Sociálny pracovník a legislatíva na Slovensku: Prehľad zákonov a zmien

Slovensko prechádza obdobím, kedy sa zvyšuje počet detí a rodín, ktoré sa stretávajú s rôznymi náročnými životnými situáciami. V reakcii na túto skutočnosť prijala Národná rada Slovenskej republiky dôležité legislatívne zmeny, ktoré majú za cieľ posilniť systém sociálnej práce a zabezpečiť efektívnejšiu pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Medzi tieto zmeny patrí aj zavedenie pozície školského sociálneho pracovníka, ktoré reaguje na potrebu cielenejšej podpory v školskom prostredí.

Nárast problémov u detí a rodín

Deti a rodiny na Slovensku čoraz častejšie čelia ťažkým životným situáciám, ktoré sa vyskytujú nielen v sociálne znevýhodnených rodinách, ale aj u tých, ktoré sa do ťažkostí dostali náhle. Viktor Križo z Centra inkluzívneho vzdelávania poukazuje na prípady detí týraných, sexuálne zneužívaných alebo trpiacich kvôli alkoholizmu v rodine. Počas pandémie sa situácia ešte zhoršila a až tretina detí vykazuje duševné problémy, ktoré, ak sa neriešia, môžu viesť k sebapoškodzovaniu a zhoršeniu prospechu v škole.

Potreba sociálnych pracovníkov v školách

Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska, Eva Horníková, zdôrazňuje, že školskí psychológovia a sociálni pedagógovia často nemajú dostatok času a kompetencií na to, aby efektívne riešili komplexné problémy, s ktorými sa deti stretávajú. Príchod sociálneho pracovníka do školy má túto situáciu zmeniť. Poverený minister školstva, Ján Horecký, dodáva, že sociálny pracovník by mal mať prehľad o rodinných a sociálnych pomeroch dieťaťa a zohrávať úlohu koordinátora medzi školou, dieťaťom a rodinou.

Úlohy a kompetencie školského sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník v škole bude mať široké spektrum úloh, ktoré presahujú rámec poradenstva. Okrem poskytovania podpory deťom a rodičom bude aktívny aj v teréne, navštevovať rodiny a komunity a spolupracovať s pedagógmi. Medzi hlavné úlohy patrí:

• Sociálna diagnostika: Identifikácia a analýza sociálnych problémov žiakov a ich rodín.
• Sociálne poradenstvo: Poskytovanie odborných rád a informácií žiakom, rodičom a pedagógom.
• Koordinácia pomoci: Spolupráca s rôznymi inštitúciami a organizáciami s cieľom zabezpečiť komplexnú pomoc pre deti a rodiny.
• Terénna práca: Navštevovanie rodín a komunít s cieľom monitorovať situáciu a poskytovať pomoc priamo v mieste bydliska.
• Prevencia: Realizácia preventívnych programov zameraných na predchádzanie sociálnym problémom.

Legislatívne zmeny a školský zákon od 1. januára 2025

Novela školského zákona č. 245/2008 Z. z. a zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, účinná od 1. januára 2025, prináša zásadné zmeny v oblasti sociálnej práce v školách. Školský zákon zavádza nový § 152b, ktorý definuje "sociálnu prácu v škole a školskom zariadení". V zmysle novely zákona bude v škole a školskom zariadení možné vykonávať sociálnu diagnostiku, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy sociálnej práce. Tieto činnosti môže vykonávať sociálny pracovník aj terénnou formou. Dôležité je, že sociálny pracovník už nebude kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z., ale bude musieť spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci.

Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

Kvalifikačné predpoklady sociálneho pracovníka

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Zmeny v postavení sociálneho pedagóga

Od 1. januára 2025 sa mení aj predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a školskom zariadení. Školy a školské zariadenia, kde pôsobí sociálny pedagóg, budú musieť upraviť náplň jeho pracovnej činnosti podľa novej legislatívy.

Prechodné ustanovenia a zamestnávanie sociálnych pracovníkov

Podľa prechodných ustanovení (§ 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z.) sa odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg. Ak škola bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, musí s ním uzatvoriť pracovný pomer a sociálny pracovník musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. Na výkon sociálnej práce v škole sa tak bude vzťahovať zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu a podmienky na jej výkon.

Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce

Zákon č. 219/2014 Z. z. upravuje aj zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Táto komora zohráva dôležitú úlohu pri regulácii a rozvoji sociálnej práce na Slovensku.

