Porovnanie spoločenskej zmluvy u Thomasa Hobbesa a Johna Locka

Teória spoločenskej zmluvy je základnou myšlienkou politickej filozofie, ktorá sa zaoberá legitimitou štátu a jeho právomocami nad jednotlivcami. Táto teória, ktorá sa vykryštalizovala najmä v novoveku, hovorí, že štát vznikol na základe dohody medzi ľuďmi, ktorí sa rozhodli prekonať prirodzený stav spoločnosti. Medzi najvýznamnejších mysliteľov, ktorí sa venovali teórii spoločenskej zmluvy, patria Thomas Hobbes a John Locke.

Teória spoločenskej zmluvy: základné pojmy

Teória spoločenskej zmluvy je opradená viacerými známymi menami. Zaoberali sa ňou mnohí významní myslitelia, teoretici či filozofi. Nás v tejto práci zaujímali dvaja z nich - John Locke a Thomas Hobbes. Skôr ako sa však dostaneme priamo ku koncepciám spoločenskej zmluvy vo filozofii oboch teoretikov, je nevyhnutné objasniť si, čo to vlastne spoločenská zmluva je a čo predstavuje pojem právneho štátu, ktorý je s ňou úzko spätý. Práve novovek bol tým obdobím, kedy sa vykryštalizovali viaceré teórie vysvetlenia pojmu právny štát. Medzi inými je závažná tzv. zmluvná teória (kontraktuálna). Vo svojej podstate sa táto teória zakladá na tom, že štát vznikol z potreby prekonať prirodzený stav spoločnosti prostredníctvom dohody, teda zmluvy medzi ľuďmi. K zástancom tejto zmluvnej teórie patrili napr. T. Hobbes, J. Locke, J.J. Rousseau a I. Kant. S prihliadnutím na túto koncepciu vzniku štátu konštruovali Hobbes a Locke svoje definície pojmu štát, resp. právny štát.

Prirodzený stav a vznik štátu

Podľa teórie spoločenskej zmluvy ľudia pôvodne žili v tzv. prirodzenom stave, ktorý sa líšil v závislosti od jednotlivých filozofov. Hobbes ho chápal ako "vojnu všetkých proti všetkým", stav neustáleho strachu a ohrozenia života. Naopak, Locke videl prirodzený stav ako stav slobody, rovnosti a svornosti, kde ľudia majú prirodzené práva, ktoré im nikto nemôže odobrať.

V oboch prípadoch však prirodzený stav nebol ideálny. Hobbes tvrdil, že v ňom neexistovala žiadna morálka, právo ani poriadok, čo viedlo k neustálemu konfliktu. Locke zas poukazoval na to, že v prirodzenom stave chýbala nestranná autorita, ktorá by riešila spory a chránila prirodzené práva.

Z tohto dôvodu sa ľudia rozhodli uzavrieť spoločenskú zmluvu a vytvoriť štát. Tým sa vzdali časti svojej slobody a práv v prospech štátu, ktorý sa zaviazal zabezpečiť ich bezpečnosť, poriadok a ochranu.

Prečítajte si tiež: Elegancia a pohodlie pre seniorov

Thomas Hobbes a Leviathan

Thomas Hobbes (1588-1679) bol anglický filozof, ktorý vo svojom diele Leviathan (1651) predstavil svoju koncepciu spoločenskej zmluvy. Hobbes vychádzal z presvedčenia, že ľudia sú vo svojej podstate sebeckí a mocichtiví, čo vedie k neustálemu boju o prežitie.

V prirodzenom stave, podľa Hobbesa, "človek človeku je vlkom" a život je "osamelý, chudobný, nepríjemný, brutálny a krátky". Aby sa ľudia vyhli tomuto stavu, musia sa vzdať všetkých svojich práv a podriadiť sa absolútnej moci panovníka, ktorý zabezpečí poriadok a bezpečnosť.

