
Spolužitie človeka a zvieraťa je fenomén, ktorý sprevádza ľudstvo od dávnych čias. Od domestikácie prvých zvierat prešli ľudia a zvieratá dlhú cestu spoločného vývoja, ktorý priniesol množstvo výhod, ale aj určité nevýhody. Tento článok sa zameriava na preskúmanie tohto komplexného vzťahu, pričom sa zameriava na rôzne aspekty, od neurovedy a psychológie až po praktické rady pre výber a starostlivosť o domáce zvieratá.
Počiatky spolužitia človeka a psa siahajú do dávnej minulosti, keď naši predkovia začali psy domestikovať. Táto cesta začala v momente, keď naši predkovia začali psy domestikovať. Domestikácia psov prešla dlhou cestou počas tisícročí. Tento proces viedol k ich prispôsobeniu sa rozličným podmienkam. Zásadným momentom bolo, keď ľudia zahájili chov psov so zameraním na určité vlastnosti. Procesy domestikácie a evolúcie psa sú prepojené a ovplyvnili tak psy, ako aj ľudskú civilizáciu. Vďaka psom sme získali mnoho výhod až do súčasnosti.
Neuroveda nám pomáha lepšie porozumieť psím mozgom. Psy dokážu skvele si pamätať príkazy, naučiť sa rôzne triky a rozumieť nám. Je to vďaka ich kognitívnym schopnostiam. Vedci skúmajúci psí mozog zistili, že majú špeciálne časti mozgu. Psí mozog sa v mnohých ohľadoch podobá ľudskému mozgu. Majú neuróny zodpovedné za učenie a pamäť. Keď psy dostanú nový príkaz, ich mozgová aktivita náhle stúpne. Toto zvýšenie aktivnosti sa deje v častiach mozgu podobných našim. Vďaka neurovede lepšie chápeme, ako funguje myslenie psov.
Pochopiť vzťah medzi psím a ľudským mozgom začína pri empatickom pohľade, ktorý vymeníme so psami. Zistili sme, že mozgy psov a ľudí majú veľa spoločného. Reagujú na pozitívne situácie, ktoré súvisia so spoločenskou interakciou. Keď spolu interagujeme, naše mozgy pracujú viac synchronizovane. Empatia je silným dôkazom tohto jedinečného vzťahu. Psy dokážu pochopiť ľudské emócie a adekvátne na ne reagovať. Je dôležité skúmať, ako tieto interakcie zlepšujú našu spoločenskú dynamiku.
Zrkadlové neuróny nám pomáhajú rozumieť, prečo napodobňujeme správanie ostatných. Či už ide o ľudí, alebo o psy. Tieto bunky v mozgu nám dovoľujú učiť sa tým, že pozorujeme iných. Pomáhajú nám získavať sociálne zručnosti. Keď vidíme psa, ako prináša loptu, naše zrkadlové neuróny sa aktivujú. Podobný mechanizmus práce zrkadlových neurónov bol zistený aj u psov. To objasňuje, prečo tak rýchlo napodobňujú správanie svojich ľudských priateľov. Tento jav je dôležitý pre učenie sa nových trikov a správaní pozorovaním. Vďaka nim môžeme s psami komunikovať na hlbšej úrovni. Zrkadlové neuróny nás spájajú so svetom okolo nás a s našimi psami. Keď sa na nich pozrieme a vidíme ich správanie, niečo sa v nás zahýbe.
Prečítajte si tiež: Sociálno-ekonomické aspekty života
Psy majú úžasnú schopnosť rozumieť ľudským signálom. Sú schopné rozpoznať naše emócie a reakcie len na základe neverbálnej komunikácie. Štúdie ukázali, že psy dokážu identifikovať ľudské výrazy tváre. Na základe toho potom prispôsobia svoje správanie. Psy reagujú aj na telesné pohyby a tón hlasu. Dokážu rozoznať zmeny v neverbálnej komunikácii. Svojou jedinečnou komunikáciou sú psy skvelými spoločníkmi. Vedú nás aj cez ťažké časy.