Koncept sociálnej práce v školskom prostredí

V praxi sociálnej práce v školskom prostredí by mal byť dôraz kladený na sociálne prostredie žiaka, z neho plynúcu sociálnu oporu a akceptáciu, ako aj na zvyšovanie sociálnych spôsobilostí. Cieľom je efektívne zvládať školskú záťaž a požiadavky, ktoré sú na žiaka kladené. Žiaka počas výchovno-vzdelávacieho procesu ovplyvňujú rôzne intrapersonálne (napr. zvládanie školskej záťaže) a interpersonálne aspekty (napr. rodinné a školské prostredie, vzťahy medzi spolužiakmi).

Prečítajte si tiež: Sociálny pracovník: Povinnosti a ich porušenie

Zákon o sociálnej práci č. 219/2014 Z. z.

Od prvého januára 2015 upravuje výkon sociálnej práce zákon. Doteraz na Slovensku neexistovala žiadna komplexná úprava podmienok výkonu sociálnej práce, čo má za následok aj skreslený pohľad verejnosti na túto profesiu. Sociálnu prácu môže v praxi vykonávať iba ten, kto ju vyštudoval. Môže to byť sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce v závislosti od získaného stupňa vysokoškolského štúdia. Doterajších pracovníkov, ktorí nespĺňajú uvedené kvalifikačné predpoklady, sa zmena nedotkne, čo umožní aj naďalej využívať ich odborný potenciál. Zákon zároveň upravuje profesijné tituly v sociálnej práci, výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka, vzdelávanie a pod. Predpokladá sa tiež zavedenie špecializačných odborov v sociálnej práci. Súčasťou zákona je aj zriadenie profesijnej organizácie - Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Zákon upravuje jej postavenie a pôsobnosť. Okrem plnenia štandardných úloh profesijnej organizácie napr. v oblasti etiky povolania, budovania kreditu profesie, úloh smerom k členom komory, bude komora overovať aj plnenie podmienok pre výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka. Predpokladá sa, že komora začne plniť svoje úlohy od 1. septembra 2015, vzniknúť však môže skôr. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude prijímať návrhy na vymenovanie členov do prípravného výboru komory v čase od 1.1. do 31.1.2015. Úlohou výboru bude vypracovať všetky rozhodujúce dokumenty komory a pripraviť jej ustanovujúci snem. Sociálni pracovníci a asistenti sociálnej práce môžu požiadať o zápis do zoznamu zakladajúcich členov komory od 1.2. do 30.6.2015. Písomnú žiadosť s menom, priezviskom, kontaktnou adresou, overenou fotokópiou dokladu o ukončenom vysokoškolskom vzdelaní v odbore sociálna práca a potvrdením o vykonávaní sociálnej práce v praxi je potrebné zaslať na adresu sídla MPSVR SR s označením „Prípravný výbor“.

Oblasti pôsobenia sociálnych pracovníkov

Sociálna práca sa vykonáva okrem rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny aj v rezorte zdravotníctva, spravodlivosti, vnútra či školstva. Najviac sociálnych pracovníkov je v oblasti sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v oblasti kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, ale aj v dávkových systémoch.

Zákon o sociálnej práci a jeho uplatňovanie v praxi

Úvod: Príspevok ponúka pohľad odborníkov v oblasti sociálnej práce k prijatiu zákona o sociálnej práci a jeho uplatňovaniu v praxi. Zaoberáme sa taktiež úlohou profesijnej komory sociálnych pracovníkov a reflexiou k jej zriadeniu. Poukážeme na vývoj sociálnej práce na Slovensku v kontexte prijatia uvedeného zákona, dôvodom vzniku komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a jej fungovanie.

Metódy: Z pohľadu úrovne metodologického prístupu sa jedná o výskum kvantitatívny. Základom tohto prístupu je získať exaktné, objektívne a verifikovateľné údaje o skúmanej problematike u ktorých sa v ďalšej fáze skúma závislosť a vzťahy medzi príčinami. Vo výskume sme sledovali signifikantné rozdiely v záujme o členstvo v komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce vzhľadom k pohlaviu a dĺžke praxe v sociálnej oblasti.

