Spoločnosť v likvidácii a dedenie: Komplexný pohľad

Tento článok sa zaoberá problematikou spoločnosti v likvidácii a dedenia, pričom sa zameriava na slovenské právne predpisy a ich praktické dopady. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto zložitej oblasti, a to od daňových aspektov likvidačného zostatku až po postup pri dedení obchodného podielu.

Daňové aspekty likvidačného zostatku

Podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený fyzickej osobe pri zániku spoločnosti alebo družstva likvidáciou je predmetom dane z príjmov, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpila do likvidácie najskôr 1. januára 2017, alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu najskôr 1. januára 2017. Jedná sa o príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Sadzba dane

Na podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva sa uplatňuje sadzba dane vyberanej zrážkou:

• 7% na podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpila do likvidácie alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu (§ 68 ods.
• 10% na podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpila do likvidácie alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu (§ 68 ods.
• 7% na na podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpila do likvidácie alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu (§ 68 ods.

Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm.

Podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti je predmetom dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Dedenie majetku v likvidácii

Príklady z praxe

• Príklad 1: Likvidácia spoločnosti s ručením obmedzeným sa skončila s likvidačným prebytkom. Spoločníkovi spoločnosti ako fyzickej osobe bol vyplatený podiel na likvidačnom zostatku. Ak sa jedná o podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti, ktorá vstúpila do likvidácie do 31.12.2016, potom sa jedná o podiel na likvidačnom zostatku, ktorý nie je predmetom dane z príjmov a spoločníkovi spoločnosti nevzniká žiadna daňová povinnosť z tohto príjmu. Ak však spoločnosť vstúpila do likvidácie po 1.1.2017, potom vyplatený podiel na likvidačnom zostatku podlieha dani vyberanej zrážkou, ktorú je povinná vykonať obchodná spoločnosť pri výplate, poukázaní, alebo pri pripísaní príjmu v prospech spoločníka.

• Príklad 2: Členovi družstva bol vyplatený podiel na likvidačnom zostatku družstva. Tento príjem podlieha dani vyberanej zrážkou, ktorú vykoná družstvo pri výplate podielu členovi družstva.

• Príklad 3: Verejná obchodná spoločnosť vstúpila do likvidácie v roku 2022. V roku 2025 bola ukončená likvidácia a spoločníkom spoločnosti bol vyplatený podiel na likvidačnom zostatku. Spoločník verejnej obchodnej spoločnosti je povinný tento podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2025 ako príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm.

• Príklad 4: Spoločníkovi s.r.o. vznikol nárok na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti vo výške 26 tis. eur. Spoločník nadobudol obchodný podiel v tejto spoločnosti v roku 2022 dedením po svojom otcovi, ktorý vložil do obchodnej spoločnosti vklad vo výške 5 tis. eur. Obchodný podiel bol v dedičskom konaní ohodnotený na sumu 20 tis. eur. Nakoľko spoločník obstaral obchodný podiel dedením, základom dane pre daň vyberanú zrážkou je podiel na likvidačnom zostatku znížený o všeobecnú cenu podielu zistenú v dedičskom konaní. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z podielu na likvidačnom zostatku je teda suma 6 tis. eur (26 000 - 20 000).

• Príklad 5: Fyzickej osobe bol vyplatený podiel na likvidačnom zostatku akciovej spoločnosti, pričom akciová spoločnosť vstúpila do likvidácie v roku 2024. Fyzická osoba nadobudla akcie akciovej spoločnosti kúpou v roku 1994 v rámci kupónovej privatizácie podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

  Prečítajte si tiež: Nakladanie so sociálnym fondom pri likvidácii

Dedenie a odmietnutie dedičstva

Dedičské konanie je často zložitým a citlivým procesom, ktorý má za cieľ spravodlivo rozdeliť majetok zosnulého (poručiteľa) medzi jeho právnych nástupcov, dedičov. Dedičstvo sa odmieta až po smrti poručiteľa (osoba, ktorá zanechala majetok). Pred jeho smrťou nie je možné dedičstvo odmietnuť. Po smrti poručiteľa každému dedičovi zvlášť príde od súdu (notára ako súdneho komisára) oznámenie o začatí dedičského konania. V tomto oznámení budú poučení, že do jedného mesiaca od doručenia môžu dedičstvo odmietnuť. V poučení sa uvádzajú i všetky následky takéhoto odmietnutia, t.j. že sa odmietnutie týka i majetku, ktorý by sa objavil po tom ako bude dedičské konanie ukončené. V prípadoch predlženého dedičstva je len na dedičovi, či sa mu oplatí kvôli majetku prijať dedičstvo (napr. keby sa nechcel vzdať rodičovského domu) a splácať dlhy alebo sa radšej vzdať dedičstva a zbaviť sa i všetkých dlhov. Keď je dedičov viac, každému príde spomínané oznámenie a je na každom jednom ako sa rozhodne.

