Sociálny fond vo firme: Nástroj pre starostlivosť o zamestnancov

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj pre zamestnávateľov, ktorí chcú realizovať podnikovú sociálnu politiku a starať sa o svojich zamestnancov, ako aj o bývalých zamestnancov. Príspevky do tohto fondu prinášajú rôzne benefity, od relaxu a oddychu až po zlepšovanie vzťahov na pracovisku prostredníctvom spoločných športových alebo kultúrnych podujatí.

Zákonná úprava a povinnosť tvorby sociálneho fondu

Zamestnávatelia sú povinní tvoriť sociálny fond na základe zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Ide o povinný príspevok, ktorý sa platí z celkovo vyplatených miezd. Právna norma upravujúca tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. Pri tvorbe a použití prostriedkov sociálneho fondu je zamestnávateľ povinný postupovať podľa tohto zákona.

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý má zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Za zamestnávateľa sa na tieto účely považuje:

  • Právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
  • Fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

To znamená, že ak podnikateľský subjekt zamestnáva aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy (na "trvalý pracovný pomer"), má povinnosť tvoriť sociálny fond.

Príklad: Spoločnosť ABC, s. r. o., zamestnáva 2 zamestnancov na základe pracovnej zmluvy. Spoločnosť ABC, s. r. o., nezamestnáva žiadneho zamestnanca. Vzhľadom na to, že spoločnosť ABC, s. r. o., zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere (má jedného zamestnanca), považuje sa na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa, a preto sa na ňu vzťahuje povinnosť tvoriť sociálny fond.

Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority

Obdobný pracovný vzťah:

Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napríklad:

  • Štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície.
  • Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov.
  • Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich.
  • Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.
  • Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore.
  • Zákon č. 281/2015 Z. z.
  • Vykonávanie práce v služobnom pomere.
  • Vykonávanie práce v obdobnom pracovnom vzťahu.
  • Zamestnanci v pracovnom pomere na výkon práce vo verejnom záujme v zmysle § 1 ods. 4 zákona o výkone prác vo verejnom záujme a § 3 ods. 1 Zákonníka práce (týka sa zamestnávateľov uvedených v § 1 ods.
  • Zamestnanci, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa prácu v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, t. j.

Kto nemá povinnosť tvoriť sociálny fond?

Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napr. pre konateľa s. r. o., ktorý nevykonáva pre spoločnosť prácu na základe pracovnej zmluvy.

Príklad: Spoločnosť ABC, s. r. o., z predchádzajúceho príkladu uzavrie s týmto konateľom pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu obchodný riaditeľ. Konateľ má so spoločnosťou uzatvorené dva právne vzťahy, pracovný pomer na výkon pracovnej pozície obchodný riaditeľ a obchodnoprávny vzťah na účely výkonu funkcie konateľa.

Aj v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva čo len jediného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný tvoriť sociálny fond.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z:

Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o sociálnom fonde a stravných lístkoch?

  • Povinného prídelu: Tento prídel sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov a tvorí sa vo výške 0,6 % až 1 % zo základu.
  • Ďalšieho prídelu: Tento prídel sa vzťahuje len na niektorých zamestnávateľov a vytvára sa vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve (alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán), najviac však vo výške 0,5 % zo základu alebo sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky, najviac však vo výške 0,5 % zo základu.
  • Ďalších zdrojov fondu: Ide o dobrovoľný prídel zamestnávateľov. Ďalšími zdrojmi sú napríklad dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Základ pre výpočet:

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z.

Výška povinného prídelu:

V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnom fonde súčasťou výdavkov s odkazom na § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

  • 0,6 % zo základu: pre zamestnávateľov, ktorí nesplnili podmienky pre tvorbu vo výške 1 %.
  • 1 % zo základu: pre zamestnávateľov, ktorí za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk a splnili všetky daňové povinnosti voči štátu, obci a VÚC a odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.

Podmienky pre tvorbu povinného prídelu vo výške 1 % sa preverujú najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.## Ďalší prídel do sociálneho fondu:

Ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 (podľa kolektívnej zmluvy) a podľa § 3 ods. 1 písm.

  • Výška dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise: Ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (nemôže sa uzatvoriť kolektívna zmluva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície), najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.
  • Suma potrebná na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť: Zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.

