Somatické Osobitosti Mentálne Postihnutých: Charakteristika a Komplexný Pohľad

Mentálne postihnutie je komplexný stav, ktorý ovplyvňuje intelektuálne schopnosti a adaptívne funkcie jednotlivca. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na mentálne postihnutie, jeho klasifikáciu, psychické osobitosti a somatické charakteristiky.

Úvod do Mentálneho Postihnutia

Mentálne postihnutie je komplexný stav, ktorý ovplyvňuje kognitívne funkcie a adaptívne správanie jedinca. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, zvyčajne definovanú ako IQ pod 70. Prejavuje sa v útlom detstve a ovplyvňuje schopnosť jedinca adaptovať sa na bežné životné situácie. Dôležité je zdôrazniť, že mentálna retardácia nie je choroba, ale stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností, ktorý vzniká v priebehu vývinu jedinca.

Definícia Mentálneho Postihnutia

Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov mens - myseľ, rozum a retardatió - zdržanie, oneskorenie. Pojem retardatió vystihuje vývinový aspekt poruchy a tiež zvýrazňuje skutočnosť, že mentálna postihnutie nie je ustálené, definitívne a ukončené. Tento pojem mentálna retardácia sa využíva na označenie kategórie ľudí s poruchami intelektu. Ide najmä o poznávacie, rečové, motorické a sociálne schopnosti. Takto definuje mentálnu retardáciu Medzinárodná klasifikácia chorôb, 10. revízie (MKCH 10), platná od roku 1992 až po súčasnosť. Intelektová schopnosť sa meria pomocou štandardizovaných inteligenčných testov a ich výsledkom je inteligenčný kvocient IQ. Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti. Medzi koncepčné zručnosti patrí schopnosť prijímania, porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa. Medziľudské vzťahy a schopnosť empatie patria k sociálnym zručnostiam.

Klasifikácia Mentálnej Retardácie

Mentálna retardácia môže byť podmienená organicky alebo sociálne. Pri organicky podmienenej mentálnej retardácii hovoríme o oligofrénii a demencii podľa vývinového štádia, v ktorom bol poškodený centrálny nervový systém. Ak nejde u dieťaťa o organické poškodenie mozgu a má nenarušenú nervovú sústavu, je možné mentálne postihnutie vylúčiť. Vo vzťahu k príčinám vzniku sa delí mentálna retardácia na tri základné druhy:

• Oligofrénia
• Demencia
• Sociálne podmienená mentálna retardácia

Klasifikácia podľa etiológie

Klasifikačným kritériom je príčina mentálnej retardácie.

Prečítajte si tiež: Alkohol a telo

• Po infekciách a intoxikáciách.
• Po úrazoch alebo iných fyzikálnych činiteľoch (napr. prenatálne poškodenie).
• Pri poruchách metabolizmu, rastu a výšky (napr. fenylketonúria).
• Pri makroskopických léziách mozgu (novotvarom, degeneráciou atď.).
• Pri chorobách a stavoch spôsobených inými a nešpecifickými prenatálnymi vplavmi (napr. vrodený hydrocefalus).
• Pri chromozomálnych abnormalitách (napr. Eretický typ, Apatický typ, Nevyhranený typ)

Druhy Mentálneho Postihnutia

Oligofrénia (Slabomyseľnosť)

Oligofrénia, alebo slabomyseľnosť, je stav obmedzeného vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových. Ide o narušenie intelektu, ktoré je zdedené, vrodené alebo vzniká v ranom období detstva, spravidla do druhého roku života.

Príčiny oligofrénie

Príčiny oligofrénie môžu byť:

• Biologicky podmienené: Súvisia s poškodením mozgu.
• Sociálne podmienené: Spôsobené extrémnou výchovnou zanedbanosťou.

Demencia

Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových a duševných schopností. Vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po druhom roku života. Priebeh demencie má progresíny charakter - zhoršuje sa, je pozvoľné, až k rozpadu osobnosti, alexia, agrafia, akalúlia, strata schopnosti naučiť sa písať, počítať. Sú to pekné deti, lebo sa vyvíjali ako zdravé, tým sa odlišujú od oligofrenikov.