Medzi psami a ľuďmi existuje veľa spôsobov komunikácie. Zahŕňajú verbálne aj neverbálne metódy. Komunikujeme so psami slovami, ako sú príkazy alebo pochvaly. Psy sa učia, čo tieto slová znamenajú. Avšak dôležitejšia je neverbálna komunikácia. Psy veľmi pozorne sledujú našu telesnú reč. Vzájomné porozumenie medzi nami a psami je úžasné. Dokážeme si navzájom dávať najavo svoje nálady bez slov. Naša spoločná aktivita, ako je zdieľanie jedla, prechádzky a hry, posilňuje naše puto. Komunikácia medzi psami a ľuďmi sa vyvíjala storočia. A stále sa zlepšuje. Vzťahy medzi psami a ľuďmi sú fascinujúce. Ukazujú, ako spolu rastieme a učíme sa. Psy často preberajú správania od svojich ľudí. Spoločné učenie sa nám pomáha posilniť naše vzťahy. Zlepšuje to, ako sa navzájom rozumieme. Tiež to zvyšuje emocionálnu väzbu medzi nami a našimi psami. Napríklad, vďaka tomu lepšie chápeme jazyk nášho psa. My, ako majitelia, musíme vedieť čítať signály, ktoré nám dávajú naši psi. To môže byť v ich polohe, pohyboch chvosta alebo zvukoch. Keď rozumieme týmto signálom, posilňujeme dôveru. Naučiť sa rozumieť medzi sebou nie je len o nás učiacich psy. Je to vzájomný proces. Oboje strany sa musia učiť a adaptovať.
Posilnenie vzťahu so psom nie je len o tom, ako ho pohladkať. Ide o konkrétne kroky, ktoré nám pomôžu byť bližšie k našim štvornohým priateľom.
Držanie sa týchto tipov naozaj pomôže posilniť našu väzbu so psom. Vďaka spoločným aktivitám a lepšej komunikácii vytvoríme silné spojenie.
Mať psa má veľký vplyv na mentálne zdravie. Keď máme psa, cítime komfort a bezpečie. To nám môže pomôcť cítiť sa menej stresovane. Psí spoločníci bojujú proti stresu každého dňa. Vytváraním puto s nimi môžeme znižovať stres. Byť šťastný a pokojný je úžasné a psy nám v tom pomáhajú. Ich spoločnosť znižuje stres.
Prečítajte si tiež: Aktivít UPJŠ v roku 2008 so zameraním na sociálny rozmer
Mať psa prináša veľa výhod. Psi nám môžu pomôcť zostať aktívni, či už to sú prechádzky alebo hry. Dokážu znížiť stres a úzkosť. Sú skvelou emocionálnou podporou a robia nás zodpovednejšími. Psí kamaráti nám pomáhajú nadväzovať nové priateľstvá. Keď sme von s naším psom, ľahko spoznáme ďalších majiteľov. Významný je aj aspekt zodpovednosti. Starostlivosť o psa nás učí plánovať a prispôsobovať sa. Život so psom nás môže obohatiť na mnohých úrovniach.
V súčasnosti sa stretávame s mnohými mýtmi o psíkoch a ľuďoch. Je dôležité odhaliť pravdu a zdieľať skutočné fakty. Niektorí ľudia myslia, že psy vidia len čierno-bielo. Ale veda to už vyvrátila. Mnohí si myslia, že psy len spia celý deň. Ale pravda je iná. Psy potrebujú byť fyzicky aj mentálne aktívne. Ďalší mýtus je, že psy nemôžu ukázať emócie. Ale to nie je pravda. Je kľúčové spolupracovať a rozptyľovať mýty.