Výsledky: Na základe našich zistení a štatistických výpočtov pravdepodobnosti sme dospeli k záveru, že muži, absolventi študijného odboru sociálna práca s praxou viac ako 10 rokov, prejavujú väčší záujem stať sa členmi Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce ako ženy. Ďalej bolo potvrdené, že sociálni pracovníci vo všeobecnosti čakajú od komory sociálnych pracovníkov riešenie ich spoločenského statusu, v našom prípade sú to najmä ženy, ktoré čakajú od komory riešenie statusu sociálneho pracovníka vo väčšej miere ako muži.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Záver: Problematika zákona, jeho tvorba, implementácia do praxe je dlhodobý proces. Pokúsili sme sa sprostredkovať názory odborníkov z praxe k výkladu jednotlivých častí zákona a očakávaniam z jeho aplikáciou do praxe. Zamerali sme sa na reflexiu sociálnych pracovníkov k prijatiu zákona o sociálnej práci a zriadeniu komory sociálnych pracovníkov. Kľúčové slová: Asistent sociálnej práce. Komora sociálnych pracovníkov. Sociálny pracovník.

Vývoj sociálnej práce na Slovensku

Vývoj sociálnej práce na Slovensku má svoje špecifiká ovplyvnené aj historickým vývinom krajiny vplyvom sociálno - politických zmien, ktoré datujeme rokom 1989. Následne so zmenami aj v hospodárskej a sociálnej oblasti sa veľmi dynamicky vyvíja sociálna práca najprv ako praktická činnosť a neskôr v priebehu rokov 1992 - 1996 aj ako samostatný študijný odbor na úrovni vysokoškolského vzdelávania. Uplatnenie absolventov a legislatívne prostredie, ktoré vyžadovalo najmä v štátnej správe vzdelanie zamestnancov na úrovni magisterského stupňa vzdelania ovplyvnil výraznú dynamiku rozvoja študijného odboru sociálna práca. Produkcia absolventov každoročne od roku 2005 zaznamenala počty až do 15 tisíc absolventov ročne. Problémom, ktorý má politické pozadie bolo uplatnenie absolventov v rámci praxe v sociálnej oblasti, kde až do roku 2014 bolo deklarované že pozície sociálnych pracovníkov a výkon činnosti sociálnej práce môže byť zabezpečené absolventmi s vysokoškolským vzdelaním. Tento fakt výrazne ovplyvňoval možnosti uplatnenia absolventov sociálnej práce najmä v oblasti sociálnych služieb a v oblasti výkonu štátnej správy v rámci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Sprostredkované informácie v tomto príspevku môžu napomôcť hlbšiemu pohľadu na genézu vzniku zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že samotný zákon, ako dokument pritom nechápeme ako konečný výsledok procesu profesionalizácie sociálnej práce na Slovensku, ale ako jeden z jej nástrojov. Do účinnosti zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí rodiny (ďalej len zákon o sociálnej práci) neexistovali pre výkon sociálnej práce žiadne oficiálne pravidlá výkonu tak profesijné, ako aj etické a právne. Existovali (a aj existujú) v právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé oblasti výkonu čiastkové úpravy kvalifikačných podmienok na výkon sociálnej práce pre jednotlivé oblasti výkonu v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v oblasti sociálnych služieb a sociálnej posudkovej činnosti. Hoci bol zákon o sociálnej práci predložený Vláde SR ako iniciatívny návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v SR, išlo o zákon, ktorý sa tvoril v úzkej spolupráci so zástupcami vysokých škôl, na ktorých sa odbor sociálna práca študuje. Z prostredia praxe sa často ozývali hlasy o nízkom profesijnom statuse profesie, napriek tomu, že sa neustále v spoločnosti zdôrazňuje jej význam. Uviesť možno aj nepriamu úmernosť medzi narastajúcim počtom absolventov vysokoškolského štúdia odboru sociálna práca a ich statusom v spoločnosti (Schavel, 2012). Na nízky profesijný kredit sociálnych pracovníkov v spoločnosti upozornila aj odborná diskusia návrhu zákona. O skutočnosti, že profesia sociálna práca si na Slovensku zaslúži väčšiu spoločenskú pozornosť - bez ohľadu na spoločensko-politické zmeny - svedčí aj fakt, že nová vláda v roku 2012 včlenila do svojho programového vyhlásenia na roky 2012-2016 formuláciu: „vláda vytvorí podmienky na profesijné zabezpečenie výkonu sociálnej práce“ (Programové vyhlásenie, 2012). Týmto bola prezentovaná politická vôľa uskutočniť zásadné zmeny v uplatnení sociálnych pracovníkov na trhu práce, zabezpečiť posilnenie statusu sociálneho pracovníka a vytvoriť podmienky pre celoživotné vzdelávanie a odbornú graduáciu a zároveň kreovanie profesijnej organizácie na princípe profesijnej komory. Hlavným cieľom zákona bolo podľa predkladateľov zákona, ako aj členov expertnej skupiny podpora profesionalizácie výkonu sociálnej práce, a to najmä ustanovením nevyhnutných kvalifikačných predpokladov a zriadením Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Zákonom