Spoločenská zmluva spoločnosti s ručením obmedzeným: Kľúčový dokument pre úspešný štart

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) je na Slovensku najrozšírenejšou formou obchodnej spoločnosti. Jej popularita pramení z kombinácie výhod, ako je obmedzené ručenie spoločníkov, relatívne nízke minimálne základné imanie a jednoduchšia dostupnosť v porovnaní s akciovou spoločnosťou. Právny rámec pre s.r.o. je ukotvený predovšetkým v Obchodnom zákonníku, ale aj v ďalších právnych predpisoch.

Podľa § 105 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Hoci ju možno založiť aj na nepodnikateľské účely, najčastejšie sa zakladá za účelom podnikania. Založenie spoločnosti je základným predpokladom jej vzniku, ku ktorému dochádza uzavretím spoločenskej zmluvy (pri viacerých zakladateľoch) alebo pristúpením k zakladateľskej listine (pri jednom zakladateľovi).

Čo je spoločenská zmluva?

Spoločenská zmluva je dokument, ktorý upravuje základné atribúty a fungovanie spoločnosti. Popisuje obchodné meno, sídlo, základné imanie, predmety podnikania, organizáciu, vymedzuje právomoci a pôsobnosť orgánov spoločnosti a definuje vzťahy medzi jednotlivými spoločníkmi (ak ich je viac). Ak spoločnosť zakladá iba jeden spoločník, namiesto spoločenskej zmluvy sa používa zakladateľská listina.

Založením spoločnosti s ručením obmedzeným sa konštituujú vzájomné vzťahy medzi zakladateľmi, budúce vzťahy medzi spoločníkmi navzájom a vzťahy budúcich spoločníkov k spoločnosti. Spoločnosť ako právnická osoba však vzniká až dňom zápisu do obchodného registra.

Zmluva vznikne v okamihu, kedy sa strany dohodnú na celom obsahu zmluvy, nestačí dohoda o podstatných častiach zmluvy, ktoré sú upravené v § 110 ods. 1 Obch.

Prečítajte si tiež: Elegancia a pohodlie pre seniorov

Obsahové náležitosti spoločenskej zmluvy

Spoločenská zmluva musí obsahovať obligatórne (povinné) náležitosti, ktoré vymedzuje Obchodný zákonník v ustanovení § 110. Zakladatelia sa však môžu dohodnúť aj na ďalších náležitostiach a upraviť si tak vzťahy, ktoré zákon nevyžaduje, ale je vhodné ich upraviť. Dispozitívnosť ustanovení Obchodného zákonníka umožňuje zakladateľom upraviť si určité skutočnosti odchylne od zákonnej úpravy, čo prispieva k obľube tejto formy obchodnej spoločnosti.

Medzi povinné náležitosti spoločenskej zmluvy patrí:

• Obchodné meno a sídlo spoločnosti: Obchodné meno je názov, pod ktorým spoločnosť vykonáva právne úkony. Sídlo je adresa zapísaná v obchodnom registri.

Obchodné meno

Obchodné meno je názov spoločnosti, ktorý bude zapísaný v obchodnom registri Slovenskej republiky. Zásady tvorby obchodného mena sú upravené v § 8 až v § 12 Obchodného zákonníka. Obchodné meno sa skladá z dvoch častí - prvou je základná časť a druhou je dodatok vyjadrujúci právnu formu (napr. „spoločnosť s ručením obmedzeným“ alebo skratka „s.r.o.“).

Forma základnej časti obchodného mena nie je predpísaná, upozorňujeme len na § 47 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého použitie obchodného mena, ktoré používa iný subjekt, napĺňa znaky nekalej súťaže - tzv. vyvolanie nebezpečenstva zámeny. Nie je možné používať ani názov, ktorý by bol schopný vyvolať nebezpečenstvo zámeny verejného registra - napr. register obchodu, register firiem.

Dodatok musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“, postačí však skratka „spol. s r. o.“ alebo „s. r.

Prečítajte si tiež: Etiketa v obchodnom prostredí

Pri tvorbe obchodného mena musia byť splnené zásady povinnosti zápisu, prednosti, pravdivosti, nezameniteľnosti a jedného obchodného mena. Obchodné meno by malo byť príznačné pre danú spoločnosť, ľahko zapamätateľné a jedinečné.

Sídlo spoločnosti

Každá spoločnosť musí mať svoje sídlo. V zmysle § 2 ods. 3 ObchZ sa za sídlo spoločnosti s ručením obmedzeným považuje adresa, ktoré je zapísaná v obchodnom registri ako sídlo spoločnosti. Zákon vymedzuje v § 2 ods. 4 aké údaje tvoria adresu. V každom prípade musí zakladateľ preukázať, že k nehnuteľnosti, ktorú uvádza v spoločenskej zmluve ako sídlo, má aj určitý právny titul. Takýmto titulom je najčastejšie vlastnícke právo alebo nájomné právo. Užívacím titulom môže byť aj súhlas na bezodplatné užívanie nehnuteľnosti. Súčasná právna úprava umožňuje, aby sídlo spoločnosti mohlo byť iné ako je miesto skutočného výkonu podnikania.

Ide o adresu zapísanú v obchodnom registri, ktorá sa podľa § 2 ods. 4 Obchodného zákonníka skladá z názvu obce s uvedením jej PSČ, orientačného, prípadne aj súpisného čísla a názvu ulice. Na zápis sídla musí spoločnosť preukázať vlastnícke právo alebo užívacie práva (napr. nájomná zmluva) alebo minimálne súhlas vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti do obchodného registra. Zápis sídla do obchodného registra má konštitutívny účinok.

V podmienkach Slovenskej republiky rozlišujeme tzv. štatutárne sídlo a tzv. skutočné sídlo - v právnom poriadku Slovenskej republiky sa uplatňuje teória štatutárneho sídla a preto sa do OR zapisuje štatutárne sídlo, čiže tzv. registrové sídlo. To musí byť súčasťou územia, podľa právneho poriadku ktorého bola právnická osoba založená. Skutočné sídlo sa môže nachádzať aj v inom štáte. Zmena mena a sídla je vždy zmenou spoločenskej zmluvy.

• Označenie spoločníkov: Uvedenie názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby. Problematickým môže byť správne označenie spoločníkov, nakoľko sa stáva, že uvedená náležitosť sa zamieňa s označením prvých konateľov.
• Predmet podnikania (činnosti): Určenie, aká činnosť bude predmetom podnikania spoločnosti. Dôvod, pre ktorý dochádza k založeniu spoločnosti môže byť dvojaký a to podnikateľský, alebo nepodnikateľský. Treba poznamenať, že spravidla ide o účel podnikateľský. Predmet činnosti sa obligatórne zapisuje do obchodného registra a jeho zmena je vždy zmenou spoločenskej zmluvy. Overený podpis na rozhodnutí jediného spoločníka alebo valného zhromaždenia sa pri zmene činnosti nevyžaduje.
• Výška základného imania a vkladu každého spoločníka: Spoločnosť s ručením obmedzeným si povinne vytvára základné imanie vo výške 5000 eur. Minimálny vklad spoločníka do spoločnosti je 750 eur. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 5 000 eur. Vklady spoločníkov sú súhrnom peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti primerane tomu, aký je pomer jeho vkladu k základnému imaniu spoločnosti. Uvedený pomer (ak spoločenská zmluva neurčuje inak) určuje výšku obchodného podielu spoločníka. Výška vkladu sa musí určiť v spoločenskej zmluve, ako aj v návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra vrátane uvedenia už splatenej časti vkladu. Spoločník sa na založení môže zúčastniť iba jedným vkladom.
• Spôsob a lehota splácania vkladov: Ustanovenie, kedy a ako budú vklady spoločníkov splatené. Pokiaľ ide o rozsah splatenia vkladu spoločníka, platí, že pred zápisom spoločnosti do obchodného registra musí byť splatený v zákonom stanovenej výške. Nepeňažný vklad musí byť splatený v plnom rozsahu, peňažný vo výške minimálne 30 %, pričom súčet splatených peňažných a nepeňažných vkladov musí byť najmenej 50 %.
• Údaje o nepeňažných vkladoch: Ak sú vkladané nepeňažné vklady, je potrebné určiť ich predmet a peňažnú sumu, v akej sa započítavajú na vklad spoločníka. Čo môže byť predmetom vkladu do spoločnosti s ručením obmedzeným určuje Obchodný zákonník. Takýchto objektov je relatívne veľa a okrem vecí to môže byť napríklad aj podnik, obchodný podiel, právo nájmu alebo tiež právo duševného vlastníctva. Hodnota nepeňažného vkladu musí byť určená znaleckým posudkom.
• Mená, bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti: Uvedenie prvých konateľov spoločnosti, ktorí sú štatutárnym orgánom spoločnosti. Súčasťou spoločenskej zmluvy je aj označenie prvých konateľov spoločnosti. Vzhľadom na to, že zákon neurčuje v uvedenom ustanovení údaj o názve a sídle prvých konateľov vyplýva z toho, že konateľom môže byť len fyzická osoba, čo výslovne potvrdzuje aj v ustanovení § 133 ods. 2 ObchZ.
• Spôsob, akým konajú v mene spoločnosti: Určenie, ako konatelia zastupujú spoločnosť (samostatne alebo spoločne). Aj spôsob konania konateľov musí byť uvedený v spoločenskej zmluve. Prax pozná dva štandardné spôsoby konania konateľov - samostatne a spoločne.
• Údaje o členoch prvej dozornej rady (ak sa zriaďuje): Ak spoločnosť zriaďuje dozornú radu, je potrebné uviesť mená, bydliská a rodné čísla jej prvých členov. Tak v prípade konateľov, ako aj členov dozornej rady musí byť v spoločenskej zmluve podľa § 110 ods. 1 písm. e), f) uvedené ich označenie prostredníctvom údaja o ich mene, bydlisku, rodnom čísle.
• Určenie správcu vkladov: Osoba, ktorá spravuje vklady spoločníkov pred vznikom spoločnosti. Vklady, ktoré spoločníci vložili do spoločnosti pred jej vznikom, treba spravovať. Túto funkciu vykonáva správca vkladu, ktorým môže byť podľa § 60 ObchZ poverený zakladateľ alebo banka, prípadne pobočka zahraničnej banky a to aj v prípade, ak nie je zakladateľom.
• Výška rezervného fondu (ak sa vytvára pri vzniku) a spôsob jeho dopĺňania: Určenie výšky rezervného fondu, ak si ho spoločnosť vytvára pri vzniku, a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná rezervný fond dopĺňať, a spôsob dopĺňania. Medzi ďalšie podstatné náležitosti spoločenskej zmluvy podľa § 110 ods. 1 ObchZ patrí určenie výšky rezervného fondu, ak si ho spoločnosť vytvára pri vzniku. Spoločnosť nie je povinná vytvárať rezervný fond hneď pri svojom vzniku. Stačí, ak tento fond bude vytvorený až z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom spoločnosť po prvýkrát zisk vytvorí.
• Výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti: Určenie prípadných výhod pre zakladateľov. Takouto výhodou môže byť napríklad možnosť zamestnať svojho príbuzného v spoločnosti.
• Predpokladané náklady na založenie a vznik spoločnosti: Odhadované náklady súvisiace so založením a vznikom spoločnosti. Zaraďujeme sem správne, notárske či súdne poplatky. Tak isto sem môžeme zaradiť náklady právnej pomoci, náklady súvisiace s prenájmom nehnuteľností, v ktorej je umiestnené sídlo spoločnosti.
• Ďalšie ustanovenia: Okrem uvedených povinných náležitostí môže spoločenská zmluva obsahovať aj ďalšie ustanovenia, ktoré si zakladatelia dohodnú.

Voliteľné súčasti spoločenskej zmluvy

Obchodný zákonník udáva povinné súčasti spoločenskej zmluvy, ale poskytuje podnikom široké možnosti prispôsobenia si zmluvy svojim aktuálnym potrebám. Aj keď je totiž možné obmedziť znenie zmluvy iba na zákonom požadované informácie, môže v praxi nastať situácia, ktorú legislatíva nepokrýva. V takej chvíli sa hodí mať v spoločenskej zmluve prípadné špecifiká vášho podnikania či upresnenie vlastníckej štruktúry.

Prečítajte si tiež: Príklady CSR aktivít

Konkrétne ide napríklad o nasledujúce údaje v s. r. o.:

• individuálny spôsob výplaty podielov na zisku,
• obmedzenie práv konateľov (pozor, nie je účinné voči tretím osobám),
• možnosť uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát nad výšku vkladov,
• zákaz prevodu obchodného podielu na tretiu osobu bez súhlasu valného zhromaždenia,
• valné zhromaždenie je schopné prijímať rozhodnutia aj vtedy, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú menej ako polovicu všetkých hlasov.

Zmena spoločenskej zmluvy

Zmena spoločenskej zmluvy je možná, avšak vyžaduje si splnenie určitých podmienok. Zmena mena a sídla je vždy zmenou spoločenskej zmluvy. Ak vykonávate zmeny v obchodnom registri, ktoré zasahujú aj do znenia spoločenskej zmluvy / zakladateľskej listiny spoločnosti, máte zákonnú povinnosť do 30 dní odo dňa vykonania zmeny (t. j. odo dňa prijatia rozhodnutia príslušného orgánu spoločnosti) podať návrh na zápis zmeny do obchodného registra. Je teda potrebné aktualizovať všetky údaje v spoločenskej zmluve (napr. zmena štatutárneho orgánu, zmena adresy sídla spoločnosti, zmena predmetu podnikania atď.). Ak je spoločenská zmluva Vašej spoločnosti zastaralá alebo needitovateľná, je možné (prostredníctvom uznesenia valného zhromaždenia alebo rozhodnutia jediného spoločníka) prijať nové úplné znenie spoločenskej zmluvy, kde už budete mať všetky údaje aktuálne.

Prevod obchodného podielu

Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na nej sa musia úradne osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, musí v zmluve vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, pravdaže, ak boli prijaté. Prevodca pritom ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu. Zákonodarca určil, že podmienkou platnosti zmluvy je jej písomná forma a osvedčenie podpisov tak prevodcu, ako aj nadobúdateľa obchodného podielu. Podľa platnej súdnej judikatúry je potrebné, aby zmluva obsahovala klauzulu, či je prevod odplatný alebo bezodplatný. Pri odplatnom prevode treba určiť cenu za obchodný podiel, prípadne aspoň spôsob jej výpočtu. Bez určenia týchto náležitostí je zmluva považovaná za neplatnú pre neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Účinky prevodu obchodného podielu nastávajú k spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy, ak nenastanú až neskoršou účinnosťou zmluvy. Ak sú splnené všetky náležitosti zmluvy o prevode obchodného podielu, jej doručením do spoločnosti sa nadobúdateľ považuje za spoločníka eseročky.

tags: #spolocenska #zmluva #obsah