Okrem psov sú aj mačky obľúbenými spoločníkmi človeka. Mačka domáca, domestikovaná forma mačky divej, sprevádza človeka už tisícročia. Mačiek domácich je u nás také množstvo, že mačiatko môžete zohnať pokojne aj dnes, napríklad v blízkom útulku. Mačka domáca je nezávislá a nemá problém so samostatným životom vonku. Nepotrebuje vašu neustálu prítomnosť a prehnanú starostlivosť. Pokiaľ máte v pivnici myši a chcete sa ich zbaviť, kúpte si mačku domácu - nesklame vás a ukáže vám svoje lovecké umenie. Nezabudnite ju však za jej úlovky náležite oceniť.
U mačky domácej si môžete vyberať z nepreberného množstva farebných variantov a kresieb srsti. Prevláda krátkosrstá forma, ale môžete nájsť aj mačku domácu s dlhšou srsťou. Mačka domáca sa dožíva okolo 15 rokov, pri dobrej starostlivosti aj viac. Jedná sa o pomerne dlhoveké zvieratko, ktoré vám bude robiť dlho spoločnosť. Ak chcete urobiť dobrý skutok, mačku domácu si môžete zaobstarať z útulku, záchrannej stanice alebo napríklad aj od svojich susedov.
Mačka domáca je múdra, čistotná a prispôsobí sa všetkým typom domácností. Nevyžaduje prehnanú starostlivosť ani pozornosť, je pomerne samostatná. Mačka domáca sa rada hrá, ocení dostatok hračiek a aktivít vo svojom domove. Nie je finančne náročná. Nebude vyžadovať žiadne veľké investície ani úpravy vášho bývania. V prípade mačky domácej dáte domov autentickej šelme, ktorej genetika nie je ovplyvnená žiadnym prehnaným šľachtením.
Prečítajte si tiež: Sociálny a spoločenský život
Ak sa chcete venovať chovu zaujímavé mačky s ušľachtilým pôvodom, exteriérová micka asi nebude to pravé. Zvoľte si v podstate ľubovoľné iné plemeno podľa vašich preferencií. Ak nechcete s vašou mačkou stráviť 15 až 20 rokov vášho života, zvoľte iné plemeno s kratšou dĺžkou života. Ak chcete predovšetkým maznavé plemeno, vyžadujúce vašu neustálu pozornosť, mačka domáca vás pravdepodobne neuspokojí. Čo takto napríklad perzská mačka?
Mačka domáca môže byť chvíľkami pekný diviak, kedže sa v nej tiež skrýva šelma. Nie je to tichý flegmatik. Ak ste odporcovia kastrácie mačky a svoju mačku budete mať vonku, pozor. mačka domáca je veľmi plodná, pohlavne dozrieva veľmi skoro a útulky sú u nás preplnené „obyčajnými“ mačiatkami. Pokiaľ chcete mačku s predvídateľnou povahou, je lepšie zvoliť nejaké konkrétne plemeno podľa jeho povahových rysov než „obyčajnú“ mačku, ktorá môže byť v podstate akákoľvek. Bývate v malom byte bez možnosti výbehu? Kúpte si skôr pokojné, bytové plemeno. Mačka domáca má veľa energie a môže vám občas obrátiť byt hore nohami. Spolužitie mačky domácej s ostatnými drobnými zvieratami v domácnosti môže byť problematické.
Mačka domáca je energická šelmička s divokými predkami, ktorá ocení život vonku či aspoň možnosť občasného výbehu. Ak hľadáte lovca myší na vašu záhradku, mačka domáca bude tým najlepším spoločníkom. Po love sa rada uvelebí aj doma na gauči. Mačka domáca je stredne veľké plemeno. Zaujme vás svojím atleticky stavaným telom lovca. Je veľmi aktívna, zvedavá a často býva hore aj v noci. Má dlhú, zaujímavú históriu a divokých predkov. Mačka domáca je veľmi aktívnym tvorom so silnými loveckými inštinktmi. Pôvodne je nočným lovcom, hoci počas života s vami sa prispôsobí vášmu režimu - aspoň čiastočne. Ak bude vaša mačka domáca chodiť von, určite vám bude nosiť rôzne „darčeky“, živých i mŕtvych. Čaká vaše uznanie a ocenenie - obstarala vám totiž potravu.