sa vytvoril predpoklad pozitívneho kvalitatívneho vplyvu na všetky klientske skupiny sociálnej práce a na prístup vykonávateľov sociálnej práce k službám, ktoré bude pre nich zabezpečovať komora. Prijatie zákona má zároveň má ambíciu vytvoriť bazálny zákonný rámec pre osobité právne predpisy, podľa ktorých sa na Slovensku vykonáva sociálna práca, najmä v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne v oblastiach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ďalej v sociálnych službách a sociálnej posudkovej činnosti. Nový zákon potvrdzuje, že sa sociálna práca na Slovensku prispôsobuje svetovým trendom, ktoré identifikoval Tomeš (2010). Podľa jeho štúdie sa sociálna práca inštitucionalizuje, profesionalizuje, špecializuje a vnútorne štrukturuje, privatizuje, mení obsah, rozširuje sa jej záber a preniká do iných rezortov. V zmysle prijatého zákona sa jednoznačne deklaruje, že sociálnu prácu ako odbornú činnosť môže vykonávať výhradne sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce. - ide o rôznorodé odborné činnosti, ktoré nepatria primárne alebo výhradne do oblasti sociálnej práce ale patria do oblasti výkonu iných povolaní. Podľa zákona ich môže v oblasti sociálnych vecí a rodiny vykonávať aj psychológ, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg alebo iná osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady, vrátane absolvovania akreditovaného vzdelávacieho programu. V zákone sa uvádza, že sústavu špecializovaných odborných činností sociálnej práce ustanoví vláda SR nariadením. Podľa súčasnej praxe je predpokladom, že medzi špecializované odbory môže patriť napríklad špecializované sociálne poradenstvo, sociálnoprávna ochrana detí, sociálna kuratela, sociálna posudková činnosť, možno sociálna terapia (resp. socioterapia) a pod. Medzi nadstavbové odborné činnosti môže patriť napríklad supervízia, mediácia a pod. Nadstavbové odborné činnosti sú praktickým príkladom multidisciplinárneho prístupu sociálnej práce, ktorý zároveň rešpektuje hranice rezortov. Pre porozumenie identity sociálneho pracovníka je dôležité stanovenie, na základe akých kritérií je možné identifikovať a definovať sociálneho pracovníka. kvalifikačné kritérium (minimálne vzdelanie) - toto je potrebné pre zabezpečenie odbornej spôsobilosti. iné kritériá potrebné na výkon práce sociálneho pracovníka - napr. z eticko-právnej oblasti (spôsobilosť k právnym úkonom, bezúhonnosť), zdravotná spôsobilosť, minimálny vek a pod. Vzhľadom na kvalifikačné predpoklady pre výkon sociálnej práce sa na Slovensku dlhodobo - na rozdiel od iných krajín (napr. - kvalifikačným predpokladom je získanie vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Týmto sú definitívne vylúčené iné študijné odbory, vrátane študijného odboru sociálne služby a poradenstvo. Na Slovensku ide o nový termín, ktorý prináša zásadné rozlíšenie medzi absolventmi bakalárskeho a magisterského štúdia sociálnej práce aj vzhľadom na možnosti ich pracovného uplatnenia. - kvalifikačným predpokladom je získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Okrem rovnakého uplatnenia ako asistenti sociálnej práce, môžu byť sociálni pracovníci navyše koordinátormi a manažérmi sociálnej praxe, vedúci subjektov v ktorých sa vykonáva sociálna práca alebo subjektov v zriaďovateľskej kompetencii miest a obcí, vyšších územných celkov, ako aj subjektov súkromno - právneho charakteru. Úplnou novinkou v podmienkach Slovenskej republiky je, že sociálna práca sa môže vykonávať nielen v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale aj ako samostatná prax. Dôležité je, že samostatná činnosť pri výkone povolania sociálny pracovník bola vyňatá zo živnostenských činností a nevzťahuje sa na ňu živnostenský zákon. Podlieha zákonným pravidlám pre slobodné povolania. Podmienkou samostatnej praxe je splnenie kvalifikačného predpokladu magisterského vzdelania v odbore sociálna práca a získanie povolenia od komory. Vzhľadom na reálny deficit profesijnej organizácie sociálnych pracovníkov na Slovensku, reagovali zástupcovia škôl sociálnej práce inštitucionálne zastrešení v Asociácii vzdelávateľov v sociálnej práci na Slovensku a pracovníci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR návrhom zriadenia komory formálnou cestou. Tento cieľ naplnil práve nový zákon o sociálnej práci, ktorým sa zriaďuje „komora ako profesijná organizácia združujúca sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce“. Členmi komory môžu byť fyzické osoby odborne spôsobilé na výkon sociálnej práce, musia sociálnu prácu reálne vykonávať a o členstvo formálne požiadať. Vylúčení z členstva sú teda absolventi odboru sociálna práca, ktorí sociálnu prácu v praxi nevykonávajú, ako aj súčasní sociálni