Splnomocnenie pre štatutárny orgán obce: Vzor a dôležité aspekty

Splnomocnenie je právny nástroj, ktorý umožňuje jednej osobe konať v mene inej osoby. V kontexte štatutárneho orgánu obce, ako je starosta, je dôležité rozumieť, ako a kedy je možné splnomocnenie využiť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na splnomocnenie pre štatutárny orgán obce, vrátane vzoru a dôležitých aspektov, ktoré je potrebné zvážiť.

Čo je splnomocnenie?

Splnomocnenie (alebo aj plnomocenstvo, plná moc) je oprávnenie, ktoré dáva jednej osobe (splnomocnencovi) právo konať v mene inej osoby (splnomocniteľa) v uvedenej záležitosti. Splnomocniteľ je ten, kto udeľuje plnomocenstvo, a splnomocnenec je ten, kto plnomocenstvo prijíma.

Napríklad, ak idete na dovolenku a potrebujete, aby niekto prebral poštu alebo podpísal dokumenty, môžete poveriť suseda splnomocnením na presne určené úkony.

Pracovný poriadok obce

Na úvod je dôležité spomenúť pracovný poriadok obce, ktorý bližšie konkretizuje ustanovenia Zákonníka práce (ZP) a ďalších právnych predpisov. Zamestnávateľ ……. (názov zamestnávateľa - zamestnávateľom môže byť štátom alebo obcou zriadená rozpočtová alebo príspevková organizácia, ale aj obec a vyšší územný celok, ktorý pri odmeňovaní zamestnancov postupuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov) po dohode s … (odborovou organizáciou, zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom) v súlade s ustanoveniami § 84 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a zákona č. 553/2003 Z.

V zmysle § 84 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len skratka „ZP“) môže zamestnávateľ vydať pracovný poriadok vždy len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov pôsobia. Zástupcami zamestnancov sa na tieto účely rozumie odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník. Bez dohody so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, by pracovný poriadok nebol platný. Rovnaké ustanovenie obsahuje aj § 12 zákona č. 552/2003 Z.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

V pracovnom poriadku zamestnávateľ bližšie konkretizuje ustanovenia ZP a ďalších právnych predpisov, ktoré obsahujú splnomocnenie na bližšiu úpravu v pracovnom poriadku (napr. zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov) podľa osobitných podmienok zamestnávateľa. Ak je zamestnávateľom obec, v zmysle § 13 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb.

Pokiaľ by u zamestnávateľa pôsobila odborová organizácia, zamestnávateľ môže uzavrieť kolektívnu zmluvu a v nej v súlade s ustanovením § 231 ods. 1 ZP dohodnúť pracovné podmienky vrátane mzdových (platových) podmienok a podmienky zamestnávania, ale aj vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis.

Pracovný poriadok môže vydať aj ten zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, pretože obmedziť právo zamestnávateľa takýto organizačný predpis vydať nie je možné. Tento záver potvrdzuje aj ustanovenie § 12 ZP, v zmysle ktorého ak sa podľa ZP vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne. Nemohol by konať len v prípadoch, kedy by ZP výslovne ustanovoval, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. V takom prípade by dohodu so zástupcami zamestnancov nebolo možné nahradiť ani dohodou so zamestnancom. V prípade súdneho sporu o obsahu pracovného poriadku, ktorý nebol vydaný po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, napr. V súlade s ustanovením § 1 ods.

Podľa § 84 ods. 4 ZP musí byť každý zamestnanec s pracovným poriadkom oboznámený a pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný. Treba tiež rešpektovať, že § 41 ods. 1 ZP zamestnávateľovi ukladá už pred uzatvorením pracovnej zmluvy so zamestnancom oboznámiť fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o zamestnanie, s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať, t. j. Taktiež podľa § 47 ods.

Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 1. Účelom tohto pracovného poriadku je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upraviť podrobnosti pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov … (uviesť názov zamestnávateľa).

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Tento pracovný poriadok sa vzťahuje aj na osoby vykonávajúce pre zamestnávateľa práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v časti o zodpovednosti za škodu a bezpečnosť pri práci (šiesta časť ZP), o nočnej práci a prestávkach v práci.

Základné právne predpisy:

• zákon č. 311/2001 Z.
• zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z.
• zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z.

Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme môže byť upravené v samostatnom platovom poriadku. Ak by však súčasťou ustanovení pracovného poriadku boli aj ustanovenia o odmeňovaní, medzi základné predpisy, ktoré by pracovný poriadok zamestnávateľa musel rešpektovať a boli by uvedené v čl. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z. , ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „n. v. č. 341/2004 Z.

