Poistenie počas PN: Všetko, čo potrebujete vedieť

Práceneschopnosť (PN) je stav, kedy osoba nie je schopná vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. V takýchto situáciách je dôležité vedieť, aké máte nároky a povinnosti ako poistenec. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako je to s poistením počas PN na Slovensku.

Nárok na nemocenské dávky

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.

Výpočet nemocenských dávok

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu. U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Elektronická PN (ePN)

Dôležité je, akým spôsobom vám lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak vám lekár vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2023.

Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.

Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov

Výplata nemocenského

V prípade, že vaša liečba trvá dlhšie ako 10 dní, dávku nemocenské začína Sociálna poisťovňa vyplácať od 11. dňa práceneschopnosti. Ak ste SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Práva a povinnosti počas PN

Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti. Je dôležité ich dodržiavať, aby ste mali nárok na nemocenské dávky.

Doplnkové poistenie práceneschopnosti

Doplnkovým poistením práceneschopnosti si zabezpečíte výplatu dennej dávky v prípade, že ste nútení byť práceneschopným a nie ste tak schopný z lekárskeho hľadiska vykonávať svoju bežnú pracovnú činnosť. Výhodou je mať aj úrazové pripoistenie, ktoré môže byť poisťované samostatne.

Príklad z praxe

Predstavte si, že máte poistenie PN napríklad na sumu 20 eur na deň a budete na PN - ke trebárs 45 dní. Klient si pri nastavení poistky volí pre poistenie PN tzv. minimálnu dobu liečenia (inak nazývanú aj tzv. karenčnú dobu), ktorá môže byť v niektorých poistných zmluvách až 60 dní, ale môže byť aj 15 dní.

Minimálna doba liečenia je minimálne časové obdobie, ktoré musí liečenie počas PN prekročiť, tak aby mohlo dôjsť k plneniu. S tým, že niektoré poisťovne obdobie tzv. karenčnej doby nepreplácajú resp. jej preplácanie je voliteľnou zložkou poistenia PN.

Prečítajte si tiež: Pokrytie životných nákladov

Na našom trhu sú ale aj také produkty poisťovní, kde sa po prekročení karenčnej doby plní z poistenia PN spätne od prvého dňa. Preto, zvoľte si pri poistení PN takú karenčnú dobu (minimálnu dobu liečenia), ktorá vám finančne vyhovuje.

V tomto je zásadný rozdiel, oproti iným poistným rizikám životného poistenia. Pre poistenie PN platí, že vo väčšine poisťovní musíte nahlásiť, že ste na PN do určitého termínu ešte počas trvania PN, respektíve v prvých dňoch PN-ky. V niektorých poisťovniach treba nahlasovať, že ste na PN pravidelne počas celého jej trvania a nielen na začiatku PN-ky.

V iných poistných rizikách, ako je napr. bežný úraz, alebo trvalé následky úrazu stačí vo väčšine poisťovní nahlásiť poistnú udalosť až po vyliečení, bez nutnosti hlásiť niečo priebežne resp. počas trvania úrazu.

Ako si dobre poistiť PN?

Poistenie PN by sa malo v takom prípade pohybovať niekde okolo sumy 10 eur na deň. Niektoré poisťovne do určitej výšky poistnej sumy príjem klienta neskúmajú. Živnostníci, ktorých oficiálny príjem je veľa krát na úrovni minimálnej mzdy resp. minimálnych odvodov, ale ich reály príjem v podnikaní môže byť oveľa vyšší , nehovoriac o tom, že počas PN musia často krát naďalej uhrádzať svoje fixné náklady podnikania ako sú napr. nájomné, energie, leasingy a pod. budú mať poistné plnenie vo väčšine poisťovní obmedzené práve na výšku oficiálneho príjmu (príjmu z ktorého platí odvody).

