Splnomocnenie po smrti a jeho platnosť v dedičskom konaní

Dedičské konanie je proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby a jeho cieľom je rozhodnúť o tom, ako sa naloží s jej majetkom. V rámci tohto konania sa často vyskytujú otázky týkajúce sa platnosti splnomocnení, najmä ak boli udelené pred smrťou poručiteľa. Tento článok sa zaoberá problematikou splnomocnenia po smrti a jeho platnosťou v kontexte slovenského dedičského práva.

Dedičské konanie na Slovensku

Na Slovensku je dedičské konanie upravené zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"). Dedičské konanie sa začína na základe princípu oficiality, ale aj na návrh. Miestne príslušným na konanie o dedičstve je súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu. Ak nie je príslušnosť daná uvedeným spôsobom, určí sa podľa miesta, kde sa nachádza majetok poručiteľa.

V CMP došlo k nahradeniu inštitútu osvedčenia o dedičstve uznesením o dedičstve. Celé prvoinštančné konanie o dedičstve vrátane vydávania všetkých rozhodnutí bolo zverené notárom ako súdnym komisárom, s výnimkou úkonov vymedzených v § 161 ods. 1 CMP. Notár má pri dedičskom konaní špecifické postavenie ako súdny komisár a koná samostatne na základe poverenia súdu prvej inštancie. Jeho rozhodnutia sú rozhodnutiami súdu prvej inštancie.

Fázy dedičského konania

Dedičské konanie prechádza niekoľkými fázami:

1. Začatie konania: Konanie o dedičstve sa môže začať na základe princípu oficiality, ale aj na návrh.

   Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

2. Prejednanie dedičstva: V druhej fáze, nazvanej prejednanie dedičstva, notár vydá upovedomenie o dedičskom práve, ak nedošlo k zastaveniu konania.

3. Ukončenie konania: V tretej fáze, ktorou sa konanie o dedičstve končí, je možné uzavrieť dohodu dedičov a veriteľov o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov. Notár ako súdny komisár schváli:

   • potvrdenie nadobudnutia dedičstva jednému dedičovi,
   • potvrdenie odúmrte štátu, ak dedičstvo nenadobudol žiadny dedič,
   • schválenie dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ak neodporuje zákonom alebo dobrým mravom,
   • schválenie dohody dedičov a veriteľov o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov,
   • potvrdenie nadobudnutia dedičstva podľa výšky nadobudnutých dedičských podielov, ak nedošlo k dohode dedičov,
   • vykonanie vyporiadania medzi dedičmi a rozhodnutie o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.

CMP neurčuje lehoty, ktoré by notár ako súdny komisár musel dodržiavať. Súd však v rozhodnutí o poverení notára uvedie lehotu, v ktorej by sa dedičské konanie malo skončiť.

Splnomocnenie a jeho zánik

Zánik plnomocenstva je upravený v § 33b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Podľa tohto ustanovenia, plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. To znamená, že v zásade platí, že smrťou splnomocniteľa zaniká aj plnomocenstvo, ktoré udelil splnomocnencovi. Akákoľvek výnimka z tejto zásady by musela byť vyslovene upravená v samotnom plnomocenstve.

Pri odvolaní plnomocenstva je tento jednostranný právny úkon zastúpeného vo vzťahu k zástupcovi účinný od okamihu, kedy sa o ňom dozvedel. Právne úkony urobené do tejto doby zástupcom zaväzujú zastúpeného. Zmena konateľa právnickej osoby nemá vplyv na platnosť plnej moci.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Splnomocnenie s účinnosťou po smrti

V praxi sa často vyskytujú prípady, keď si splnomocniteľ želá, aby splnomocnenie platilo aj po jeho smrti. Takéto splnomocnenie by malo byť výslovne upravené v samotnom dokumente. Napriek tomu, notári často odmietajú uznávať takéto plnomocenstvá, pretože obchádzajú zákon v inštitúte dedenia, čo je dôvodom ich neplatnosti.

Je vylúčené, aby splnomocnenec po smrti splnomocniteľa nakladal s jeho majetkom na základe splnomocnenia, ktoré platí aj po smrti. Toto ustanovenie v plnomocenstve obchádza zákon v inštitúte dedenia, čo je dôvodom neplatnosti takéhoto splnomocnenia.

Odmietnutie dedičstva

Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. Ak dedič odmieta dedičstvo, mal by o tom informovať notára písomne, s uvedením svojich osobných údajov, vrátane rodného čísla a bydliska. Odmietnutie dedičstva znamená, že sa na dediča hľadí, ako keby sa smrti poručiteľa ani nedožil.

Závet ako nástroj na usporiadanie majetku po smrti

Závet je ľudovo nazývaný aj testament alebo posledná vôľa. Umožňuje závetcovi, aby rozhodol, kto bude vlastniť a užívať jeho majetok po jeho smrti. Závetca si môže zriadiť závet sám alebo u notára vo forme notárskej zápisnice. Závet môže byť univerzálny (na celý majetok) alebo môže odkázať konkrétny majetok medzi rôzne osoby (dedičov).

Svedkami pri spisovaní závetu nemôžu byť osoby nespôsobilé na právne úkony, osoby nevidomé, nepočujúce, nemé, tie ktoré neovládajú jazyk, v ktorom závetca závet robí a tie, ktoré majú podľa závetu dediť.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

Závetca nesmie v závete podmieňovať nadobudnutie majetku dedičmi nejakými podmienkami alebo výhradami. Ak závet nespĺňa zákonom požadované náležitosti, je neplatný.

Závetca môže kedykoľvek do svojej smrti závet zmeniť alebo odvolať. Závetom taktiež zmení okruh dedičov, ktorí by inak po ňom dedili zo zákona, a môže ním rozdeliť majetok v inom pomere než by bol dedený zo zákona.

Ak je viac zákonných dedičov (potomkov) a niektorý z nich je v závete opomenutý, pričom ide o univerzálny závet na celý majetok, môže namietnuť relatívnu neplatnosť závetu. To znamená, že dostane polovicu zo zákonného podielu, ktorá by mu prináležala, ak by neexistoval závet. V prípade maloletého dediča, by tento dokonca dostal celý svoj zákonný podiel.

Na to, aby niektorý potomok nenamietol relatívnu neplatnosť závetu, je potrebné spolu zo závetom spísať aj listinu o vydedení, ktorou vydedí svojho potomka zo zákonných dôvodov, ktoré samozrejme voči tomuto potomkovi musia existovať a musia byť pravdivé.

Dedenie zo zákona

Ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa zo zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do 4 dedičských skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť.

1. Prvá skupina: Deti a manžel/ka poručiteľa. Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov.
2. Druhá skupina: Manžel/ka poručiteľa, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Manžel/ka musí dostať aspoň polovicu dedičstva.
3. Tretia skupina: Súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa.
4. Štvrtá skupina: Prarodičia poručiteľa.

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu.

Neplatnosť závetu

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov:

• poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. potomkovia).
• holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
• alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony.

Účastníci dedičského konania a ich práva

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia.

Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.

Náklady dedičského konania

Poplatok za dedičské konanie upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo.

tags: #splnomocnenie #po #smrti #platnost