Príčiny demencie:

• Epileptické záchvaty (časté);
• Úrazy mozgu;
• Choroby žliaz s vnútornou sekréciou (kretenizmus);
• Poruchy metabolizmu;
• Degeneratívne poruchy CN.

Sociálne podmienené mentálne postihnutie

Sociálne faktory hrajú významnú úlohu pri vzniku mentálneho postihnutia. Ide o prípady, kedy zaostávanie v mentálnom vývine bolo spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny. Z histórie sú známe veľmi extrémne prípady takýchto odhodených a opustených detí. Napríklad prípad Amaly a Kamaly alebo Gašpara Hausera sú veľmi inštruktívne a literárne dokumentované. Sociálne: vzniká v extrémne nevhodnom sociálnom prostredí, napr. IQ do 35, výrazné oneskorenie vývinu, nekoordinovanosť hrubej a jemnej motoriky, často prehnane reagujú na chlad, teplo, hlad, vnímajú, ale majú minimálnu pamäť, myslenie prakticky chýba, ak hovoria, tak bez chápania významu. Dieťa je izolované od spoločnosti, nepodnetné prostredie (nemajú dostatok podnetov na rozvoj osobnosti).

Stupne Mentálnej Retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu platí hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

Prečítajte si tiež: Charakteristika mentálneho postihnutia

• Debilita (ľahká mentálna retardácia): IQ 50-70 - jedinci sú vychovávateľní a vzdelávateľní. Deti s miernou duševnou zaostalosťou navštevujú špeciálne školy. Môžu mať eretickú formu (nekľud, pohyblivosť, výchovné problémy) alebo torpídnu formu (pomalosť). Psychické procesy a reč sú len čiastočne oneskorené a obmedzené. Reč u detí sa môže postupne stať gramaticky správna (majú problémy napr. s naučením sa výnimiek z gramatických pravidiel). Sovák (1965) tvrdí, že deti môžu dospieť k schopnosti abstraktného myslenia a podľa neho zaostávajú v usudzovacej schopnosti, kedy sa od nich vyžaduje rýchla reakcia na zmenenú situáciu. Spôsob verbálnej komunikácie u nich nemusí byť v bežných situáciách nápadný. V dospelosti dokážu svoje nedostatky „zamaskovať" a to v situáciách, v ktorých môžu uplatniť naučené rečové stereotypy. Bývajú tvrdohlaví, ale veľmi ľahko sa dajú ovplyvniť, čo často krát vedie ku kriminalite. Majú sklon k primitívnym reakciám, ktoré sú bezcieľne a nezvládnuteľné. Dosť často sa objavuje skratové konanie. V práci sú nestáli, konfliktní, zlomyseľní, výbušní a egoistickí. U týchto osôb sa môžu objaviť aj pridružené chorobné stavy ako napr.
• Imbecilita (stredná mentálna retardácia): IQ 35-49 - jedinci nie sú vzdelávateľní, iba vychovávateľní. Deti so stredne ťažkou duševnou zaostalosťou sa pokladajú za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradený do ústavov. Prejavujú sa primitívnym myslením, oneskorenou rečou, manuálnou nezručnosťou, agramatickou rečou a poruchami výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základných spoločenských návykov. Vyžadujú si stálu starostlivosť, pretože sú nesamostatní. Vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu je veľmi nápadné zaostávanie. Matulay (1986) vo svojej knihe uvádza, že títo ľudia si postupne dokážu osvojiť základy samoobsluhy, jednoduché pracovné zručnosti, ktoré vykonávajú pod sústavným vedením. Postupne sa naučia dorozumievať sa rečou so svojim okolím, hoc viac slov poznajú, než aktívne používajú. Ich reč ostáva na úrovni významových zvukov s prostými jednoslovnými vetami. Bajo (1985) zdôrazňuje, že tieto osoby sú schopné osvojiť si spoločenské a pracovné návyky a zvládnu aj základy čítania, písania a počítania.
• Idiocia (ťažká mentálna retardácia): IQ 20-34.
• Hlboká idiocia (hlboká mentálna retardácia): IQ menej ako 20. Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako dvojročné dieťa. Dohovára sa cez neverbálne znaky, posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru, dožívajú sa veku do 30 rokov. Niektoré osoby sa nenaučia hovoriť a používajú gestikuláciu. Ich emočné reakcie sú primitívne. Ide o veľmi ťažké postihnutie. Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Oneskorené je sedenie, státie a chodenie, pričom majú slabý svalový tonus. Ich pohyby sú hrubé a nekoordinované. Sú tu perspektívy na dosiahnutie najjednoduchších základov samoobsluhy a najjednoduchších pracovných operácii. Ich pamäť a asociačné schopnosti sú minimálne a myslenie prakticky celkom chýba. Matulay upozorňuje, že aj tu je možné naučiť sa aspoň zopár jednoduchých slov. jednoduché slová, ktoré sa naučia, používajú bez pochopenia ich obsahu. Ako zistil už dávno psychológ Kainz (1943), aj keď sa naučia povedať napr. „mama" a „otec", nepochopia ich vzťah ku svojej osobe. Našťastie toto najťažšie postihnutie, pri ktorom je potrebný trvalý dozor, nie je časté. Ľudia s touto mentálnou retardáciou sú zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ. Neovládajú reč, nevedia jasne prejaviť ani svoje city. Dokonca iba asi 35% z nich vie aktívne prejaviť svoje základné potreby, napr. hlad (Matulay, 1986). Ich komunikácia ostáva na nižšej úrovni a zvyčajne vydávajú len akési neartikulované škreky, stereotypne sa opakujúce zvuky, ktoré modulujú podľa svojho citového rozpoloženia. Nezvykne sa u nich prejaviť mimika.