Hobbesov štát, nazvaný Leviathan, je teda autoritársky a má neobmedzenú moc. Panovník má právo rozhodovať o všetkom a jeho rozhodnutia sú nezrušiteľné. Jedinou úlohou štátu je zabezpečiť mier a poriadok, aj za cenu obmedzenia slobody jednotlivcov.

Hobbesova spoločenská zmluva je výsledkom bezradnosti a bezbrannosti jedinca. V spoločnosti, v ktorej „človek človeku je vlkom“ je potrebná existencia moci, ktorá by človeku vedela zaručiť jeho prirodezené práva a uchrániť ho pred násilím iných ľudí. Ľudia uzavierajú spoločenskú zmluvu o vytvorení štátu, ktorý im zabezpečí a ochráni ich práva. Ide o racionálne premyslený akt, ktorý je výsledkom nielen vôle ľudu, ale predovšetkým riacionálneho uvažovania.

John Locke a prirodzené práva

John Locke (1632-1704) bol ďalší významný anglický filozof, ktorý sa venoval teórii spoločenskej zmluvy. Vo svojich Dvoch pojednaniach o vláde (1689) predstavil odlišnú koncepciu od Hobbesa. Locke vychádzal z presvedčenia, že ľudia majú prirodzené práva, ktoré im nikto nemôže odobrať. Medzi tieto práva patrí právo na život, slobodu a vlastníctvo.

Prečítajte si tiež: Etiketa v obchodnom prostredí

Locke chápal prirodzený stav ako stav slobody a rovnosti, kde ľudia žijú podľa prirodzeného zákona, ktorý im prikazuje nezasahovať do práv iných. Problémom však bolo, že v prirodzenom stave chýbala nestranná autorita, ktorá by riešila spory a chránila prirodzené práva.

Preto sa ľudia rozhodli uzavrieť spoločenskú zmluvu a vytvoriť štát, ktorý bude chrániť ich prirodzené práva. Locke, v rozpore s Hobbesom, usudzuje, že zmluva, ktorá je základom štátu, nevytvorila právo, ale bola uzatvorená preto, aby bola od panovníka získaná záruka dodržiavania prirodzených práv. Štát má obmedzenú moc a jeho úlohou je chrániť práva jednotlivcov. Ak štát túto úlohu neplní, ľudia majú právo ho zvrhnúť.

Lockova spoločenská zmluva je teda liberálna a kladie dôraz na ochranu slobody a práv jednotlivcov. Štát má slúžiť ľuďom a nie naopak.

Porovnanie Hobbesa a Locka

Vplyv na politické myslenie

Teórie spoločenskej zmluvy Hobbesa a Locka mali obrovský vplyv na vývoj politického myslenia. Hobbesova teória bola využívaná na obhajobu absolutistických režimov, zatiaľ čo Lockova teória sa stala základom pre liberalizmus a demokraciu.

Myšlienky Johna Locka ovplyvnili americkú a francúzsku revolúciu a stali sa základom pre Deklaráciu nezávislosti Spojených štátov a Deklaráciu práv človeka a občana. Dodnes sú Lockove myšlienky o prirodzených právach a obmedzenej vláde relevantné a inšpirujú politických mysliteľov a aktivistov po celom svete.

Prečítajte si tiež: Príklady CSR aktivít

Ďalší myslitelia a teória spoločenskej zmluvy

Okrem Hobbesa a Locka sa teóriou spoločenskej zmluvy zaoberali aj ďalší významní myslitelia, ako napríklad Jean-Jacques Rousseau.

Jean-Jacques Rousseau a všeobecná vôľa

Jean-Jacques Rousseau (1712-1778) bol švajčiarsky filozof, ktorý vo svojom diele O spoločenskej zmluve (1762) predstavil svoju vlastnú koncepciu spoločenskej zmluvy. Rousseau vychádzal z presvedčenia, že ľudia sú v prirodzenom stave slobodní a rovní, ale civilizácia ich skazila a zotročila.