V prípade, že zamestnávateľom je obec, je potrebné medzi základné predpisy uvedené v čl. Keďže z ustanovení pracovného poriadku môžu vznikať finančné alebo vecné plnenia v prospech zamestnancov obce alebo VÚC, vydanie pracovného poriadku by malo odsúhlasiť obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja. v úvodných ustanoveniach [napr. v znení „Obecné zastupiteľstvo v …. (názov obce) v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schválilo svojím uznesením č. ………… zo dňa ……………….. v záverečných ustanoveniach [napr. „Pracovný poriadok obce schválilo obecné zastupiteľstvo v …. (názov obce) dňa…

Pokiaľ by zamestnávateľom bol samosprávny kraj, pracovný poriadok musí byť vydaný aj v súlade so zákonom č. 302/2001 Z.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

V prípade, že v pôsobnosti obce alebo samosprávneho kraja sú školy a školské zariadenia s vlastnou právnou subjektivitou, je potrebné v pracovnom poriadku deklarovať, že sa nevzťahuje na zamestnancov škôl a školských zariadení, ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu a pracovnoprávne vzťahy majú upravené vlastným pracovným poriadkom. Ak by však išlo o školy (napr.

Ak zamestnávateľom je obec, treba upozorniť, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov je funkcia starostu verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že v niektorých konkrétnych situáciách sa uplatnia ustanovenia Zákonníka práce (rozsah dovolenky a stravovanie) alebo iného predpisu (starosta sa posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere aj na účely tvorby a použitia sociálneho fondu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde… v znení neskorších predpisov). Obdobne v prípade, ak je zamestnávateľom samosprávny kraj, aj funkcia predsedu samosprávneho kraja je v zmysle § 16 ods. 11 zákona č. 302/2001 Z. z.

Dôležité je zosúladiť ustanovenia o odmeňovaní zamestnancov s novelou zákona č. 553/2003 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. mája 2018. Od tohto dátumu sa garancia minimálnej výšky príplatkov za nočnú prácu, za prácu v sobotu a za prácu v nedeľu podľa príslušných ustanovení ZP rozšírila aj na zamestnancov, inak odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Ak by sadzba príplatku za prácu v noci podľa § 16 (25 % hodinovej sadzby funkčného platu) alebo za prácu v sobotu a v nedeľu podľa § 17 (30 % hodinovej sadzby funkčného platu) bola nižšia ako suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu podľa § 123 ZP, za prácu v sobotu podľa § 122a ZP alebo za prácu v nedeľu podľa § 122b ZP, zamestnávateľ je povinný príslušný príplatok zvýšiť na úroveň garantovanú Zákonníkom práce. Je potrebné tiež doplniť, že predmetnou novelou zákona č. 553/2003 Z. z.

Zamestnávateľ podľa § 7 ZP, ktorým je … (názov zamestnávateľa s prípadnými identifikačnými znakmi, napr. štatutárny orgán zamestnávateľa podľa § 9 ods. 1 ZP, ktorým je …. (napr. ďalší vedúci zamestnanci zamestnávateľa podľa § 9 ods. zamestnanec podľa § 11 ods.

Právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil (§ 4 zákona č. 552/2003 Z.

Na pracovnoprávne vzťahy, ktoré nie sú upravené týmto pracovným poriadkom, sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 552/2003 Z.

V prípade, ak zamestnávateľom je obec, ako vedúci zamestnávateľ a štatutárny orgán v zmysle § 9 ZP na výkon pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom obce vystupuje starosta obce. Starosta obce je však volený funkcionár, preto nie je v pracovnoprávnom vzťahu k obci. Jeho právne postavenie, nároky a právomoci upravujú osobitné predpisy (najmä zákon č. 369/1990 Zb. a zákon NR SR č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov). V prípade samosprávnych krajov je v pracovnoprávnych vzťahoch v zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 302/2001 Z. z.

V zmysle § 9 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. Vedúcimi zamestnancami sú všetky fyzické osoby v pracovnom pomere, ktoré sú v zmysle § 9 ods. 3 ZP na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnené určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Vedúcim zamestnancom obce a VÚC je aj hlavný kontrolór obce (§ 18 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.), resp. hlavný kontrolór samosprávneho kraja (§ 19 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z. z.), na ktorých sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 552/2003 Z.

Podľa § 4 zákona č. 552/2003 Z. z. (a rovnako aj § 7 ods. 3 ZP) robí právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, vždy ten orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. V prípade, ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom, právne úkony robí jeho predseda alebo iná fyzická osoba týmto orgánom poverená; v ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa.

Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vrátane zamestnancov obcí a samosprávnych krajov (s výnimkou hlavného kontrolóra) upravuje zákon č. 553/2003 Z. z. Platové pomery hlavného kontrolóra obce upravuje § 18c zákona č. 369/1990 Zb. a plat hlavného kontrolóra samosprávneho kraja upravuje § 19b zákona č. 302/2001 Z. z. Pracovný pomer hlavného kontrolóra zaniká dňom zániku výkonu funkcie (§ 18a ods. 11 zákona č.

Miesta vedúcich zamestnancov sa obsadzujú na základe výsledkov výberového konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Výberové konanie sa uskutočňuje v zmysle platných právnych predpisov (§ 5 zákona č. 552/2003 Z. z.).