Je dôležité si uvedomiť, že každé edukačné úsilie, ktoré aspoň čiastočne pozitívne ovplyvní jedinca, je opodstatnené a dôležité pre ich rozvoj, alebo udržanie stavu. Nezavrhuje sa ani možnosť nápravy, postihnutie sa berie ako zaostávanie duševného vývinu. Vzdelávanie prebieha v špeciálnych základných školách a smeruje k všeobecnému vzdelaniu a príprave na život a budúcu prácu. Pre postihnutých s viacerými chybami existujú špeciálne programy.

Mentálna Subnorma

Mentálna subnorma je prechodné pásmo medzi ľahkou mentálnou retardáciou a normou. V tomto pásme sa pohybuje až jedna šestina populácie. Dokážu absolvovať základnú školu, ale so zlým prospechom. Vedia sa vyučiť remeslu, pretože sú manuálne veľmi zruční. Pokiaľ ide o vývin reči, už Atzesberger (1967) zistil a v súčasnosti Wirth (1990) potvrdil, že v začiatkoch rečového vývinu u apatikov existuje obdobie nemoty (po ktorom sa postupne objaví džavotanie) dlhšie než u eretikov.

Eretická forma

Tieto osoby sú nepokojné, nestále a niekedy sa nedokážu ani na chvíľočku sústrediť na jednu činnosť. Sú motoricky nepokojné, niekedy veľmi impulzívne zlostné, agresívne a citovo labilné. Sú ťažko ovládateľné a sú stálym ohniskom konfliktov v okolí. Veľmi ťažko sa podriaďujú disciplíne. Charakteristická je pre tieto osoby aj citová nestálosť, slabá vôľa a neschopnosť prekonávať aj malé prekážky. Ich záujmy sú krátkodobé a povrchné.

Torpídna forma

Ide o opačný typ mentálne retardovaných. Tieto osoby sú pomalé, pasívne, ľahostajné a veľmi často málo pohyblivé. Neprejavujú záujem o komunikáciu, a ak aj hovoria, rozprávajú pomaly a s nápadnou monotónnosťou. Výkonnosť a ich aktivity je nižšia ako ich intelektové predpoklady. Bývajú zväčša pokojné, euforické a poslušné.

Populácia s Mentálnou Retardáciou v SR

V Slovenskej republike sa odhaduje, že 2-2,5% populácie trpí mentálnou retardáciou bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

Prečítajte si tiež: Osobitosti v liečbe a rehabilitácii

Downov Syndróm (Darwinov Syndróm)

Downov syndróm je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú i na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Ľudia s Downovým syndrómom radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu, napodobňujú a dajú sa ľahko zlákať na hlúposti. Edukácia závisí od druhu a stupňa postihnutia. Sú si podobní (guľatá hlava, gombíkový nos, súdkovité ruky, šikmé oči). Stredná MR variant B: dobrá mechanická pamäť, veľmi prítulné, dožívajú sa vyššieho veku. Postihnutie spájame so srdcom, zápalmi dýchacích ciest.

