Charakteristika sociálneho systému na Slovensku

Sociálny systém na Slovensku je komplexný systém, ktorý poskytuje pomoc a podporu občanom v rôznych životných situáciách. Skladá sa z viacerých druhov dávok a príspevkov, ktoré sú zamerané na riešenie rozličných životných situácií obyvateľstva. Podmienky nároku na jednotlivé dávky sa líšia. Niektoré sú viazané na pracovnú aktivitu a výšku príjmu žiadateľa, iné zohľadňujú okrem príjmu aj majetok. Určité dávky sa poskytujú plošne všetkým oprávneným osobám bez ohľadu na ich príjmovú a majetkovú situáciu.

Dávky a príspevky v sociálnom systéme

Súčasný sociálny systém pozostáva z viacerých druhov dávok a príspevkov, ktoré sú zamerané na riešenie rozličných životných situácií obyvateľstva. Medzi tieto dávky patria:

• Pomoc v hmotnej núdzi: Táto dávka je určená pre najchudobnejšie sociálne skupiny dlhodobo nezamestnaných. Zohľadňuje sa príjem aj majetok žiadateľa.

• Kompenzácie pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP): Aj pri týchto kompenzáciách sa zohľadňuje príjem a majetok žiadateľa.

• Prídavky na deti: Tieto dávky sa poskytujú plošne všetkým oprávneným osobám bez ohľadu na ich príjmovú a majetkovú situáciu.

  Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Daňový bonus na dieťa: Táto dávka je viazaná na pracovnú aktivitu a výšku príjmu žiadateľa.

• 13. dôchodok: Poskytuje sa plošne všetkým oprávneným osobám bez ohľadu na ich príjmovú a majetkovú situáciu.

• Štátne sociálne dávky: Patria sem prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na pohreb.

• Dávky nemocenského poistenia: Zahŕňajú nemocenské dávky, ošetrovné, materské a vyrovnávaciu dávku.

• Dávky sociálneho poistenia: Patria sem starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok.

  Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Financovanie sociálneho systému

Podľa Rozpočtového semaforu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dosahuje objem dávok a podpôr mimo systémov sociálneho a zdravotného poistenia približne 4,3 miliardy eur. Z tejto sumy štát vynakladá 30 percent na podporu rodín s najnižšími príjmami, čo predstavuje 1,4 miliardy eur. Na 40 percent rodín so strednými príjmami sa vynakladá vyššia celková suma, a to 1,7 miliardy eur, v relatívnom vyjadrení to predstavuje menšiu podporu na rodinu. Pre 30 percent rodín s najvyšším príjmom je vyčlenených 1,1 miliardy eur. Táto disproporcia naznačuje, že značná časť prostriedkov putuje aj do príjmovo vyšších skupín obyvateľstva, čo otvára priestor pre diskusiu o efektivite a adresnosti celého systému.

Systém financovania sociálnej sféry by mal byť dvojpilierový, v ktorom budú prevládať súkromné a dobrovoľné schémy a doplňujúcim k nim bude verejný pilier, ktorý bude adresne garantovať základný životný štandard obyvateľov v ich núdzi.

Dlhodobé problémy a výzvy

Dlhodobé problémy v sociálnom systéme na Slovensku priamo vyplývajú z hlavných deformácií vo verejných financiách - z nadmernej úlohy a zasahovania vlády v ekonomike a spoločnosti. Viac ako polovica obyvateľov Slovenska sú klientmi verejného sociálneho systému, ktorý im z daní a sociálnych odvodov poskytuje rôzne sociálne dávky a služby, a to aj tým, ktorí ich vzhľadom na svoje finančné možnosti nepotrebujú.

Spoločným problémom v sociálnom systéme na Slovensku je prílišná úloha vlády v ňom s nárokmi na vysoký objem zdrojov a zároveň spoliehanie sa mnohých ľudí na iných, osobitne na štát. Toto v značnej miere nahradilo a vytlačilo disponibilné súkromné zdroje, individuálnu zodpovednosť za svoje zabezpečenie, pomoc v rodine a iné formy dobrovoľnej solidarity.

Závislosť občanov od štátu je výrazná napríklad v starobnom dôchodkovom systéme, ktorý je v situácii neustále starnúcej populácie finančne neudržateľný v súčasnej podobe. Demografický vývoj však nebude ruinovať len rozpočty, z ktorých sa budú vyplácať dôchodky, ale bude vyžadovať vyššie náklady aj na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť o starších obyvateľov.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Dlhodobo udržať takto nastavený systém bude náročné. Slovensko dosiahlo len tretinu potrebnej konsolidácie verejného dlhu. Na jeho stabilizáciu bude v najbližších rokoch potrebné ušetriť päť miliárd eur. Priestor na ďalšie zvyšovanie daní je výrazne obmedzený, keďže domáce firmy už v súčasnosti čelia najvyššiemu daňovému zaťaženiu a najdrahšej pracovnej sile v regióne.

