Vykonateľnosť Rozhodnutia v Správnom Konaní: Podmienky a Prostriedky Nápravy

Rozhodovací proces orgánov verejnej správy pri vydávaní správnych rozhodnutí má zmysel len vtedy, ak jeho výsledkom je rozhodnutie, ktoré je za splnenia istých podmienok právoplatné a vykonateľné. Právoplatnosť rozhodnutia je vlastnosť individuálneho správneho aktu, ktorá spôsobuje zmenu, vznik, alebo zánik práv a povinností v konkrétnom prípade. Právoplatnosť vyjadruje aj istotu účastníka konania o nemennosti rozhodnutia. Samozrejme táto nemennosť je relatívna, lebo v správnom práve poznáme celý rad mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré sú určené na to, aby opravili zvyčajne nezákonné, ale aj právoplatné rozhodnutie. Tento materiálny rozmer právoplatnosti nevyvoláva ani v praxi, ani v teórií väčšiu polemiku. A to aj v prípadoch, kedy je možné aby zmenu, vznik a zánik práv a povinností sprevádzal iný moment ako právoplatnosť, teda situáciu, kedy je rozhodnutie vykonateľné, ale nie je právoplatné (§ 55 ods.

Právoplatnosť Rozhodnutia v Správnom Konaní

Právoplatnosť rozhodnutia v správnom konaní je kľúčovým prvkom, ktorý zaručuje istotu a nemennosť rozhodnutia, hoci relatívnu, pre účastníkov konania. Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie proti ktorému nie je možné podať odvolanie je právoplatné. Dôvody prečo môže nastať tento stav sú viaceré.

V praxi však najväčší problém vyvoláva situácia, kedy márne uplynie lehota na podanie odvolania - zvyčajne 15 dňová. Účastník konania má právo (zvyčajne) v 15 dňovej lehote podať odvolanie. Zhruba v rokoch 2001-2003 bolo vydané usmernenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a následne stanovisko konzultačného zboru Ministerstva vnútra, z ktorých vznikol nesprávny záver, že rozhodnutie v správnom konaní je právoplatné (ak nebolo dané odvolanie) pätnástym dňom lehoty. Systém automatického spracúvania spisov v rámci Okresných úradov (Fabasoft, resp. iný systém) označuje stále ako právoplatné rozhodnutie v 15.

Bez akejkoľvek pochybnosti, takýto postup orgánov štátnej správy je nesprávny a nezákonný. V čom je problém? Účastník konania má právo podať odvolanie aj pätnásty deň, minútu (teoreticky sekundu) pred polnocou, napr. 1 správneho poriadku) podaný včas. Pätnásty deň lehoty na odvolanie je plne v dispozícii účastníka konania rozhodnúť sa či dá, alebo nedá odvolanie. Ak však je rozhodnutie napadnuteľné odvolaním sa na pätnásty deň, nemôže byť zároveň právoplatné. Teda označenie 15. dňa ako dňa právoplatnosti sa na jeden celý deň berie možnosť účastníka konania odvolať sa. Nehovoriac, že deklarovanie nesprávneho dátumu právoplatnosti môže mať kritické následky pre účastníka konania. Napríklad, ak systém Fabasoft vyznačí ako deň právoplatnosti 15. deň, a účastník s takouto informáciou pracuje, napríklad v žiadosti o hypotekárny úver, môže sa veľmi ľahko dostať do vážneho problému. Je zvláštne, že jedna veľmi jednoduchá veta v správnom poriadku vyvoláva skoro dvadsať rokov nejednotnosť interpretácie a je potencionálnou hrozbou pre právnu istotu účastníkov konania. Odborná literatúra, napríklad komentár k Správnemu poriadku od Potasha (C.H.Beck 2015), zrozumiteľne na strane 285 správne interpretuje toto ustanovenie.

Záväznosť a Nezmeniteľnosť Právoplatného Rozhodnutia

Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp „rei iudicatae“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Ide nielen o tzv. formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí.

Prečítajte si tiež: Všetko o predbežnej vykonateľnosti v CSP

Vykonateľnosť Rozhodnutia

Vykonateľnosť rozhodnutia je moment, kedy je možné rozhodnutie reálne presadiť a vynútiť. Rozhodovací proces orgánov verejnej správy pri vydávaní správnych rozhodnutí má zmysel len vtedy, ak jeho výsledkom je rozhodnutie, ktoré je za splnenia istých podmienok právoplatné a vykonateľné.

Prostriedky Nápravy Proti Nečinnosti Správneho Orgánu

Právny poriadok priznáva účastníkovi správneho konania viacero prostriedkov, ako sa domôcť ochrany, resp. nápravy v prípade nečinnosti správneho orgánu.