Psychopédia

Psychopédia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Pedagogika mentálne postihnutých - ide o VV osôb, ktoré sú mentálne retardované. Mentálnou retardáciou označujeme stav oneskoreného a neúplného vývinu intelektu. Ide o všeobecné zaostávanie - predovšetkým v rozumovom vývine. Znížená úroveň inteligencie (slabomyseľnosť, mentálny deficit, deti s chybným vývojom reči, deti duševne chybné.

Narušená Komunikačná Schopnosť

Narušená komunikačná schopnosť= vedný odbor v sústave špg. vied, ktorej predmetom je edukácia, korekcia a rehabilitácia jednotlivcov narušenou komunikačnou schopnosťou. Zaoberá sa: nepostihnuté osoby s narušenou schopnosťou komunikácie, napr. a) dysfázia-narušený vývin reči - neschopnosť osvojiť si hovorenú reč z rôznych etiologických príčin - forma oneskoreného, obmedzeného al. g) mutizmus - onemenie , neochota komunikovať hovorenou rečou pri interpersonálnych kontaktoch; spravidla na neurotickom al. V ostatných odvetviach špg sa kladie dôraz na edukačnú činnosť, v pg. detí s narušenou komunikačnou schopnosťou sa kladie dôraz na korekciu, pretože edukácia prichádza do úvahy len v školách pre deti s narušenou kom. -špec. -špec. -špec. je dôležité odpútať dieťa od handicapu, často sa napr. špeciálne texty, osvetlenie, ak sú šetrenie a rozvoj zvyškov zraku, obsah vyučovania v špec. napr. myslenie-dlho dominantné myslenie v obrazoch, tj.

Autizmus

Autizmus je vrodená neschopnosť nadviazania kontaktu s ostatnými ľuďmi. U niektorých osôb s mentálnou retardáciou sa môžu objaviť aj pridružené chorobné stavy ako napr.

Psychické Osobitosti Mentálne Postihnutých

Existujú dve koncepcie:

• Prvá: Mentálne postihnuté dieťa si viac alebo menej osvojuje všetko jednoduché, elementárne, ale nemôže dosiahnuť napr. vyššiu úroveň zovšeobecnenia, abstrakcie, ani vysokú mravnú kultúru.
• Druhá: Aj mentálne postihnuté dieťa je v procese svojho vývinu schopné dosiahnuť pomerne vysokú úroveň vývinu aj vyšších kognitívnych procesov, moralného správania a pod., len tento proces je oveľa komplikovanejší, dlhšie trvá a treba vynaložiť vyššie výchovné úsilie (samozrejme, treba tu brať do úvahy aj vážnosť a druh postihnutia).

Vnímanie

Zrakové vnímanie

Osobitosti:

• Spomalené tempo zrakového vnímania - potrebujú dlhší čas sledovania podnetu na vytvorenie adekvátneho vnemu.
• Znížený rozsah zrakového vnímania - v dôsledku nedostatočného postihovania vzťahov a súvislostí pri pozorovaní skutočnosti.
• Nedostatočná diferenciácia podobných predmetov - dôsledkom nevšímania si jemnejších detailov dochádza k stotožneniu rozdielnych predmetov, napr. kompas-hodinky.
• Porucha diferenciácie figúry a pozadia.
• Rigidita vnímania (neschopnosť zmeniť nacvičený stereotyp; nepružnosť).
• Porucha elementárno-syntetickej funkcie - neschopnosť štruktúrovania tvarov.
• Porucha integrácie - prejavuje sa v zmenenom rozsahu a celostnosti vnímania.
• Výberovosť vnímania - v dôsledku toho sa často spontánne zameriavajú na predmety výrazné, výnimočné, ktoré sa značne odlišujú od okolia.