Podľa Rousseaua spoločenská zmluva má za cieľ obnoviť slobodu a rovnosť tým, že vytvorí štát, ktorý bude založený na "všeobecnej vôli" ľudu. Všeobecná vôľa nie je len súhrn individuálnych vôlí, ale skôr vôľa, ktorá smeruje k spoločnému dobru.

Rousseauov štát je demokratický a suverénny ľud má právo rozhodovať o všetkých záležitostiach. Jednotlivci sa musia podriadiť všeobecnej vôli, aj keď s ňou nesúhlasia, pretože len tak môžu byť skutočne slobodní.

Ďalší myslitelia a súčasné interpretácie

Teória spoločenskej zmluvy bola v priebehu dejín rôzne interpretovaná a kritizovaná. Niektorí myslitelia, ako napríklad David Hume, spochybňovali historickú existenciu spoločenskej zmluvy a tvrdili, že štát vznikol skôr na základe sily a zvyku. Iní, ako napríklad Karl Marx, kritizovali teóriu spoločenskej zmluvy za to, že legitimizuje nerovnosť a vykorisťovanie.

V súčasnosti sa teória spoločenskej zmluvy používa na obhajobu rôznych politických ideológií, od liberalizmu po komunitarizmus. Niektorí myslitelia, ako napríklad John Rawls, sa snažia vytvoriť spravodlivú spoločnosť na základe hypotetickej spoločenskej zmluvy, v ktorej by ľudia rozhodovali o princípoch spravodlivosti za "závojom nevedomosti".

Ústava ako spoločenská zmluva

Myšlienku spoločenskej zmluvy a jej zhmotnenie v podobe konštitúcie považujeme za filozofický prazáklad štátneho zriadenia a vektor určujúci následný ústavnoprávny vývoj štátu. Klasická definícia spoločenskej zmluvy hovorí o fiktívnej zmluve človeka a vlády, v zmysle ktorej sa človek vzdáva v prospech štátneho zriadenia časti svojej slobody a verejná moc sa zaväzuje zabezpečiť bezpečnosť a práva týchto ľudí.

V kontexte Slovenskej republiky možno Ústavu SR považovať za modernú formu spoločenskej zmluvy, ktorá definuje základné pravidlá fungovania štátu a vzťah medzi štátom a občanmi. Prijatie Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992 bolo kľúčovým momentom prechodu k demokratickému právnemu režimu.

Stabilita a zmeny Ústavy

Obraz o stabilite ústavného poriadku či odpoveď na otázku zachovania aury Ústavy ako spoločenskej zmluvy by sme v hrubých rysoch mali naskicované. Ústavný zákon č. Ústavný zákon č. 71/2017 z 30. marca 2017.

Impulzom k prijatiu opísanej novely Ústavy č. 71/2017 bola vôľa vysporiadať sa najmä s tzv. Mečiarovými amnestiami. Čo bolo obsahom tzv. Mečiarových amnestií (resp. milosti prezidenta M. Kováča), prečo ich Národná rada uznesením z 5. apríla 2017 zrušila a z akých dôvodov bolo takéto zrušenie v súlade s Ústavou, vyčerpávajúco odôvodňuje nález Ústavného súdu PL. ÚS 7/2017 z 31. mája 2017.

O možnosti/nemožnosti, vhodnosti/nevhodnosti a potrebe zrušenia tzv. Mečiarových amnestií sa od konca 90. rokov 20. storočia viedli mnohoraké dišputy. Svoje stanovisko zaujal Ústavný súd (I. ÚS 30/99, I. ÚS 48/99), poslanci Národnej rady sa opakovane a neúspešne pokúšali legislatívne o ich zrušenie, bolo popísaných mnoho stránok s odbornými i laickými úvahami. Avšak kľúčovú úlohu v boji za zrušenie tzv.

tags: #spoločenská #zmluva #Thomas #Hobbes #John #Locke