Príklady:

  • Príklad: Zamestnávateľ nemá dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu.
  • Príklad: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda, ktorá je základom pre výpočet mesačného prídelu do sociálneho fondu, je 8 250 €. Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľovi preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 x 0,5 %). Túto sumu zamestnávateľ ako príspevok zo sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť rozdelí piatim zamestnancom napr.
  • Príklad: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu.
  • Príklad: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný tvoriť sociálny fond ďalším prídelom vo výške 0,3 % zo základu. Keďže sa zamestnávateľ v kolektívnej zmluve zaviazal tvoriť sociálny fond ďalším prídelom, už nemôže tvoriť sociálny fond ďalším prídelom na kompenzáciu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.

Ďalšie zdroje sociálneho fondu:

V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť z ďalších zdrojov, ktorými podľa § 4 ods.

Lehoty tvorby sociálneho fondu:

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra.

Prečítajte si tiež: Zdaňovanie sociálneho fondu

Príklady:

  • Príklad: U zamestnávateľa je dňom výplaty mzdy 20. deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Mzdu za september vyplatí 20. 10. Zároveň v tento deň vzniká povinnosť tvorby sociálneho fondu, t. j. Súčasťou tvorby je aj prevod finančných prostriedkov na účet fondu, ak je vedený na osobitnom účte v banke. Prevod prostriedkov vykoná zamestnávateľ do 5 dní, t. j. do 25. 10.
  • Príklad: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne 13. mesačnú dovolenkovú mzdu a 14. mesačnú vianočnú mzdu. Zahrnutie týchto plnení do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu závisí od toho, z akého zdroja boli tieto odmeny vyplatené.
  • Príklad: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne odmenu pri životnom jubileu 50 rokov a pracovnom výročí 25 rokov.

Účet sociálneho fondu:

Podľa zákona o sociálnom fonde tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. (§ 6 Zákon č. 152/1994 Z. z.

Zúčtovanie sociálneho fondu:

Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Zamestnávateľ je povinný zúčtovať prostriedky sociálneho fondu za kalendárny rok do 31. 1. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. (§ 6 ods. 3 Zákon č. 152/1994 Z. z. Zákon o sociálnom fonde ukladá zamestnávateľovi v § 6 ods. zúčtovania prostriedkov sociálneho fo­ndu za kalendárny rok najneskôr do 31.

Príklad:

  • Príklad: Splnenie skutočností pre tvorbu sociálneho fondu je potrebné preveriť najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je zákonom ustanovený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný kalendárny rok.

Použitie sociálneho fondu

Sociálny fond slúži na financovanie rôznych aktivít a príspevkov pre zamestnancov, ich rodinných príslušníkov a bývalých zamestnancov. Zákon o sociálnom fonde stanovuje rámec pre použitie týchto prostriedkov. Je na zamestnávateľovi, ako použije tieto prostriedky.

Medzi najčastejšie účely použitia sociálneho fondu patria:

  • Stravovanie zamestnancov: Príspevky na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. opatrením o sumách stravného. Zamestnávateľ je zároveň povinný v zmysle § 152 ods. poskytnúť príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom fonde. Finančný príspevok v ustanovenej sume je zamestnávateľ povinný poskytnúť podľa § 152 ods. V zmysle § 5 ods. 7 písm.
  • Kultúrne a športové podujatia: Úhrada nákladov na účasť zamestnancov na kultúrnych a športových podujatiach.
  • Rekreácia a regenerácia pracovnej sily: Príspevky na rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.
  • Zdravotná starostlivosť: Príspevky na zdravotnú starostlivosť.
  • Sociálna výpomoc a pôžičky: Poskytovanie sociálnej výpomoci a peňažných pôžičiek zamestnancom v ťažkých životných situáciách.
  • Kompenzácia výdavkov na dopravu do zamestnania a späť: Poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu d…
  • Odborová organizácia: V kolektívnej zmluve možno dohodnúť použitie sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom.

Obmedzenia použitia sociálneho fondu:

Prostriedky fondu nie je možné použiť ako náhradné plnenie na iné účely než na sociálnu oblasť. Zo sociálneho fondu nie je možné prispievať alebo hradiť náklady na rekvalifikáciu zamestnanca (napr. poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu.