Návrhy na zlepšenie sociálneho systému

Analytici naznačujú, že stovky miliónov eur ročne je možné ušetriť efektívnym nastavením sociálnej pomoci. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej štúdii pod názvom: „Kde pomáhať a kde šetriť? Adresnosť v sociálnom systéme ako kľúč.“ analyzovala systém existujúcej pomoci.

Medzi navrhované riešenia patrí:

• Zvýšenie adresnosti sociálnej pomoci: Zameranie pomoci na tých, ktorí ju skutočne potrebujú, a obmedzenie plošných dávok.

• Podpora individuálnej zodpovednosti: Motivácia ľudí k sebestačnosti a znižovanie závislosti od štátu.

• Zníženie administratívnej a finančnej nákladovosti systému: Odstránenie duplicitných organizačných štruktúr a reforma sociálnych odvodov.

• Liberalizácia trhu práce: Zrušenie minimálnej mzdy a vytvorenie podmienok pre zamestnávanie.

• Podpora dobrovoľnej solidarity: Vytvorenie motivačných podmienok pre dobrovoľnú solidaritu a súkromné aktivity v sociálnej sfére.

• Reforma dôchodkového systému: Zavedenie osobnej zainteresovanosti a motivácie postarať sa o svoj dôchodok a o svojich blízkych bez politických zásahov.

Dobrovoľné poistenie ako súčasť sociálneho systému

Dobrovoľné poistenie je jednou z možností, ako sa môžu občania zabezpečiť v rôznych životných situáciách. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie pobočka Sociálnej poisťovne pridelí dobrovoľne poistenej osobe variabilný symbol, ktorý uvádza pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uvedie aj špecifický symbol a číslo účtu pobočky. Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac - do 8.

Platenie poistného

Pri platbe poistného nepredpísaného rozhodnutím sa špecifický symbol uvádza v tvare mesiac a rok (napr. 072024). Ak dobrovoľne poistená osoba uhrádza poistné trvalým príkazom, uvádza špecifický symbol v tvare 88.

Výpočet poistného

Vymeriavací základ nesmie byť nižší ako stanovený minimálny vymeriavací základ v danom roku a vyšší ako maximálny vymeriavací základ. Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Ak dobrovoľne poistená osoba platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatí do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.

Príklad výpočtu poistného: Fyzická osoba si pri prihlasovaní na komplexný balík dobrovoľného poistenia v roku 2024 určila vymeriavací základ 652,00 eur (Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 je minimálny vymeriavací základ 652,00 eur a maximálny vymeriavací základ 9 218,00 eur). Z tohto vymeriavacieho základu si vypočíta 4,40 % na nemocenské poistenie (28,68 eur), 18 % na starobné poistenie (117,36 eur), 6 % na invalidné poistenie (39,12 eur), 4,75 % do rezervného fondu solidarity (30,97 eura) a 2 % na poistenie v nezamestnanosti (13,04 eur).

Zmena vymeriavacieho základu

Dobrovoľne poistená osoba (DPO) si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu.

Príklad: Fyzická osoba podala prihlášku na dobrovoľné dôchodkové poistenie 15. marca 2024. Dobrovoľné dôchodkové poistenie jej vzniklo dňom podania prihlášky, t. j. 15. marca 2024. Vymeriavací základ na platenie poistného na dobrovoľné dôchodkové poistenie si určila v sume 652,00 eur. Plynutie šesťmesačnej lehoty sa počíta od 15. marca 2024. Oznámiť zmenu vymeriavacieho základu môže najskôr 16. septembra 2024 a platiť poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie zo zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. Táto dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba od 1. októbra 2024 platí už poistné zo zmeneného vymeriavacieho základu 1 000,00 eur. Platiť z opätovne zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. apríla 2024 za predpokladu, že najskôr 17. marca 2024 a najneskôr 31.

Súbeh povinného a dobrovoľného poistenia

Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec). Napríklad, ak sa vymeriavací základ zamestnanca rovná maximálnemu vymeriavaciemu základu (alebo ho prevyšuje), potom ako dobrovoľne poistená osoba neplatí poistné na dôchodkové poistenie.