Hmatové vnímanie

Táto oblasť je u mentálne retardovaných najmenej postihnutá, výkony sa najviac približujú výkonom normálnych. Rozdiel medzi postihnutými a normálnymi žiakmi je najmä v časových charakteristikách, kde postihnutí potrebujú dlhší čas na prezentáciu podnetu, potrebný na jeho identifikáciu. Dôležitú úlohu má aj to, o aký druh predmetu ide. Mentálne postihnutí žiaci majú väčší problém s pomenovaním predmetu, ako s jeho identifikáciou.

Predstavivosť

Osobitosti:

• Znížená schopnosť produkcie predstáv, znížené množstvo predstáv.
• Strata originality, spodobňovania predstáv. Mentálne retardovaný si vytvára predstavy tak, že združuje znaky rôznych predmetov, predmety tak strácajú originálnosť, stávajú sa podobnými.
• Fragmentárnosť (úryvkovitosť) predstáv.
• Predstavy môžeme charakterizovať ako „bezfarebné“.
• Narušený proces fantázie.

Myslenie

Osobitosti:

• Konkrétno-názorné myslenie.
• Nedostatky v myšlienkových operáciách, najmä v analýze a syntéze, abstrakcii, porovnávaní.
• Porucha organizácie myšlienkovej činnosti - neurčujú si postup, stratégiu riešenia úlohy, ale okamžite začínajú riešiť úlohu.
• Tendencia k stereotypnému mysleniu - opakovanie už použitých spôsobov riešenia.
• Nedôslednosť myslenia - nepostupujú systematicky, dôsledne.
• Nekritičnosť myslenia - pre mentálne postihnutých je charakteristické nepochybovať o správnosti svojich okamžitých domnienok. Skutočnosť, že problém nevyriešili, pripisujú často vonkajším okolnostiam.
• Proces utvárania pojmov prebieha pomalšie.

Rečový prejav

Osobitosti:

• Nižšia slovná zásoba.
• Neprimeraný spôsob používania slovnej zásoby - tým istým slovom označujú mnohé vlastnosti, aj keď pre ne existujú špecifické výrazy.
• Používanie veľkého počtu nevýznamových slov oproti relatívne menšiemu počtu významových slov v rečovom prejave (prevaha podstatných mien nad slovesami).
• Pretrvávanie foriem reči, ktoré sú dominantné pre deti predškolského veku ešte aj v rokoch školskej dochádzky. Je to najmä tzv.

Psychosociálne Osobitosti Mentálnej Retardácie Podľa Stupňa Postihnutia

Psychosociálne osobitosti ľahkej mentálnej retardácie

Ľahká mentálna retardácia znamená relatívne najmenšiu mieru poškodenia, obmedzenia komplexného vývinu. Toto obmedzenie vývinu nemusí byť nápadné, pri porovnaní s intaktnými rovesníkmi je však zjavné. U ľahko mentálne postihnutých sa najvýraznejšie odchýlky od normy pozorujú v oblasti kognície, komunikácie, správania a autoregulácie. Majú problémy s učením, myslením, vnímaním, pozornosťou, pamäťou, abstrakciou, dedukciou, úsudkom, logickým myslením. Reč ľahko mentálne postihnutých je v porovnaní s intaktnými chudobnejšia, je narušená po stránke obsahovej i formálnej. Častý je dysgramatizmus, pasívny slovník je bohatší ako aktívny. Sú ľahko ovplyvniteľní, manipulovateľní, nekritickí voči sebe i ostatným, sú málo zvedaví, vynaliezaví a tvoriví. V správaní sú impulzívni alebo naopak príliš pasívni. V motorickej, senzorickej a sebaobslužnej stránke nie sú prítomné závažnejšie problémy a poruchy, prejavujú sa skôr ako mierne vývinové zaostávania, ktoré je možné stimuláciou a edukáciou podnecovať a rozvíjať. Majú konkrétno-názorné myslenie, nedostatky v myšlienkových operáciách, najmä v analýze a syntéze, abstrakcii, porovnávaní, sú jedny z hlavných špecifík procesu myslenia mentálne postihnutých.