Predlžené dedičstvo

V prípade tzv. predlženého dedičstva (keď je dlh vyšší ako hodnota majetku, alebo keď je dlh skoro rovnako vysoký ako hodnota majetku) je možné odmienuť dedičstvo.

Odmietnutie dedičstva

Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. Dedičstvo ste mohli odmietnuť aj prostredníctvom splnomocneného zástupcu, napr. prostredníctvom Vašej tety. V takom prípade však písomné splnomocnenie muselo obsahovať výslovné oprávnenie pre Vašu tetu, odmietnuť dedičstvo vo Vašom mene.

Situácia, keď sa dediči vzdávajú dedičstva kvôli dlhom

V prípade, keď sa dediči rozhodnú vzdať sa dedičstva, je dôležité, aby postupovali v súlade so zákonom. V prípade Vašej mamy, ktorá je tetou zomrelého, by sa mala zapojiť do dedičského konania len v prípade, že by bola povolaná ako dedič. Ak Vaša mama dostala požiadavku na podpísanie plnej moci, aby sa vzdala dedičstva a nebola formálne kontaktovaná súdom alebo notárom, je potrebné byť ostražitý. Plná moc by mala byť použitá len v prípade, že sa mama nemôže osobne zúčastniť na príslušnom konaní. Je odporúčané konzultovať takúto situáciu s notárom alebo súdom, aby sa zabezpečila ochrana práv Vašej mamy.

Zrieknutie sa dedičstva po rodičoch

Za života budúcich poručiteľov - rodičia Vášho priateľa, sa Váš priateľ ako budúci zákonný dedič nemôže vzdať dedičstva. Dedičstva sa Váš priateľ /aktíva aj pasíva - dlhy/ môže vzdať až po smrti jeho rodičov. Takže túto otázku resp. V otázke uvádzate, že matka Vášho priateľa má exekúcie a je vlastníkom pozemku. Ak je na pozemku zriadené exekučné záložné právo, na disponovanie s predmetným pozemkom potrebuje súhlas súdneho exekútora, keďže sa nejedná o bežný právny úkon, čo vyplýva z ust. "Nakladanie s majetkom podliehajúcim exekúcii(1) Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov.(2) Nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku 1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods.

Prečítajte si tiež: Súčasný stav Zmluvy INF

Veritelia a dedičské konanie

V dedičskom konaní po Vašej mame sa veritelia v rámci dedičského konania po Vašom otcovi nemôžu domáhať uspokojenia pohľadávok, ktoré zostali neuspokojené v rámci likvidácie dedičstva po Vašom otcovi - viď vyššie § 212 ods.

Dedenie obchodného podielu v s.r.o.

Podľa § 114 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len „OBZ“) obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. S vlastníctvom obchodného podielu je spojené jednak právo na majetkový podiel v obchodnej spoločnosti, ale tiež aj iné práva spoločníka, ako napríklad právo podieľať sa na výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti, právo nahliadnuť do dokladov spoločnosti atď. S obchodným podielom sú tak spojené práva majetkové, ako aj práva osobnej povahy.

Dedenie obchodného podielu

Podľa § 116 OBZ sa obchodný podiel dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je jediným spoločníkom, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom; ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 OBZ platia primerane. V prípade smrti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným nie je dôvod na zrušenie spoločnosti, pretože obchodný podiel prechádza ex lege na jeho právneho nástupcu. Obchodný podiel sa nebude dediť, ak je dedenie obchodného podielu vylúčené priamo spoločenskou zmluvou. Ak ide o jednoosobovú obchodnú spoločnosť, výnimka vylúčenia dedenia obchodného podielu sa neuplatní. V súlade s Ústavou SR sa teda zaručuje aj dedenie obchodného podielu.