Príklad: Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba (DDPO) si v roku 2024 určila na dobrovoľné poistenie maximálny vymeriavací základ, a teda má povinnosť platiť poistné z maximálneho vymeriavacieho základu (9 128,00 eur). Ako zamestnanec má príjem 3 500,00 eur - z tejto sumy platí poistné zamestnanec a zamestnávateľ. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností (napr.

Príklad: Povinne poistená SZČO, ktorá je zároveň povinne poistená aj ako zamestnanec (nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti) sa od 1. januára 2024 prihlásila na dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Ako dobrovoľne poistená osoba (DPO) si na platenie poistného určila maximálny vymeriavací základ, t. j.

Sociálne služby

Sociálne služby sú jednou z foriem sociálnej pomoci pre ľudí v nepriaznivej sociálnej situácií. Štát prostredníctvom nich podporuje sociálne začlenenie občanov a uspokojovanie sociálnych potrieb ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Súčasťou podpory sociálneho začlenenia osôb v nepriaznivých sociálnych situáciách je aj problematika sociálne vylúčených spoločenstiev . V rámci tejto pôsobnosti ministerstvo koordinuje štátnu politiku, vypracováva stratégie a koncepčné materiály, analýzy a legislatívne zámery a koordinuje politiky s inými relevantnými oblasťami v záujme sociálnej integrácie sociálne vylúčených spoločenstiev. Vypracúva aj návrhy právnych predpisov v oblasti rozvoja životných podmienok sociálne vylúčených spoločenstiev.

Od 1. septembra 2025 nadobudne účinnosť Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zjednocuje posudkovú činnosť v rámci pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), a to aj v oblasti sociálnych služieb. V nadväznosti na vyššie uvedené je s účinnosťou od 1. septembra 2025 novelizovaný aj zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. MPSVR SR pripravilo stručný informačný materiál za účelom vysvetlenia zmien a potrebných procesných postupov v oblasti poskytovania a zabezpečovania sociálnych služieb súvisiacich s vykonávaním integrovanej posudkovej činnosti v pôsobnosti ÚPSVR podľa zákona o IPČ a vykonávacej vyhlášky k tomuto zákonu, ktorou je vyhláška MPSVR SR č. 51/2025 Z. z.

V súvislosti s odlišným označovaním stupňov odkázanosti podľa zákona o sociálnych službách (t.j. v doteraz vydávaných rozhodnutiach o odkázanosti na sociálnu službu a v zmysle prechodných ustanovení zákona o IPČ aj v rozhodnutiach vydaných v rámci dokončenia konania aj po 31.8.2025 - stupne II až VI) a podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti (stupne I až V) bude potrebné vykonať aj úpravu Informačného systému sociálnych služieb a to konkrétne formulárov týkajúcich sa vedenia evidencie prijímateľov (P03) a žiadateľov (P05,O05, V05). Zmeny sa budú týkať nových evidencií a zmien existujúcich. Zmena evidencie doposiaľ evidovaných prijímateľov a žiadateľov („prečíslovanie“ stupňov odkázanosti) sa realizovať v IS SoS nebude.

Dňa 1. júna 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 120/2024 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátane zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (v čl. IV). v § 13 ods. v § 17 ods. v § 18 ods. v § 61 ods. 10 sa upravuje oprávnenosť opatrovateľov v zariadeniach poskytovať vybrané úkony dodržiavania liečebného režimu podľa prílohy č. 4 zákona (ktoré mohol doposiaľ poskytovať len opatrovateľ v domácnosti), a to na základe poverenia poskytovateľa sociálnej služby udeleného na návrh kvalifikovanej osoby zodpovednej za odborné poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení (t.j. v prílohe č. 4 sa úkony dodržiavania liečebného režimu spojili do jednej časti (časť I. písm. v § 26 ods. v § 26 ods. 7 sa upravuje, že povinnosť zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby sa nevzťahuje na zariadenia rodinného typu, a to na vstup zamestnancov a prijímateľov sociálnej služby v tomto zariadení.

Potreba prepájania poskytovania sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti najmä v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti a fyzioterapie je v súčasnej dobe jedna z najaktuálnejších tém v poskytovaní pomoci a podpore viacerým skupinám obyvateľov, predovšetkým seniorom, osobám so zdravotným postihnutím, s chronickým ochorením a osobám odkázaným na dlhodobú pomoc inej osoby pri zvládaní každodenných aktivít. Preto Vláda Slovenskej republiky, vychádzajúc z deklarácie riešenia sociálno-zdravotnej starostlivosti v Programovom vyhlásení vlády na roky 2020 - 2024, uznesením č.