Príklady:

  • Príklad: Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený. Z hľadiska zamestnancov nie je výška príspevku na stravovanie limitovaná.
  • Príklad: Ak zamestnávateľ poskytne prís­pevok vo výške stravy, t. j.
  • Príklad: Zamestnávateľ, ktorý nemá možnosť zabezpečiť stravovanie, poskytuje svojim zamestnancom finančný prís­pevok na stravovanie z prevádzkových prostriedkov vo výške 4 € a zo sociálneho fondu vo výške 0,20 € na jedlo v odpracovaný deň. V tomto prípade nie je možné aplikovať oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.
  • Príklad: Zamestnávateľ zorganizoval firemnú oslavu, ktorá sa konala po pracovnej zmene v hotelovom zariadení. Zamestnancom a ich rodinným príslušníkom zabezpečil občerstvenie, ktoré uhradil zo sociálneho fondu. Oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť, pretože občerstvenie podaním jedla a nealkoholických nápojov nebolo na pracovisku zamestnancov a poskytlo sa aj rodinným príslušníkom. Hodnota občerstvenia poskytnutá jednotlivým zamestnancom a ich rodinným príslušníkom je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.
  • Príklad: Zamestnávateľ pozval na vianočné posedenie aj svojich bývalých zamestnancov, ktorí odišli do starobného dôchodku, a zo sociálneho fondu im kúpil vecné dary. Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. Zároveň je vymeriavacím základom pre platenie poistného na zdravotné poistenie.

Daňové a odvodové aspekty sociálneho fondu

Tvorba a použitie sociálneho fondu majú dopad aj na daňové a odvodové povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov.

Daňové výdavky zamestnávateľa:

V zmysle § 21 ods. 1 písm. 4. zákona o dani z príjmov nie je daňovo uznaným výdavkom použitie fondu na reprezentáciu, napr. na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov; zdravotnú starostlivosť - napr.

U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnom fonde súčasťou výdavkov s odkazom na § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o sociálnom fonde. Aj zákon o sociálnom fonde v § 5 ustanovuje, že u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnom fonde súčasťou výdavkov s odkazom na § 19 ods. 1 zákona o dani z príj­mov. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.

Povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, nie je možné uhradiť zo sociálneho fondu. Poistné platené zamestnávateľom za zamestnanca je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 3 písm. V prípade uplatnenia výpočtu zdaniteľnej mzdy podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov suma navýšenia nepeňažného plnenia o preddavok na daň a povinné poistné a príspevky z poskytnutého nepeňažného plnenia je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 7 zákona o dani z príjmov.

Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu:

Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi je v súlade s § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. navýšením nepeňažného plnenia podľa prílohy č. Preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti zrazí zamestnávateľ pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa zdaniteľná mzda vypláca.

Avšak, existujú výnimky:

  • V zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú úvery a pôžičky.
  • V zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu je príjmom, ktorý je od dane oslobodený. V prípade poskytnutia takéhoto príjmu nad rámec osobitného predpisu je tento príjem už predmetom dane v zmysle § 5 ods. 1 písm.
  • b) príjem, ktorý je od dane oslobodený - ide o príjmy v zmysle § 5 ods. všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje v čase plnenia spolu s ostatnými zložkami príjmu zo závislej činnosti, t. j. nepeňažné plnenia poskytnuté bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa § 5 ods. 1 písm.

Zamestnávateľ je povinný vybrať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov. poistného na sociálne poistenie, okrem: nepeňažného príjmu poskytnutého bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starob­ného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa § 3 ods. 1 písm. príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré sú podľa § 138 ods.

Príklady:

  • Príklad: Zamestnávateľ zúčtoval zamestnancovi zdaniteľný nepeňažný príjem 150 €. V danom mesiaci mal zamestnanec príjem zo zárobkovej činnosti 680 €.
  • Príklad: Zamestnanec mal z dôvodu práceneschopnosti mzdu za výkon práce len 100 €. V danom mesiaci bol zamestnávateľ povinný zúčtovať mu aj nepeňažný príjem vo výške 600 €. Nepeňažný príjem tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy zamestnanca, preto podľa § 35 ods. 3 písm.
  • Príklad: Ak zamestnávateľ uhradí faktúru napr.

DPH:

Podmienky, za ktorých platiteľ DPH môže uplatniť odpočítanie dane, sú ustanovené v § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa § 49 ods. 2 môže platiteľ dane odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ - s výnimkou podľa § 49 ods. 3 a 7 zákona. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie nie je podstatné, z akého zdroja sa bude vykonávať úhrada za prijaté tovary a služby, pre odpočítanie dane je podstatné, aby boli splnené zákonom ustanovené podmienky.

tags: #socialny #fond #vo #firme

Ďalšie články