
Počet voľných pracovných pozícií neustále rastie a zamestnávatelia intenzívne bojujú o kvalitných uchádzačov. Ak ste objavili lepšiu pracovnú ponuku a rozhodli ste sa zmeniť zamestnávateľa, je dôležité vedieť, že aj zamestnanec je pri ukončení pracovného pomeru viazaný ustanoveniami Zákonníka práce. Ten presne upravuje, akým spôsobom možno pracovný pomer ukončiť, aby boli dodržané všetky zákonné podmienky.
Zákonník práce definuje štyri základné spôsoby skončenia pracovného pomeru:
V porovnaní so skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je pre zamestnanca skončenie pracovného pomeru relatívne jednoduchou záležitosťou.
Dohoda o skončení pracovného pomeru patrí medzi najjednoduchšie a najrýchlejšie spôsoby ukončenia pracovného pomeru, no je podmienená súhlasom oboch strán - zamestnávateľa aj zamestnanca. Pracovný pomer sa v tomto prípade skončí dňom, na ktorom sa obe strany dohodnú, čo môže byť dokonca aj nasledujúci deň. Dohoda musí byť uzatvorená písomne, v dvoch vyhotoveniach - jedno si ponechá zamestnávateľ a druhé dostane zamestnanec. Zamestnanec nie je povinný uviesť dôvod ukončenia pracovného pomeru v dohode, pokiaľ to výslovne nepožaduje zamestnávateľ. Dôležité je však vedieť, že zamestnávateľ nie je povinný s návrhom dohody súhlasiť. Ak zamestnávateľ dohodu odmietne, pracovný pomer pokračuje ďalej a zamestnanec má možnosť ukončiť pracovný pomer podaním výpovede, pričom je potrebné dodržať výpovednú lehotu.
Dohoda o skončení pracovného pomeru - vzor vám pomôže zabezpečiť, aby ste ako zamestnávateľ vytvorili nenapadnuteľný dokument a ako zamestnanec nepodpísali niečo, čo pre vás nie je výhodné. Dohoda o skončení pracovného pomeru sa uzatvára podľa § 60 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (Zákonník práce) medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zamestnanec v rámci nej prehlasuje, že nemá voči zamestnávateľovi žiadne nároky z titulu pracovnej zmluvy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami a musí byť vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých každý má platnosť originálu. Vždy je možné uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru aj ústnou formou, no ak k tomu pristúpite, riskujete v budúcnosti množstvo problémov. Najmä zamestnávateľ sa môže dostať do neriešiteľnej situácie, v ktorej sa bude len veľmi ťažko preukazovať existencia a obsah dohody.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o rodičovskom príspevku
Výpoveď zo strany zamestnanca je pomerne jednoduchý a formálny úkon, ktorý si však vyžaduje splnenie základných náležitostí. Kľúčové je, aby bola výpoveď podaná písomne, inak je neplatná. Na rozdiel od výpovede podávanej zamestnávateľom nemusí zamestnanec uvádzať dôvody svojho rozhodnutia ukončiť pracovný pomer. Odporúča sa vyhotoviť výpoveď v dvoch origináloch - jeden odovzdať zamestnávateľovi a druhý si ponechať ako doklad. Na kópii pre zamestnanca by mal byť uvedený dátum prevzatia a podpis osoby, ktorá výpoveď prevzala, čím sa zabezpečí dôkaz o doručení. Týmto spôsobom zamestnanec predíde prípadným nedorozumeniam a má istotu, že jeho výpoveď bola riadne podaná.
Pracovný pomer sa pri výpovedi zo strany zamestnanca končí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka sa odvíja od § 62 Zákonníka práce a závisí od odpracovaného času u zamestnávateľa:
Výpovedná doba vždy začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Dôležité je upozorniť, že v prípade výpovede zo strany zamestnanca sa výpovedná doba neprerušuje ani nepredlžuje, ak sa zamestnanec stane dočasne práceneschopným. Tento benefit sa vzťahuje iba na prípady, keď výpoveď podáva zamestnávateľ - vtedy sa pracovný pomer nekončí uplynutím výpovednej doby, ale až po ukončení práceneschopnosti.