Vláda Slovenskej republiky dňa 28. júna 2022 schválila Národnú stratégiu rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030. Tento dokument je zameraný na zabezpečenie vytvorenia primeraných podmienok na podporu komplexného vývinu a sociálneho začlenenia všetkých detí s potrebou pomoci pri plnom rozvoji vývinového potenciálu, vrátane detí so zdravotným postihnutím, ako aj podporu detí, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii. Vláda Slovenskej republiky dňa 24. mája 2023 schválila Akčný plán na roky 2023-2025 k Národnej stratégii rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030, ktorý je zameraný na realizáciu konkrétnych opatrení a úloh vyplývajúcich zo stratégie.

Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny vypracoval v spolupráci s poskytovateľmi služby včasnej intervencie Metodiku poskytovania služby včasnej intervencie. Cieľom metodiky je nastavenie základného zjednocujúceho rámca, podľa ktorého poskytovatelia služby včasnej intervencie postupujú pri poskytovaní sociálnej služby. Ide o ucelený pohľad a zároveň víziu do roku 2030, ktorá má pomôcť vytvárať a zlepšovať podmienky opätovného začleňovania ľudí bez domova do bežného života a preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku bezdomovstva. Na pripravenú Koncepciu nadväzuje Akčný plán na roky 2024-2026, ktorý schválila vláda SR na svojom zasadnutí dňa 29. mája 2024. Prináša konkrétne opatrenia, ako čo najefektívnejšie a merateľne pomôcť ľuďom, aby nezostávali bez strechy nad hlavou a osamotení.

V súlade s § 67a ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) je povinnosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom vypracovať a uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok výročnú správu o činnosti a hospodárení poskytovateľa sociálnej služby (ďalej len „výročná správa“) za predchádzajúci kalendárny rok do 15. júla príslušného kalendárneho roka. Predmetná povinnosť sa vzťahuje na neverejného poskytovateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom (považuje sa zaňho verejný poskytovateľ sociálnej služby s právnou formou neziskovej organizácie, ktorej jediným zakladateľom je obec alebo verejný poskytovateľ sociálnej služby s právnou formou nezisková organizácia, ktorej jediným zakladateľom je vyšší územný celok).

S cieľom zníženia administratívnej záťaže účtovných jednotiek bol novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov zriadený register účtovných závierok (ďalej len „register“), do ktorého sú účtovné jednotky povinné od 1. januára 2014 ukladať svoje účtovné závierky, výročné správy a správy audítora. Mnohí neverejní poskytovatelia sú povinní ukladať svoju výročnú správu do registra aj v súlade so svojim hmotno-právnym predpisom, podľa ktorého boli zriadení alebo založení. Aby ju nemuseli ukladať opätovne na viaceré miesta, bola v § 67a ods. 1 zákona o sociálnych službách ustanovená povinnosť ukladať výročnú správu do registra. Register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Do verejnej časti má prístup každý používateľ internetu, avšak do neverejnej časti registra má prístup iba subjekt verejnej správy. Keďže neverejný poskytovateľ má povinnosť uložiť výročnú správu do verejnej časti registra vyšší územný celok má prístup ku všetkým výročným správam týchto účtovných jednotiek na webovom sídle www.registeruz.sk. Samotné ukladanie výročnej správy prebieha výlučne elektronickou formou prostredníctvom elektronickej podateľne Finančnej správy SR. Následne je potrebné ísť na daňový úrad, kde registrátor vykoná autorizáciu pre príslušný subjekt. V prílohe predkladáme dohodu o elektronickom podávaní, ktorú je potrebné vyplniť a na daňový úrad priniesť v 2 kópiách. Pri návšteve daňového úradu je potrebný občiansky preukaz prípadne splnomocnenie konať vo veci za subjekt. V súlade s § 67a ods. 7 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

Dôchodkové poistenie

Dôchodkové poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa skladá zo starobného poistenia pre zabezpečený príjem v starobe a v prípade smrti a invalidného poistenia v prípade zníženej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenej osoby a v prípade smrti. Systém dôchodkového poistenia zahŕňa starobné a predčasné starobné dôchodky, invalidné dôchodky, vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky. Od 1. januára 2004 sa dôchodky za predĺžené zamestnanie vyplácajú ako invalidné dôchodky.

Nemocenské poistenie

Dávky nemocenského poistenia zahŕňajú štyri systematické dávky: dávky nemocenského poistenia, príspevok na starostlivosť o rodinného príslušníka, materský finančný príspevok a vyrovnávací príspevok. Od roku 2004 Sociálna poisťovňa prepláca zamestnancovi nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej práceneschopnosti. Prvých desať dní prepláca zamestnávateľ.

tags: #socialny #system #na #slovensku #charakteristika