dovolacieho konania vzniká vtedy, ak je strana v dovolacom konaní úspešná. Úspech v konaní sa posudzuje podľa výsledku konania vo veci samej. Ak dovolací súd dovolaniu vyhovie a zruší rozhodnutie súdu nižšieho stupňa, má dovolateľ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Prečítajte si tiež: Podmienky náhrady trov konania

Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na ich náhradu. Následok percentuálneho vyjadrenia pomeru úspechu strany sporu na predmete sporu.

Špecifické situácie a judikatúra

Náhrada trov konania pri zastavení konania

Otázku zavinenia na zastavení konania vo fáze rozhodovania o náhrade trov konania v prípade, ak žalobca vezme žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu straty naliehavého právneho záujmu na určení žalovaného práva, pretože protestom prokurátora bolo zrušené rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva a dôvod žaloby odpadol, v podstate nemožno pričítať žiadnej zo strán konania, nakoľko k späťvzatiu žaloby viedli žalobcu objektívne dôvody, na ktoré nemal dosah ako žalobca tak ani žalovaný. Ak teda zastavenie konania procesne nezavinila žiadna zo strán konania, prichádza do úvahy postup podľa § 257 CSP.

Žalobca vzal žalobu späť z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného. Žalobca pri späťvzatí žaloby oznámil súdu, že žalovaný uhradil nielen dlžnú sumu vrátane úrokov z omeškania, ale aj trovy konania. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby ako spôsob vzdania sa práva na náhradu trov konania.

Náhrada trov konania a dobré mravy

Výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi býva adekvátne sankcionovaný. Dobré mravy ako korektívny inštitút vstupujú do právneho vzťahu ako regulátor správania sa účastníka právneho vzťahu.

Trovy právneho zastúpenia

Účelnosť trov právneho zastúpenia právnickej osoby zamestnávajúcej právnikov. Účelom náhrady trov konania je kompenzácia výdavkov účastníkovi konania, ktoré musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania, na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. V súlade s tým je zákonná úprava náhrady trov konania založená na zásade úspechu v konaní, nie na zásade zásluhovosti. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne.

Prečítajte si tiež: Nájom nebytových priestorov a neplatnosť výpovede

Ak bola predmetom odvolania, o ktorom konal a rozhodol odvolací súd, suma vo výške rozdielu medzi žalovaným nárokom a nárokom prisúdeným súdom prvej inštancie, pričom vyhovujúca časť rozsudku prvoinštančného súdu odvolaním napadnutá nebola a nadobudla tak právoplatnosť, a sťažovateľka v odvolacom konaní bola neúspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý bol priznaný odvolacím súdom žalovanému ako úspešnej strane v odvolacom konaní, môže byť za úkon právnej pomoci nesporne vyčíslený len zo sumy, ktorá bola predmetom odvolacieho konania.

Výzva na vyčíslenie trov konania

Z ustanovení Civilného sporového poriadku súdu pred rozhodnutím o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2. Sťažnosť proti rozhodnutiu súdneho úradníka nemôže slúžiť ako prostriedok, ktorým sa má docieliť náprava, resp. zvrátenie následku skoršej procesnej pasivity strany sporu. Povinnosť náležitého vyčíslenia trov konania. Princípu spravodlivosti sa prieči, aby v dôsledku procesnej aktivity sporovej strany, ktorá sa sťažnosťou podľa § 239 a nasledujúcich CSP domáha nápravy rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, bola dodatočne na základe podania učineného až v rámci konania o takto podanej sťažnosti priznaná protistrane náhrada trov konania, ktorých výšku táto protistrana opomenula preukázať, a náležite vyčísliť pred rozhodovaním vyššieho súdneho úradníka podľa § 262 ods. 2 CSP, a to za stavu, keď okolnosti veci neindikujú, že by protistrane vo včasnom preukázaní a vyčíslení trov bránila objektívna prekážka.

Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 141 ods. 4 OSP, podľa ktorého platilo, že trovy dôkazov, ktoré neboli kryté preddavkom, hradil štát. Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak trovy znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP preddavkované. Pokiaľ nedošlo k vysporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP proti konkrétnej sporovej strane. Súd nemôže v rozhodnutí o trovách konania rozhodovať o trovách konania znalca proti strane sporu.

Aplikácia § 257 CSP a dôvody hodné osobitného zreteľa

Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

Skutočnosť, že pri spracovaní ROEP došlo k hrubej chybe nezavinenej stranami sporu, možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán podľa § 257 CSP. Tento záver má aj podľa ústavného súdu racionálny základ a je preto legitímny a z ústavného hľadiska akceptovateľný. Taktiež za dôvod hodný osobitného zreteľa možno považovať nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaných (nízky príjem žalovaných). To, že sa žalované v konaní o určenie vlastníckeho práva aktívne bránili, nemôže byť pri rozhodovaní o náhrade trov konania pripočítaná v ich neprospech. Podstatné v tomto prípade bolo, že žalované nezadali príčinu na podanie žaloby. Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol odvolací súdi v prejednávanej veci a to predovšetkým v osobitej procesnej situácii, ktorá nastala v odvolacom konaní.

Prečítajte si tiež: Civilné sporové konanie: Žalobca a žalovaný

Ďalšie relevantné aspekty

• Procesné zavinenie zastavenia konania a náhrada trov konania: Ak súd dôvodnosť žaloby vyvodí len zo skutočnosti, že strana sporu po podaní žalobu zaplatí žalovanú sumu, ide o formalistický postup, pričom princíp procesného výsledku nemožno chápať formálne, nakoľko nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca žalovaného plnenia domáha.

• Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta - zmluva o budúcej kúpnej zmluve: Keďže priamym predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je budúca kúpna zmluva - budúci právny úkon, a nie predmet kúpy alebo kúpna cena ako taká, podľa názoru ústavného súdu nemožno postup, v rámci ktorého súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania základnú sadzbu tarifnej odmeny právneho zástupcu sťažovateľky za ním poskytnuté úkony právnej pomoci, resp. služby neodvodil priamo od budúcej kúpnej ceny považovať za ústavne nekonformný.

Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal problematikou náhrady trov konania, vrátane dovolacieho konania. Medzi relevantné rozhodnutia patria:

• Rozhodnutie vo veci exekúcie: Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P. , so sídlom v B. IČO: X. , zastúpenej advokátskou kanceláriou F. so sídlom v B. , IČO: X. , proti povinn ému I. P. Levice pod sp. zn. v Nitre z 30. apríla 2012 sp. zn. 2.

• Rozhodnutie vo veci prekážky právoplatne rozhodnutej veci: Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej P. , so sídlom v B. povinnému J. R. , bývajúcemu v B. Bratislav a V pod sp.zn. Krajského súdu v Bratislave z 21 . augusta 2007, sp.zn. Dovolanie z a m i e t a .

• Rozhodnutie vo veci spôsobilosti byť účastníkom konania: V konaní pôvodne vedenom proti žalovanému 1) o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovia písomným podaním z 18. mája 1999 rozšírili žalobu o výrok, ktorým sa domáhali určiť, že sú vlastníkmi pozemku pare. č. 182 - ostatná plocha vo výmere 7 242 m2, a to žalobca 1) v 2/3-inách a žalobkyňa 2) v 1/3-ine. Zároveň navrhli, aby v zmysle § 92 ods. 1 O. s. p. súd pripustil vstup obce D. do konania na strane žalovaného. jej rozšírením o ďalší výrok a vstup obce D.

• Rozhodnutie vo veci zmieru: Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ A. L. , 2/ M. L. obaja zastúpení JUDr. E. Ľ. , proti odporkyni M. vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. z 29. septembra 2008 č.k.

• Rozhodnutie vo veci konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri: Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. členiek senátu JUDr.

Tieto rozhodnutia ilustrujú rôzne aspekty problematiky náhrady trov konania a poskytujú dôležité usmernenie pre aplikáciu relevantných právnych predpisov.

tags: #žalobca #má #nárok #na #náhradu #trov