Sťažnosť

Sťažnosťou sa v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, môže fyzická alebo právnická osoba domáhať ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. Sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Pokiaľ ide o náležitosti sťažnosti, zákon vyžaduje, aby obsahovala identifikačné údaje sťažovateľa v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu (ak je sťažovateľ právnická osoba, tak názov, sídlo a meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať). Zo sťažností musí byť jednoznačne zrejmé, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. Písomné oznámenie výsledku o prešetrení sťažnosti však nie je rozhodnutím v zmysle správneho poriadku, a preto proti nemu možno podať odvolanie, ani ho preskúmať správnym súdom. Pokiaľ ale sťažovateľ nie je spokojný s vybavením jeho sťažnosť, môže podať novú sťažnosť proti postupu orgánu verenej správy pri vybavovaní sťažnosti.

Podnet Prokurátorovi

Prokurátor okrem výkonu pôsobnosti v trestnej oblasti vykonáva aj dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Podnet sa podáva písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Možno ho podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Prokurátor príslušný na vybavenie podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Takýmto opatrením je napríklad upozornenie prokurátora, ktoré prokurátor podáva orgánu verejnej správy na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych aktov podľa § 21 ods. 1 písm. Treba však dodať, že prokurátor v rámci dozoru nemôže zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ani im uložiť sankciu za porušenie právnych predpisov.

Správne Súdnictvo

Správne súdnictvo predstavuje jeden z druhom kontroly verejnej správy, pričom v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Uvedené právo fyzickej alebo právnickej osoby pritom pramení priamo z Ústavy SR (čl. 46 ods. Správny súd poskytuje ochranu účastníkom správneho konania aj v prípade, ak je správny orgán v začatom správnom konaní nečinný. Pred podaním žaloby na súd musí účastník správneho konania neúspešne vyčerpať prostriedky nápravy podľa osobitných predpisov, pričom Správny súdny poriadok sa výslovne zmieňuje o sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. Ochrana poskytovaná správnymi súdmi v prípade možnej nečinnosti orgánov verejnej správy je teda ochranou následnou, prichádzajúcou do úvahy vtedy, ak žalobca využil niektorý z dvoch prostriedkov nápravy, ktoré sú mu dané alternatívne na výver. V tejto súvislosti nestačí len samotné využitie prostriedkov nápravy, ale tieto musia byť pre účastníka správneho konania vybavené negatívne. Správny orgán totiž musí mať možnosť sám odstrániť namietaný stav a dosiahnuť nápravu. K žalobe fyzickej osoby alebo právnickej osoby musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. Ak správny orgán po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží správnemu orgánu, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon. Za týmto účelom správny súd správnemu orgánu poskytne primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace. Správny súdny poriadok nestanovuje lehotu, v rámci ktorej by mal správny súd meritórne rozhodnúť. Proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu, ktorým žalobu zamietol, možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 440 Správneho súdneho poriadku. Ak kasačná sťažnosť nie je dôvodná, Najvyšší súd SR ju zamietne.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské rozhodnutie a jeho vykonateľnosť

Atrakcia Kompetencie Odvolacím Orgánom

Prostriedky na odstránenie nečinnosti správneho orgánu pozná aj správny poriadok. Podľa ustanovenia § 50 Správneho poriadku ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nerozhodol v ustanovenej lehote (30 dní, resp. v prvom rade ide o aktivitu odvolacieho správneho orgánu, ktorý by mal prednostne vplývať na prvostupňový správny orgán prostriedkami dozoru (napr. samotný prechod právomoci (atrakcia kompetencie) rozhodnúť na odvolací správny orgán, pričom uvedené prichádza do úvahy iba ak to dovoľuje povaha veci a zároveň nápravu nie je možné dosiahnuť inak (napr. Odvolací správny orgán sa o nečinnosti prednostne dozvie od účastníka správneho konania, ktorý má záujem, aby sa vo veci konalo. Účastník konania tak môže urobiť na základe podnetu, z ktorého musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje (ustanovenie § 19 ods. V súvislosti s predmetným inštitútom sú však spojené problémy, najmä pokiaľ ide o posúdenie existencie podmienky „ak to povaha veci dovoľuje“. V prípade, ak odvolací správny orgán dospeje k záveru o splnení oboch podmienok k prechodu právomoci, je povinný vo veci rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, t. j. 30 dní, resp.

Verejný Ochranca Práv (Ombudsman)

Ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. bol zriadený inštitút verejného ochrancu práv. Základná právna úprava Verejného ochranu práv je obsiahnutá v zákone č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou. Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ podnetu domáha. V opačnom prípade, teda ak sa zistí porušenie základných práv alebo slobôd nečinnosťou správneho orgánu, verejných ochranca práv správnemu orgánu oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení.

Prečítajte si tiež: Podmienky vykonateľnosti rozhodnutia

tags: #vykonatelnost #rozhodnutia #v #spravnom #konani #podmienky