Spoločný obchodný podiel

Ak existuje viacero dedičov a nedôjde medzi nimi k dohode o tom, kto zdedí obchodný podiel, obchodný podiel zdedia viacerí. Vznikne tzv. spoločný obchodný podiel, v ktorom spoluvlastníci vystupujú vo vzťahu k spoločnosti ako jeden vlastník a práva a povinnosti súvisiace s podielom vykonávajú prostredníctvom spoločného zástupcu. V zmysle § 114 ods. 3 OBZ, cit.: „Jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Svoje práva z tohto obchodného podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Rozdelenie obchodného podielu

Obchodný podiel je možné podľa § 117 OBZ pri prechode obchodného podielu na dediča rozdeliť, ale len so súhlasom valného zhromaždenia. V prípade, že sa do skončenia dedičského konania súhlas valného zhromaždenia s rozdelením obchodného podielu nedosiahne, práva a povinnosti spoločníka k zdedenému obchodnému podielu budú vykonávať viacerí dedičia podľa už spomínaného § 114 ods.

Vyrovnací podiel

Pokiaľ spoločenská zmluva dedenie obchodného podielu vylučuje, obchodný podiel zomretého spoločníka sa stáva voľný, a dedičovi vzniká v zmysle § 150 OBZ, právo na vyrovnací podiel. „Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.“

Správca dedičstva

V rámci dedičského konania, predmetom ktorého je obchodný podiel predstavujúci viac ako polovicu z celkového podielu na spoločnosti, sa využije inštitút správcu dedičstva podľa § 179 CMP. V zmysle § 179 CMP: „Ak treba, urobí súd aj bez návrhu neodkladné úkony, najmä zabezpečí dedičstvo, vykoná súpis na mieste samom, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti.“ Správcom sa stane jeden z dedičov alebo blízka osoba poručiteľa. Za správcu možno ustanoviť iba toho, kto s ustanovením súhlasí.

Konečný užívateľ výhod

V prípade dedenia obchodného podielu identifikovaného konečného užívateľa výhod môže byť dodržanie povinnosti zápisu zmeny v osobe konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora pomerne náročné. Je nespochybniteľné a zrejmé, že poručiteľ ako zomretý spoločník už nie je konečným užívateľom výhod podľa § 6a ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „Zákon o AML“) a to od momentu jeho smrti.

Postup oprávnenej osoby po smrti konečného užívateľa výhod

V tomto prípade, po smrti konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora teda oprávnená osoba postupuje tak, že preveruje, či existujú osoby, ktoré spĺňajú definičné kritéria pre identifikáciu inej osoby ako konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora. Do úvahy tak prichádzajú viaceré okruhy fyzických osôb.

• V prípade, ak fyzická osoba - správca dedičstva a teda aj obchodného podielu jediného zomretého spoločníka skutočne ovláda a kontroluje partnera verejného sektora a spĺňa tak definičné kritériá pre jeho určenie, je preto identifikovaná ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora.

• V prípade, že iná osoba, napríklad potenciálny dedič alebo viacerí dedičia skutočne ovládajú a kontrolujú partnera verejného sektora, práve oni môžu byť identifikovaní ako koneční užívatelia výhod partnera verejného sektora, aj keď ešte právoplatne nezdedili obchodný podiel a sú len potenciálni vlastníci spoločného obchodného podielu (každý zo spoluvlastníkov spoločného obchodného podielu sa podieľa na výkone práv a povinností, ktoré mu podľa výšky jeho podielu v spoločnosti prináleží, pričom tento výkon práv a povinností je realizovaný prostredníctvom spoločného zástupcu, ktorého si sami zvolia).

• Záverom individuálneho posúdenia partnera verejného sektora môže byť identifikácia konečného užívateľa výhod spočívajúca v tom, že konečný užívateľ výhod je aj správca dedičstva a aj vyššie uvedení potenciálni dedičia zomretého spoločníka.

V praxi sa však rovnako môže stať, že do skončenia dedičského konania žiadna osoba nespĺňa definičné kritéria pre určenie konečného užívateľa výhod, v tomto prípade sa postupuje podľa § 6a ods. 2 zákona o AML a teda za konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora sa budú považovať členovia jeho vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu.

Likvidácia akciovej spoločnosti

Likvidácia akciovej spoločnosti je formálny proces, ktorého cieľom je vyrovnať veriteľov a osoby s nárokom na likvidačný zostatok a až potom spoločnosť vymazať z obchodného registra. Vykonáva ju likvidátor a počas konania sa používa obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“.