Na trhu však existujú aj poistné produkty, kde sa pre nastavenie poistnej sumy PN zohľadňuje ročný obrat, nie odvody SZCO, čo môže znamenať možnosť nastaviť si vyššie poistné krytie. Ide o to, aby ste neplatili za príliš vysokú poistnú sumu PN, ktorú by ste nakoniec nedostali vyplatenú. V prípade poistného plnenia sa vo väčšine poisťovní skúma aktuálny príjem kedy k PN došlo, nie príjem z obdobia, kedy bola poistná zmluva uzatvorená.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Poistenie PN je v poisťovniach veľa krát územne obmedzené a tak sa môže stať, že ak začnete pracovať za hranicami nášho štátu, kde budete aj platiť povinné odvody tzn. že budete mať povinné nemocenské poistenie v inom štáte, tak poistenie PN v slovenskej poisťovni vám nemusí platiť.

Poistenie PN je viazané na oficiálnu pracovnú činnosť poisteného, ktorá sa môže počas trvania poistnej zmluvy meniť a tak sa aj môže zmeniť možnosť plnenia resp. neplnenia z poistenia PN. Poistenie PN napriek tomu, že si môžete toto poistné krytie hradiť vo svojej poistnej zmluve, nebude platiť, ak sa stanete nepracujúcim študentom, ženou na materskej dovolenke, nezamestnaným a pod.

Dokladom plnenia v prípde PN z komerčnej poisťovne je kópia záznamu, ktorý vypisuje lekár pre nárokovanie PN zo sociálnej poisťovne. Preto počas trvania materskej, alebo počas nezamestnanosti to môže vyzerať tak, že nemá zmysel platiť si poistenie PN a môžete poisťovňu požiadať o jeho vyňatie z vašej poistnej zmluvy.

Príklad výpočtu náhrady mzdy a nemocenského

Pre lepšiu ilustráciu si ukážeme príklad výpočtu náhrady mzdy a nemocenského:

• Hrubá mesačná mzda: 1000 €
• Počet dní pracovnej neschopnosti: 60 dní

V prípade, že sa poistenec stane v roku 2023 práceneschopným, maximálna výška nemocenského na deň predstavuje:

• za prvé 3 dni najviac sumu 19,90685 € na deň (25 % zo sumy 79,6274 €)
• od 4. dňa suma 39,8137 € na deň (50% zo sumy 79,6274 €).

Vaša náhrada mzdy a nemocenské za PN 60 dní je celkom 1055,35 €:

• Náhrada mzdy za 1. až 3. deň spolu: 24,66 €
• Náhrada mzdy za 4. až 10. deň spolu: 126,58 €
• Dávka nemocenské za 11. až 60. deň spolu: 904,11 €

Ak sumu 1055,35 € vydelíme dvoma kalendárnymi mesiacmi, výjde nám mesačná dávka vo výške 527,68 € od Sociálnej poisťovni. Pri príjme 1000 € v hrubom, čo predstavuje v čistom 701,46 €, dochádza k finančnej strate mesačne 173,78 € (za 2 mes. 347,56€). Pokiaľ je vaša hrubá mzda vyššia ako 2500 € (1750 € v čistom), výška nemocenskej dávky je ohraničená, a tak rozdiel narastá.

Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa v roku 2023 vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 1 313,90 € a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci to bude 1 357,70 €.

Úlohou poistenia je kompenzácia príjmu v prípade pracovnej neschopnosti. Preto je poistenému za každý kalendárny deň práceneschopnosti (aj sobota, nedeľa či sviatok) vyplatená dohodnutá denná dávka. Ak máte, teda dojednané pripoistenie práceneschopnosti v tomto príklade na sumu 6 € na deň od 29. dňa s plnením spätne od 1. dňa PN vykryje to vašu dvojmesačnú finančnú stratu vo výške 347,56 €.

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa

Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov.

Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela. Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje.

Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.

Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Ak bola PN vystavená „papierovo“, oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.

Príklad oznamovacej povinnosti

Zamestnanec v HPP je v období od 12. 05. 2023 do 25. 05. 2023 práceneschopný. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej ZP iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN, pretože PN/ePN zamestnanca trvá viac ako 10 dní. Ukončenie PN/ePN neoznamuje. Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. do 30. 06.