Výberové konanie uskutoční výberová komisia, ktorú zriaďuje … (riaditeľ organizácie, starosta a pod.), ktorý aj vymenúva jej členov formou písomného menovania. Každý vymenovaný člen dostane menovací dekrét podpísaný štatutárnym orgánom. Výberová komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov. Celkový počet členov výberovej komisie je nepárny.

Výberová komisia zhodnotí výsledky výberového konania a na základe nich určí poradie uchádzačov, ktoré je záväzné pri obsadení funkcie. Zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s najúspešnejším uchádzačom podľa výsledkov výberového konania. Výberová komisia zverejní výsledok výberového konania … (napr. na úradnej tabuli obce, na svojej webovej stránke, vo verejných priestoroch zamestnávateľa a pod.) tak, aby bol prístupný každému uchádzačovi. V zmysle § 1 zákona č. 552/2003 Z. z. sa tento zákon vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vymedzeného okruhu zamestnávateľov. Podmienky výberového konania upravuje § 5 tohto zákona, v zmysle ktorého sa na základe výsledku výberového konania obsadzuje miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u niektorého z vymedzeného okruhu v § 1 ods. 2 tohto zákona a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok u zamestnávateľa. V zmysle uvedeného sa na základe výsledku výberového konania v zmysle § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. obsadzuje aj pracovné miesto štatutárneho orgánu (alebo aj iného vedúceho zamestnanca) v organizáciách zriadených alebo založených zamestnávateľom. Miesto vedúceho zamestnanca sa neobsadzuje na základe výberového konania v prípade, ak osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca alebo ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom (napr. ak by zamestnávateľom bola obec, do funkcie prednostu obecného úradu zamestnanca vymenúva i z funkcie odvoláva starosta obce podľa § 17 zákona č.

Dôležité je ustanovenie § 1 ods. 5 zákona č. 552/2003 Z. z. , podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce. Okruh týchto zamestnancov vyplýva z charakteru činností uvedených v katalógu pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý tvorí prílohu č. 2 n. v. č. 341/2004 Z.

Základné náležitosti splnomocnenia

Splnomocnenie by malo obsahovať nasledujúce údaje:

• Údaje o splnomocniteľovi: Meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu.
• Údaje o splnomocnencovi: Obdobne ako pri splnomocniteľovi - meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa.
• Predmet a rozsah splnomocnenia: Presne vymedzené úkony, ktoré môže splnomocnenec vykonávať (napr. podpisovanie zmlúv, zastupovanie na úradoch, správa účtu).
• Osobitné údaje: V určitých prípadoch, keď osobitný zákon kladie veľký dôraz na formu právneho úkonu, sa odporúčajú aj ďalšie údaje.

Overenie splnomocnenia

Požiadavka na overenie splnomocnenia závisí od konkrétneho prípadu a od požiadaviek zákona, inštitúcie alebo osoby, ktorej má byť splnomocnenie predložené. Je dôležité si uvedomiť, že sa overuje len podpis splnomocniteľa.

• Notár: Notár je oprávnený overiť podpis na splnomocnení. Podpis môže overiť priamo notár alebo notárom poverený pracovník. Osvedčenie jedného podpisu u notára stojí 4,80 eur s DPH.
• Matrika: Matrika môže overiť podpis na splnomocnení, ak je splnomocniteľ fyzická osoba.

Splnomocnenie na preberanie pošty

Splnomocnenie na preberanie pošty najjednoduchšie vybavíte, keď pôjdete spolu so splnomocnencom na ktorúkoľvek pobočku pošty a požiadate pracovníka pošty o tlačivo, ktoré vyplníte a podpíšete. Vami splnomocnená osoba dostane vlastný preukaz splnomocnenca, ktorý predloží pri preberaní zásielok na pošte. Ak žiadate o zriadenie služby splnomocnenie prostredníctvom elektronickej žiadosti, je potrebné mať vytvorený zákaznícky účet - Pošta ID. Ak zatiaľ nemáte overenú elektronickú identitu, budete musieť navštíviť poštu a nechať si ju tam overiť.

Splnomocnenie v súdnom konaní

Účastník sa v civilnom sporovom súdnom konaní môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si sám zvolí. Ako svojho zástupcu si vždy môžete zvoliť advokáta. Zastúpiť sa môžete nechať aj fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony, pričom takéto zastúpenie sa nazýva občianskym zastúpením. Pozor, v niektorých konaniach špecifikovaných v zákone (§ 90 a 91 Civilného sporového poriadku) sa takéto zastúpenie nepripúšťa.

Splnomocnenie na nakladanie s účtom v banke

Splnomocniť inú osobu môžete aj na nakladanie s vaším bežným účtom v banke. Splnomocnená osoba takto môže napríklad uskutočniť hotovostný výber, zriadiť trvalý príkaz či zrušiť súhlas s inkasom.

tags: #splnomocnenie #pre #štatutárny #orgán #obce #vzor