Vstup do likvidácie

Prvým krokom býva rozhodnutie valného zhromaždenia o zrušení spoločnosti s likvidáciou a vymenovanie likvidátora. Od roku 2020 platí dôležitá praktická zmena: spoločnosť vstupuje do likvidácie až dňom zápisu likvidátora do obchodného registra (nie už dňom rozhodnutia). Od tohto dňa musí spoločnosť používať dodatok „v likvidácii“ a likvidátor koná len úkony smerujúce k likvidácii (uspokojovanie záväzkov, vymáhanie pohľadávok, uzatváranie nevybavených obchodov a pod.).

Oznámenia veriteľom a Obchodný vestník

Po zápise likvidátora prichádza na rad informovanie veriteľov. V praxi sa zverejňuje „Oznámenie a výzva likvidátora“ v Obchodnom vestníku a zároveň sa oslovujú známi veritelia priamo. Cieľom je, aby si každý, koho sa likvidácia dotýka, mohol prihlásiť svoje práva v zákonných lehotách.

Preddavok na likvidáciu

Od 1. októbra 2020 sa s likvidáciou spája aj povinný preddavok na likvidáciu vo výške 1.500 EUR do notárskej úschovy. Tento preddavok nepredstavuje poplatkov notárovi, súdu a ani nám, ale slúži na krytie možných nákladov likvidácie. V praxi notár tento preddavok vráti v plnej výške likvidátorovi po výmaze spoločnosti z OR SR. Pri začiatku likvidácie teda treba počítať aj s touto položkou pri začatí likvidácie.

Špecifiká pre akciovú spoločnosť

Pri a. s. riešime navyše akcie a registre. Ak má spoločnosť zaknihované akcie, spolupráca s Centrálnym depozitárom cenných papierov (CDCP) je nevyhnutná: po splnení podmienok sa podáva príkaz na zrušenie registrácie emisie (formulár CDCP E-ZCP-8). Pri listinných akciách treba zosúladiť postup s ustanoveniami stanov a zánikom spoločnosti. CDCP pravidelne informuje aj o výmazoch starých emisií a praxi pri zrušení emitentov bez právnych nástupcov, čo je dobrým vodítkom, ako proces v realite vyzerá. Likvidačný zostatok sa v a. s. štandardne delí medzi akcionárov podľa menovitej hodnoty akcií, pokiaľ stanovy neurčujú inak (pri nesplatených akciách sa najskôr vracia splatená časť).

Účtovné a daňové kroky

Vstup do likvidácie je aj účtovnou udalosťou. Zvyčajne sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka ku dňu predchádzajúcemu vstupu do likvidácie a následne priebežné závierky k 31. 12. počas trvania likvidácie; likvidačná mimoriadna závierka sa zostavuje ku dňu skončenia likvidácie. Z pohľadu daní sa zdaňovacie obdobie spoločnosti v likvidácii začína dňom vstupu do likvidácie a končí dňom skončenia likvidácie; ak trvá dlho, zákon stanovuje „medzníky“ k 31. 12. druhého roka. Podanie daňového priznania a zaplatenie dane má osobitné lehoty (typicky do troch mesiacov po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia, s možnosťou limitovaného predĺženia), preto je vhodné mať harmonogram s účtovníkom úplne jasný.

Situácie, keď sa likvidácia nevyžaduje

Zákon pozná aj situácie, keď sa likvidácia nevedie (napr. ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku); v takých prípadoch sa uplatnia osobitné režimy zrušenia a výmazu. Pri a.s. je rozumné túto možnosť preveriť ešte pred hlasovaním akcionárov.

Zhrnutý postup likvidácie akciovej spoločnosti

Najprv príde rozhodnutie akcionárov a vymenovanie likvidátora; spoločnosť vstúpi do likvidácie zápisom likvidátora do OR a od toho dňa používa dodatok „v likvidácii“. Likvidátor oznámi vstup veriteľom a uverejní výzvu v Obchodnom vestníku, inventarizuje majetok a záväzky, speňaží majetok, vysporiada záväzky a sporové agendy, rieši akcie a registre (CDCP) a vedie účtovné a daňové povinnosti podľa harmonogramu. Po uspokojení veriteľov pripraví konečnú správu, likvidačnú účtovnú závierku a rozdelenie likvidačného zostatku, a podá návrh na výmaz spoločnosti z OR.