Podľa § 64 Zákonníka práce sa na zamestnanca nevzťahuje tzv. zákaz výpovede. To znamená, že zamestnanec môže podať výpoveď kedykoľvek, aj počas práceneschopnosti, materskej alebo rodičovskej dovolenky. Tento flexibilný prístup umožňuje zamestnancovi ukončiť pracovný pomer podľa jeho potrieb.
Prečítajte si tiež: Ukončenie príspevku pre mladých
Ak zamestnanec podá výpoveď, nemá nárok na odstupné. Má však právo na odchodné, ak sa počas trvania pracovného pomeru stal starobným, predčasným starobným alebo invalidným dôchodcom. Tento nárok platí aj v prípade, že o priznanie uvedeného dôchodku požiada do 10 dní od skončenia pracovného pomeru. Odchodné predstavuje jednorazovú finančnú podporu, ktorá zamestnancovi uľahčuje prechod do dôchodkového režimu.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je pre zamestnanca výnimočným riešením. Môže ho využiť v presne vymedzených situáciách, ktoré uvádza § 69 Zákonníka práce:
V uvedených prípadoch sa pracovný pomer končí okamžite, teda v momente doručenia písomného oznámenia zamestnávateľovi. Zároveň musí byť dôvod jasne uvedený a nemôže byť dodatočne menený. Tento spôsob skončenia je možné uplatniť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zamestnanec o dôvode dozvedel. Po skončení mu vzniká nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie dvoch mesiacov.
Ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky, okamžité skončenie je považované za relatívne neplatné. Zamestnávateľ môže jeho neplatnosť napadnúť na súde, a to do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru. Ak tak neurobí, skončenie pracovného pomeru sa považuje za platné. Na rozdiel od výpovede však okamžité skončenie pracovného pomeru nie je možné odvolať.
Zamestnanec v skúšobnej dobe má právo ukončiť pracovný pomer okamžite, bez potreby uvádzať dôvod. Tento krok by mal byť vykonaný písomne, pričom sa odporúča doručiť písomné oznámenie zamestnávateľovi aspoň 3 dni pred plánovaným skončením pracovného pomeru. Nedodržanie tejto lehoty však nemá vplyv na platnosť ukončenia.
Prečítajte si tiež: Všetko o materskej a rodičovskej dovolenke
Skúšobná doba je stanovená v pracovnej zmluve pred nástupom do zamestnania a môže trvať maximálne tri mesiace. Zamestnanec môže ukončiť pracovný pomer týmto spôsobom najneskôr v posledný deň skúšobnej doby. Ak by sa pokúsil skončiť pracovný pomer po jej uplynutí touto formou, úkon by sa považoval za neplatný a pracovný pomer by pokračoval. Tento postup ponúka zamestnancovi flexibilitu, no vyžaduje dodržanie časového rámca skúšobnej doby.
Skúšobná doba je testovacie obdobie, počas ktorého si zamestnanec a zamestnávateľ navzájom overia, či sú pre seba správnou voľbou. Skúšobná doba je v pracovnej zmluve písomne dohodnuté obdobie. Musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nie je možné uzatvoriť opakovane, ani ju nemožno predlžovať, a to ani pri reťazení pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa. Vo všeobecnosti toto obdobie trvá tri mesiace. U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže trvať najviac šesť mesiacov. Aj počas skúšobnej doby môžete čerpať dovolenku. Skúšobná doba sa predlžuje a to o čas, kedy trvali prekážky v práci na strane zamestnanca, teda v tomto konkrétnom prípade o čas trvania práceneschopnosti. Počas trvania prekážok v práci u zamestnanca je možné skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe nielen zo strany zamestnanca, ale aj zo strany zamestnávateľa. V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Toto ustanovenie platí aj v prípade, ak je zamestnanec práceneschopný, resp. plynú zákonné prekážky v práci na strane zamestnanca a v iných situáciách (okrem skúšobnej doby) by zamestnanec požíval vyššiu právnu ochranu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Nedodržanie uvedenej poriadkovej lehoty písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Nerešpektovanie poriadkovej lehoty troch dní je porušením pracovno-právneho predpisu (Zákonník práce, § 72 ods. 2), ale úkon je platný. Písomné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa doručuje do vlastných rúk.
Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú je jasne definované - končí uplynutím dohodnutej doby. Ak však zamestnanec po jej uplynutí pokračuje v práci s vedomím zamestnávateľa a medzi stranami nie je iná dohoda, pracovný pomer sa automaticky mení na dobu neurčitú, a to bez nutnosti podpisovať novú pracovnú zmluvu či dodatok. Tento právny stav nastáva priamo zo zákona, konkrétne podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce. Napriek tomu je vhodné zosúladiť formálnu stránku s realitou a uzatvoriť dodatok k pracovnej zmluve, ktorý reflektuje túto zmenu, aby sa predišlo prípadným nejasnostiam v budúcnosti. Tento prechod je možný iba v prípade, že zamestnávateľ a zamestnanec neuzavreli dohodu, ktorá by stanovila iné podmienky. Tento princíp poskytuje zamestnancovi právnu ochranu v situáciách, keď pracovný pomer na dobu určitú presiahne svoj pôvodný rámec. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ trvá na tom, aby naďalej vykonával dojednanú prácu, pracovný pomer sa nekončí. Ak zamestnanec za týchto okolností do práce nenastúpi, zamestnávateľ má právo postupovať, akoby zamestnanec absentoval bez ospravedlnenia. V takom prípade môže zamestnávateľ požadovať náhradu škody spôsobenej neospravedlnenou absenciou, napríklad náklady spojené s náhradným zamestnancom, ktorý prácu vykonával namiesto chýbajúceho. Táto náhrada škody je možná od okamihu, keď zamestnávateľ zamestnancovi oznámil, že trvá na jeho ďalšom zotrvaní v práci. Zamestnanec má právo dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu, no musí dodržať zákonom stanovenú výpovednú dobu. Ak počas plynutia výpovednej doby nezotrvá v práci, zamestnávateľ má podľa § 62 Zákonníka práce nárok na peňažnú náhradu. Táto náhrada môže dosiahnuť maximálne sumu rovnajúcu sa súčinu priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Podmienkou však je, že dohoda o peňažnej náhrade musí byť uzatvorená písomne v pracovnej zmluve, inak je neplatná.
Po skončení pracovného pomeru má zamestnanec voči úradom aj zamestnávateľovi ďalšie povinnosti. Zároveň má nárok na určité dokumenty, ktoré mu musí zamestnávateľ poskytnúť.
V dôsledku šírenia ochorenia COVID-19 a v tejto súvislosti prijatých štátnych opatrení počas korona pandémie sa mnohí zamestnanci stali dočasne práceneschopnými (PN) alebo ostali doma s deťmi na tzv. OČR (ošetrovanie člena rodiny). Práceneschopnosť a ošetrovanie člena rodiny predstavujú dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca, počas ktorých je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci.
Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď, t. j. zamestnanec na PN-ke (maródke) nemôže byť z práce prepustený. Vyplýva to z toho, že zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce). Podmienkou je však to, že zamestnanec si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.
Inak povedané, zamestnávateľ nemôže so zamestnancom rozviazať pracovný pomer len na základe jeho dočasnej PN-ky. Avšak práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov (napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce). Ide o zákonné výnimky zo zákazu výpovede v ochrannej dobe.
Zákaz výpovede sa za normálnych okolností nevzťahuje na výpoveď danú zo strany zamestnanca a na to, že PN-ka v priebehu výpovednej doby túto dobu nepredlžuje. Zamestnanec môže ukončiť pracovný pomer výpoveďou aj počas PN, t. j. počas trvania prekážok v práci na jeho strane. Zamestnanec môže dať výpoveď aj počas OČR, a zamestnávateľ je povinný akceptovať OČR zamestnanca.
Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. Ak ste si vedomí blížiaceho sa konca vašej zmluvy, mali by ste aktívne zvažovať svoje možnosti. To zahŕňa hľadanie novej práce, prípadné rokovanie s vaším súčasným zamestnávateľom o predĺžení zmluvy alebo o zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú.