
Unanimistický román je literárny smer, ktorý sa rozvinul v prvej polovici 20. storočia vo Francúzsku. Názov unanimizmus pochádza z latinského "una anima", čo znamená "jedna duša". Vyjadruje myšlienku, že ciele všetkých sú rovnaké a skupina funguje ako jednotný organizmus. Tento článok sa zameriava na definíciu a charakteristiku sociálno-psychologického unanimistického románu, jeho predstaviteľov a vplyv na literatúru.
Unanimistický román sa zameriava na zobrazenie kolektívneho vedomia a skupinovej dynamiky. Na rozdiel od tradičného románu, ktorý sa sústreďuje na individuálne postavy a ich osobné príbehy, unanimistický román stavia do popredia skupinu ako celok. Postavy v tomto type románu nefungujú izolovane, ale sú prepojené a ich osudy sa navzájom ovplyvňujú. Cieľom je zachytiť atmosféru, dojmy a nálady kolektívu, čo má blízko k impresionizmu.
Medzi hlavné znaky unanimistického románu patria:
Hlavným predstaviteľom unanimizmu bol Jules Romains, ktorý vo svojich dielach zachytával život skupín a kolektívne vedomie spoločnosti. Medzi jeho významné diela patria:
Na Slovensku sa s prvkami unanimizmu stretávame v diele Mila Urbana, najmä v jeho románe Živý bič. Tento román zobrazuje vojnu nie na frontoch, ale ako ju prežívala hornooravská dedina Ráztoky. Dedina je tu zobrazená ako kolektívny hrdina, ktorého osudy sú prepojené a ktorý sa spoločne bráni proti vojne a útlaku. Román má dve časti - Stratené ruky a Adam Hlavaj, ktoré navzájom súvisia.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Unanimizmus ovplyvnil modernú prózu, najmä diela so silným sociálnym aspektom a experimentálnymi formami rozprávania. Hoci tento smer nepatrí medzi najznámejšie, jeho dôraz na kolektívnu psychológiu a skupinovú dynamiku sa odráža v mnohých literárnych dielach 20. storočia.
Sociálno-psychologický realizmus je smer, ktorý sa vyvíjal najmä pod vplyvom európskeho expresionizmu. Dôraz kladie na sociálnu tematiku a kritiku z pohľadu ľudu zatláčaného na okraj spoločnosti. V centre záujmu stoja obyčajní ľudia, ktorí sú v mravnej prevahe proti mocným a bohatým. Autor sa sústreďuje na ponor do ich vnútorného sveta a psychiky.
Medzi významných predstaviteľov sociálno-psychologického realizmu patria Milo Urban a Jozef Cíger Hronský.
Jozef Mak je dielom o nepremožiteľnosti človeka. Hronský tu zobrazil človeka ako symbol obyčajného ľudu. Jozef Mak je pasívny voči svojmu osudu, znáša zradu svojej milej, zradu bratovu, matkinu i ženinu smrť, lebo jeho údelom je trpieť. Je nemanželským synom, znáša veľkú biedu, proti osudu sa búri iba príležitostne, postaví si chalupu, odchádza na vojnu a po návrate musí začať odznova.
V románe sa stretávame s týmito prvkami:
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Milo Urban vo svojich dielach využíva prvky expresionizmu a naturizmu. V novele Za vyšným mlynom, ktorá sa stala predlohou pre libreto opery Eugena Suchoňa Krútňava, zobrazil drámu svedomia hlavnej postavy.
V románe Živý bič zobrazil vnútorný svet ľudí vo vojne, kedy sa viditeľne menili ľudské charaktery. Román je unanimistický, s kolektívnym hrdinom - dedinčanmi, ktorí sa ako jednoliaty celok prísne oddeľujú od vládnucej vrstvy a jej prisluhovačov.
V slovenskej próze medzi dvoma svetovými vojnami sa rozvíjali rôzne tendencie, medzi ktoré patrili:
Ornamentálna próza sa vyznačuje vnútornou zložitosťou vedomia človeka a lyrickým zameraním. Autori sa snažia vyrovnať tvarom literárneho diela modernistickým európskym prúdom. Vplyv expresionizmu sa prejavuje v zbure proti opisnému realizmu a proti konvenciám.
Lyricky tvarovaná próza sa zameriava na zmyslové vnímanie skutočnosti, zobrazovanie sociálnych tém, dedinskej problematiky a psychologické námety. Postava žije pasívne, prijíma skutočnosť a žije vo vlastnom svete.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
tags: #sociálny #psychologický #unanimistický #román #definícia