Časté chyby pri likvidácii akciovej spoločnosti

• Podcenená komunikácia s veriteľmi - neskoré alebo chýbajúce oznámenia v Obchodnom vestníku zbytočne brzdia celý proces.
• Nezloženie preddavku - 1.500 EUR do notárskej úschovy je povinný; bez neho sa projekt nerozbehne plynulo.
• Neriešené akcie v CDCP - pri zaknihovaných akciách treba včas podať príkazy (zrušenie emisie atď.), inak sa proces zbytočne naťahuje.
• Chaotický účtovno-daňový plán - nejasné závierky a termíny daňových priznaní v období likvidácie vedú k pokutám alebo k opravám.
• Zmluvy bez „dočistenia“ - najmä bankové a dlhopisové dokumenty pri a. s. často obsahujú citlivé klauzuly, ktoré treba pred ukončením agendy vysporiadať (súhlasy, vyhlásenia, predčasné splatenia).
• Nesprávne rozdelený likvidačný zostatok - pri a. s. sa delí podľa menovitej hodnoty akcií, ak stanovy neurčia inak; pri nesplatených akciách má poradie svoje pravidlá.

Zrušenie spoločnosti s ručením obmedzeným

Vo svojej aktuálnej otázke ste načrtli konkrétny postup krokov, ktoré by v konečnom dôsledku mali mať za následok zrušenie a zánik Vašej spoločnosti s ručením obmedzeným. Vami uvádzaný postup krokov však vzhľadom na platnú právnu úpravu nie je možné považovať za správny. - rovnako postup likvidácie je presne stanovený zákonom, pričom podľa ustanovenia § 75 ods. - na tomto valnom zhromaždení nie je možné rozhodovať o rozdelení likvidačného zostatku (viď. komentár k písm. b. - do Obchodného registra SR je potrebné zapísať zmenu obchodného mena spoločnosti (podľa ustanovenia § 70 ods. - podľa ustanovenia § 41 ods. 4 Zákona o dani z príjmov dňom vstupu spoločnosti do likvidácie (dňom jej zrušenia) začína pre spoločnosť nové zdaňovacie obdobie, pričom za skončené zdaňovacie obdobie (od 1. 8. Ukončenie likvidácie - likvidátor spracuje druhú tzv. 9. Likvidátor zvolá ďalšie valné zhromaždenie spoločníkov, na ktorom týmto spoločníkom predloží na schválenie dokumenty uvedené v bode č. Ako sme už uviedli v odpovedi na Vašu predchádzajúcu otázku, zrušenie spoločnosti a jej likvidácia je náročný a zložitý proces, ktorý vyžaduje splnenie podmienok určených viacerými právnymi predpismi (Obchodný zákonník, Zákon o účtovníctve, Zákon o dani z príjmov, Zákon o obchodnom registri), kde zároveň je potrebné podrobne skúmať konkrétne pomery dotknutej spoločnosti.

Postup pri zrušení s.r.o.

1. Rozhodnutie valného zhromaždenia: Prvým krokom je rozhodnutie valného zhromaždenia o zrušení spoločnosti s likvidáciou. Toto rozhodnutie musí byť prijaté kvalifikovanou väčšinou hlasov, ako je stanovené v spoločenskej zmluve.

2. Vymenovanie likvidátora: Valné zhromaždenie zároveň vymenúva likvidátora, ktorý bude zodpovedný za priebeh likvidácie. Likvidátorom môže byť fyzická alebo právnická osoba.

3. Oznámenie o vstupe do likvidácie: Likvidátor je povinný oznámiť vstup spoločnosti do likvidácie Obchodnému registru a zverejniť túto skutočnosť v Obchodnom vestníku.

4. Inventarizácia majetku a záväzkov: Likvidátor zistí majetok a záväzky spoločnosti, zostaví súpis majetku a záväzkov a predloží ho valnému zhromaždeniu.

5. Speňaženie majetku: Likvidátor speňaží majetok spoločnosti, aby uspokojil pohľadávky veriteľov.

6. Uspokojenie veriteľov: Likvidátor uspokojí pohľadávky veriteľov z výťažku zo speňaženia majetku.

7. Rozdelenie likvidačného zostatku: Po uspokojení všetkých veriteľov likvidátor rozdelí likvidačný zostatok medzi spoločníkov podľa ich podielov na základnom imaní.

8. Konečná správa a návrh na výmaz: Likvidátor zostaví konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na výmaz spoločnosti z Obchodného registra a predloží ich valnému zhromaždeniu.

9. Výmaz z Obchodného registra: Po schválení konečnej správy a návrhu na výmaz valným zhromaždením likvidátor podá návrh na výmaz spoločnosti z Obchodného registra. Dňom výmazu spoločnosť zaniká.

tags: #spoločnosť #v #likvidácii #a #dedenie