pracovníci, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady. Ak by išlo o odborníkov, napríklad z oblasti vzdelávania, títo môžu byť za istých procesných predpokladov hosťujúcimi alebo čestnými členmi komory, ale bez hlasovacieho práva. Môžu byť členmi jedného z orgánov komory, jej profesijnej rady, ktorá má kompetencie najmä v oblasti profesijnej etiky, vzdelávania a jeho hodnotenia. Zriadenie komory patrí na jednej strane k najdôležitejším prínosom nového zákona, ale zároveň vyvoláva aj niektoré otázky. Prečo sú z jej riadnej činnosti vylúčení tí sociálni pracovníci, ktorí doposiaľ nespĺňali podmienky vzdelania v odbore sociálna práca, ak sa predpokladá ich význam pre prax, len preto, že nespĺňajú súčasne nastavené kvalifikačné predpoklady? Nepríde týmto komora o významných odborníkov z oblasti výskumu a vzdelávania, keďže nemôžu byť členmi komory? Aký bude mať dopad koncepcia dobrovoľného nepovinného členstva v komore na širšiu profesijnú komunitu? Nepríde k triešteniu na členov a nečlenov? Tieto otázky vyvstávajú zo skutočnosti, že zákon anticipuje zriadenie komory bez predošlej skúsenosti s takýmto orgánom v rámci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Odpovede prinesie vlastná činnosť komory, na druhej strane je potrebné takéto otázky klásť, aby komora čo najkvalitnejšie napomáhala profesionalizácii sociálnej práce na Slovensku. V súvislosti s členstvom komory a jej reálnym fungovaním nás zaujímali ako reagujú na zriedenie komory a členstvo v komore sociálni pracovníci. Preto sme sa rozhodli uskutočniť výskum, ktorý by nám odpovedal na niektoré otázky ohľadom významu komory pre sociálnu prax, pre výkon samostatnej praxe, posilnenie statusu sociálneho pracovníka v spoločnosti ako aj zlepšenie podmienok pre výkon činností sociálnej práce. Úlohou takto vytýčeních cieľov bolo taktiež získať ucelený a komplexný pohľad respondentov na novú zákonnú úpravu o sociálnej práci a jej uplatnenie v praxi. Základným súborom bola výskumná vzorka, ktorú tvorilo 483 respondentov - členov komory sociálynch pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Výskumný súbor tvorilo spolu 224 respondentov (46,3%), teda tých, ktorí boli ochotní vyplniť elektronicky spracovaný dostazník. Výber bol limitovaný výkonom činností sociálnej práce a členstvom v Slovenskej komore sociálnych pracovníkov v zmysle Zákona o sociálnej práci. V našom výskume sme sledovali taktiež niektoré rozdiely v názoroch respondentov podľa pohlavie, ktoré sme aj štatisticky vyhodnocovali. Medzi mužmi a ženami, absolventami študijného odboru sociálna práca s praxou viac ako 10 rokov v záujme o členstvo v komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce existuje štatisticky významný rozdiel. Bude existovať signifikantný rozdiel medzi pohlaviami v očakávaní riešenia spoločenského statusu sociálnych pracovníkov zo strany komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej prace. Bude existovať rozdiel medzi pohlaviami v otázke výkonu samostatnej praxe sociálnych pracovníkov, ako to umožňuje zákon o sociálnej práci. K výpočtu pravdepodobnosti zhody sme používali program Microsoft Office, pomocou ktorého sme vypočítali namerané hodnoty štatistickými funkciami. Použili sme nasledujúci vzorec pre výpočet Chi-kvadrátu, ktorý vyjadruje súčet rozdielov pomedzi pozorovanými hodnotami označenými ako O a očakávanými hodnotami označenými ako E, tie sú následne delené očakávanou početnosťou E. Pri výpočte chi-kvadrátu sme použili frekvenčnú tabuľku k testu nulovej štatistickej hypotézy, podľa ktorej sa početnosti v jednotlivých kategóriách rovnajú očakávaným početnosťiam. V prípade, že hodnota p je nižšia ako hladina významnosti, tak je hypotéza zamietnutá. V prípade, že hodnota p je vyššia ako hladina významnosti, tak hypotézy nezamietame. Takýto výsledok znamená, že rozdiel medzi zistenými a očakávanými početnosťami môže byť konzekvenciou náhody a teda ho môžeme považovať za štatisticky nevýznamný. Na základe nášho výpočtu pravdepodobnosti sme dospeli k záveru, že muži, absolventi študijného odboru sociálna práca s praxou viac ako 10 rokov, prejavili výraznejší záujem stať sa členmi Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce ako ženy absolventky študijného odboru sociálna práca. Je možné taktiež konštatovať, že existujú štatisticky významné rozdiely, ktoré poukazujú na to, že muži sú na rozdiel od žien sú toho názoru, že prijatie zákona o sociálnej práci posilnilo status sociálneho pracovníka v spoločnosti. V súvislosti so záujmom výkonu samostatnej praxe sa náš predpoklad nepotvrdil, neexistujú štatisticky významné rozdiely, ktoré by poukazovali na rozdiely vo vnímaní vykonávať samostatnú prax podľa pohlavia poukazujú na fakt, že ženy…