Okrem týchto sa popisujú i ďalšie osobitosti:

• Porucha organizácie myšlienkovej činnosti
• Tendencia k stereotypnému mysleniu
• Nedôslednosť myslenia
• Nekritičnosť myslenia
• Pomalšie utváranie pojmov

Ich sociálna prognóza je veľmi priaznivá. Väčšina sa zaraďuje do pracovného procesu ako kvalifikovaní, alebo nekvalifikovaní pracovníci, dosiahnu úroveň sociálnej adaptácie a integrácie. Pri vhodnej edukácii, školskej i rodinnej výchove, adekvátnom vedení, akceptácii zo strany komunity a vytvorení vhodných podmienok majú ľudia s ľahkým mentálnym postihnutím predpoklady plne sa zaradiť do spoločnosti.

Psychosociálne osobitosti strednej mentálnej retardácie

Osoby so stredným stupňom mentálnej retardácie opisujú autori špeciálnopedagogickej literatúry ako osoby s výrazne zníženými schopnosťami chápania, komunikácie a úkonov sebaobsluhy. Badateľné je aj zaostávanie v motorike, niekedy, najmä ak sú pridružené i somatické poruchy, v pohybe a koordinácii. Myslenie je primitívne, pozornosť a koncentrácia sú narušené, pamäť slabá. Vývin reči je oneskorený a väčšinou obmedzený na konkrétne, jednoslovné vyjadrovanie. Citovo sú viac menej vyrovnaní, dokážu rozpoznať a pomenovať svoje pocity, zvládnu osvojiť si spoločenské, pracovné návyky i prvky čítania, písania, počtov. Sú schopní pracovať, rozvíjať svoje danosti, no v závislosti od individuálnych potrieb potrebujú väčšiu, či menšiu mieru pomoci a asistencie. S primeranou pomocou môžu dosahovať výborné výsledky v oblasti vlastného rozvoja osobnosti, v pracovnej, sebaobslužnej, komunikačnej sfére a v mnohých ďalších oblastiach. Pri aktívnej pomoci a podpore sa dokážu zaradiť do spoločnosti, byť užitočným a nápomocným takmer vo všetkých sférach spoločenského života.

Psychosociálne osobitosti ťažkej mentálnej retardácie

Pri ťažkej mentálnej retardácii prichádza k výraznému oneskoreniu ako psychického, tak fyzického (oblasť motoriky - oneskorené sedenie, státie, chôdza, slabý svalový tonus) vývinu. Myslenie, pamäť, predstavy, asociačné schopnosti sú výrazne narušené. Tiež aj ostatné oblasti (komunikácia, senzorika, sebaobsluha, sociálna adaptácia). Väčšina z nich má pridružené rôzne iné postihnutia a poruchy. Pri vhodnej podpore, edukácii, rehabilitácii je možné pozitívne podnecovať ich vývinové kapacity a zabezpečiť zlepšenie ich života. Človek s ťažkým mentálnym postihnutím sa dokáže naučiť mnoho vecí. Napríklad pracovným návykom, sebaobslužným činnostiam, vytvára vzťahy s okolím, komunikuje. Komunikácia a ostatné prejavy, či činnosti sú výrazne obmedzené a pre intaktných ľudí často ťažko pochopiteľné. No za pomoci asistenta môže byť plnohodnotnou súčasťou komunity alebo spoločnosti a podieľať sa na spoločenských procesoch a aktivitách.

Psychosociálne osobitosti hlbokej mentálnej retardácie

Ide o hlboké zaostávanie vo všetkých vývinových etapách a oblastiach s výrazným defektom motoriky. Často sú prítomné stereotypné formy správania a pohybu. Reč je výrazne narušená, pozornosť slabo udržateľná, myslenie obmedzené. Úplne chýba abstrakcia, dedukcia a úsudok. Hlboká mentálna retardácia býva často sprevádzaná i pohybovým defektom. Poznávacie schopnosti rozvíjajú iba výnimočne. Vačšinou vedia rozpoznať známe a neznáme veci a reagujú na ne pozitívne alebo negatívne. Potrebujú asistenčnú pomoc takmer pri všetkých úkonoch a činnostiach. Trpezlivým podnecovaním a stimuláciou dokáže asistent rozvíjať ich schopnosti a zvyšovať ich kvalitu života vo všetkých smeroch.

#

tags: #somatické #osobitosti #mentálne #postihnutých #charakteristika