Zamestnávateľ si na začiatku PN/ePN splnil oznamovaciu povinnosť a nahlásil do ZP začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z. Začiatok PN/ePN do SP zamestnávateľ neoznamuje.

Podmienky nároku na nemocenské poistenie

U všetkých poistencov je nárok na nemocenské poistenie závislý od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa nasledovných podmienok:

Zamestnanec

1. Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
2. Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite menej ako jeden rok. V takom prípade je rozhodujúce obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť.
3. Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť, denný vymeriavací základ sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
4. Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ, denný vymeriavací základ sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)

1. Nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
2. Nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite menej ako jeden rok. V takom prípade je rozhodujúce obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť.
3. Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť, denný vymeriavací základ sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
4. Ak SZČO alebo DNPO nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ, denný vymeriavací základ sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Všeobecné pravidlá

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

Dobrovoľné poistenie a výpočet poistného

Poistiť si práceneschopnosť môžete aj ako živnostník, avšak pod podmienkou, že Sociálnej poisťovni odvádzate odvody pre prípad PN.

Výpočet poistného

Aby ste si mohli vyrátať poistné, potrebujete si určiť výšku vymeriavacieho základu. Taký, aký si určíte. Avšak, musíte sa pohybovať v rozmedzí minimálneho a maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ sa každý rok 1. januára mení. Jeho výšku zverejňuje na svojom webovom sídle Sociálna poisťovňa (vychádza z priemernej hrubej mzdy v hospodárstve SR, zisťuje ju Štatistický úrad SR). Ak ako dobrovoľne poistená osoba platíte poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatíte do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.

Sadzby poistného

• na starobné poistenie 18 % z vymeriavacieho základu, (ak nie je sporiteľ starobného dôchodkového sporenia) alebo 14 % z vymeriavacieho základu (ak je sporiteľ starobného dôchodkového sporenia - II. pilier)
• na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu,
• na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu,
• na poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu,
• do rezervného fondu solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Poistné na invalidné poistenie neplatí dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, ktorá je dôchodkovo poistená a už jej bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.

Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac - do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Ďalšie dôležité informácie

Zrušenie poistenia

O zrušenie poistenia môžete požiadať kedykoľvek v pobočke banky, alebo prostredníctvom infolinky ČSOB Poisťovne. Ak o zrušenie poistenia požiadate do 20. dňa mesiaca, poistenie zanikne posledným dňom daného mesiaca. Ak tak spravíte od 21. dňa mesiaca, poistenie zanikne posledným dňom nasledujúceho mesiaca.

Poistné plnenie

Poistenie je vyplácané po nahlásení poistnej udalosti a po splnení podmienok uvedených vo VPP. Po uplynutí karenčnej doby vám poisťovňa môže vyplácať náhradu príjmu za každý ďalší deň práceneschopnosti, alebo spätne od prvého dňa. Napríklad, ak budete práceneschopní 30 dní a v poistnej zmluve máte dojednané vyplácanie ušlého zárobku po uplynutí karenčnej doby, ktorá je 28 dní, poisťovňa vám vyplatí poistné plnenie za 2 dni, konkrétne za 29. a 30. deň.

V niektorých prípadoch poisťovne neskúmajú váš príjem, najmä ak ide o nízke denné odškodné, obvykle do 10 až 20 €. Plnenie v prípade choroby je obmedzené čakacou dobou, ktorá môže trvať od 2 do 9 mesiacov. Ak práceneschopnosť vznikne počas tejto čakacej doby, nie je pre životnú poisťovňu poistnou udalosťou a z tohto dôvodu nebude vyplácať poistné plnenie. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou na vyplatenie peňazí z poistenia ušlého zárobku je, že práceneschopnosť musí byť potvrdená lekárom. Počas práceneschopnosti môžete dostávať denné odškodné z poistenia ušlého zárobku aj 500, 600 či viac dní.

tags: #som #poistený #ak #som #na #pn