Povaha mačiek domácich je rôznorodá. Nie je možné ju jednoducho opísať, veľmi záleží na konkrétnom mačiatku. Mačka domáca môže byť hravá aj lenivá, citlivá aj drsná, maznavá aj nekontaktná, tichá aj hlučná, pokojná aj veľmi aktívna. Ak si chcete vybrať plemeno podľa povahy, u mačky domácej je to zložitejšie. Pokiaľ nemá vaša mačka domáca možnosť výbehu, treba jej poskytnúť dostatok možností k hre. Mačacie stromy, veľké množstvo hračiek a vaše zapojenie do hier sú teda nutnosťou.
Mačka domáca je stredne veľké plemeno, ktoré má pevnú, atletickú stavbu tela a rovnomerné osvalenie. Keďže má divokých predkov, prekypuje energiou. Telo je štíhle, s hlavou tak akurát veľkú v pomere ku zvyšku tela. Chvost môže byť rôzne dlhý, oči a nos môžu mať rôznu veľkosť i tvar. Srsť mačky domácej je jednofarebná alebo viacfarebná s mnohými možnými typmi kresby. Mačka domáca sa váhovo pohybuje približne medzi 3 a 7 kg, kocúr býva mohutnejší. Srsť býva väčšinou kratšia, lesklá a priliehavá, menej často aj dlhšia. Mačka domáca sa vyskytuje v neprebernom množstve farebných kombinácií.
Mačka domáca nie je agresívna, znáša dobre mačky i psov. Veľmi ale záleží na tom, ako konkrétne mačku či psa prijme. Platí, že najlepšie prijme mačiatko z rovnakého vrhu. So psom môže byť kamarát, môže ho ale aj ticho trpieť alebo priamo neznášať. Pozor na spolužitie mačky domácej s drobnými hlodavcami, vtákmi či ďalšími miláčikmi menšej veľkosti. Mačka domáca je pomerne nezávislá a tak nepotrebuje vašu neustálu pozornosť. Vyniká svojou hravosťou, ktorá súvisí s poľovníckymi inštinktmi tejto mačky. Ak máte doma deti, bude si s nimi rada hrať a zabavia sa spoločnými aktivitami. Hrami dostane mačka možnosť vybiť svoju nahromadenú energiu.
Mačka domáca nie je náročná na starostlivosť a väčšinou sa teší dobrému zdraviu. Stačí jej zabezpečiť pravidelnú vakcináciu a občasné veterinárne prehliadky. Mačky domáce môžu byť náchylnejšie k prejedaniu - je vhodné im preto dávkovať krmivo a doplnky stravy a to predovšetkým ak nechodia von. Starostlivosť o mačku domácu zahŕňa občasné vyčesanie srsti. Je potrebné venovať pozornosť tiež zubom, ušiam a pazúrikom. Hlavne v prípade, keď má vaša mačka možnosť pohybu vonku, je potrebné ju včas vykastrovať. Dnes je už vyvráteným mýtom, že musí mať mačka aspoň raz za život mačiatka. Nekastrované mačky trpia častejšími problémami psychického aj fyzického typu a útulky a ulice sú preplnené „obyčajnými“ mačkami.
Povaha rôznych mačiek domácich môže byť veľmi rôznorodá. Niektorí jedinci sú schopní pochopiť jednoduché povely a zvyknú si napríklad aj na mačacie vodítko. Iné mačky sú ale nezávislejšie a divokejšie. Nie všetky sa nechajú vychovávať a cvičiť. Mačka domáca nie je plemenom, ktoré by bolo vhodné k prílišnému výcviku. Skôr si bude robiť to, čo sa jej chce.