Kto je sociálny pracovník?

Sociálny pracovník je samostatný odborník s rozsiahlymi vedomosťami a zručnosťami v oblasti sociálnej prevencie a intervencie. Jeho práca zahŕňa riadenie sociálnych klientov a procesov. V rámci svojej odbornej činnosti sa venuje sociálnej prevencii a intervencii s jednotlivcami, skupinami a komunitami. Disponuje širokou škálou metód a techník sociálnej práce, ktoré uplatňuje v sociálnej prevencii, poradenstve, rehabilitácii a krízovej intervencii. Po zaškolení môže vykonávať aj sociálnu posudkovú činnosť. Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce, koordinuje vyhľadávanie a motiváciu klientov, posudzuje ich životnú situáciu, určuje mieru ohrozenia detí a rodín, riadi prijímacie a adaptačné procesy do sociálnych programov a zabezpečuje komplexnú starostlivosť.

Legislatívny rámec sociálnej práce na Slovensku

Výkon povolania sociálneho pracovníka je regulovaný viacerými právnymi predpismi:

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: Tento zákon je základným právnym predpisom, ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na jej výkon a zriadenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Toto nariadenie vlády konkretizuje niektoré ustanovenia zákona o sociálnej práci.
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: Tento zákon upravuje oblasť sociálnoprávnej ochrany detí.
• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.: Tento zákon upravuje oblasť sociálnych služieb.
• Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch: Tieto novely priniesli podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v školách a postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v školách.

Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci

Tento zákon predstavuje prelom v oblasti sociálnej práce na Slovensku. Doteraz totiž neexistovala komplexná úprava podmienok výkonu sociálnej práce.

Kľúčové aspekty zákona:

• Kvalifikačné predpoklady: Sociálnu prácu môže vykonávať len osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady, t. j. má vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca.
• Profesijné tituly: Zákon upravuje profesijné tituly v sociálnej práci - sociálny pracovník a asistent sociálnej práce - v závislosti od získaného stupňa vysokoškolského štúdia.
• Samostatná prax: Zákon umožňuje sociálnym pracovníkom vykonávať sociálnu prácu ako samostatnú prax, ak majú povolenie na výkon samostatnej praxe.
• Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce: Zákon zriaďuje profesijnú organizáciu, ktorá má za úlohu overovať plnenie podmienok pre výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka, budovať kredit profesie a riešiť otázky etiky povolania.

Podmienky pre výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka:

• Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore sociálna práca.
• Tri roky praxe v oblasti sociálnej práce.
• Povolenie na výkon samostatnej praxe od Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.

tags: #sociálny #pracovník #zákon #Slovensko