Mačka domáca je najrozšírenejšou mačkou zo všetkých, keďže ide o pôvodný druh domestikovanej mačky. Mačiatko či staršieho jedinca si môžete doniesť napríklad od susedov alebo z blízkeho útulku. Keďže mačiek domácich je obrovské množstvo, urobíte adopciou tejto mačky dobrý skutok. Mačka domáca môže žiť vonku aj vo vnútri, hoci je rada za možnosť sa prebehnúť. Pokiaľ ju chováte v byte, je lepšie si zaobstarať dve, aby si navzájom robili spoločnosť. Mačka domáca môže svoj domov zdieľať aj s ostatnými (skôr väčšími) zvieratkami - s mačkami aj so psami. Je ale nutné na začiatku sledovať, ako na seba reagujú. Nie všetky tieto mačky znášajú dobre ostatné zvieratá.
Mačka domáca je stredne veľkým plemenom, nekladie zvýšené nároky na množstvo krmiva a nie je vyberavá. Starostlivosť o mačku domácu je pomerne jednoduchá. Stačí občasná veterinárna kontrola, prehliadka uší, zubov a pazúrikov. Ak si všimnete, že má vaša mačka nejaký zdravotný problém, neodkladajte návštevu veterinára.
Mačka domáca sprevádza človeka už tisíce rokov. Vznikla domestikáciou pôvodných divokých mačiek. Z archeologických nálezov možno usúdiť, že mačky sa v blízkosti človeka prvýkrát objavujú asi pred 10-12 tisíc rokmi. Veľmi dôležitou a uctievanou sa mačka stala predovšetkým v Egypte, kde strážila sklady obilia a potravín pred hlodavcami a pomáhala ich udržať ďaleko od miest. Tým bránila tiež šíreniu chorôb. Okrem Egypta sa mačka domáca objavuje v Číne, Indii (tu bola tiež uctievaná) a v Ríme. Potom sa postupne šírila do celého sveta. V stredoveku mali mačky čiernej farby smolu. Stali sa zvieratami, ktoré boli považované za posadnuté zlými duchmi a často potom končili aj s domnelými čarodejnicami na hraniciach.
V živote každého rodiča príde čas, keď si dieťa začne pýtať domáce zvieratko. Deti často žiadajú psy alebo mačky, ale aj menšie zvieratá - zajačiky, škrečky, morčatá a iné. Domáce zviera dokáže pomôcť dieťaťu správne a zdravo sa vyvíjať. Kontakt so zvieraťom ich dokáže naučiť zodpovednosti alebo nadviazať vzťah. Plaché a uzavreté dieťa sa môže vďaka zvieraťu viac otvoriť a ľahšie nadviazať priateľstvá.
Domáce zviera nie je len spoločník, ale aj učiteľ. Deti sa pri starostlivosti o zvieratá učia zodpovednosti, trpezlivosti a empatii. Získavajú tiež cenné skúsenosti v oblasti starostlivosti o živé tvory a učia sa rešpektovať potreby iných.
Predtým, ako si zaobstaráte domáce zviera, je dôležité zvážiť niekoľko faktorov, aby ste sa uistili, že ste pripravení na túto zodpovednosť.
Výber vhodného domáceho zvieraťa pre deti závisí od veku dieťaťa, jeho osobnosti a schopností. Je dôležité vybrať zviera, ktoré je priateľské, trpezlivé a nenáročné na starostlivosť.
Psíci sa považujú za najlepších priateľov človeka, a práve preto jednoznačne patria k najobľúbenejším domácim zvieratám. Pes však musí do rodiny dokonale zapadnúť. Nie každé plemeno je totiž vhodné na spolužitie s deťmi. Dôležitú úlohu pritom hrá nielen plemeno psa, ale aj individuálny charakter zvieraťa. Rodinný pes by mal mať určité vlastnosti, ako napríklad priateľskú povahu a krotkosť. Spolužitie psa a rodiny s malými deťmi zvyčajne nepredstavuje žiadny problém. Ak chce vaše dieťa prevziať zodpovednosť za nového člena rodiny, malo by mať aspoň desať rokov.
Výhody: Psy sú oddané, energické, inteligentné a väčšinou majú radi ľudský kontakt (majú radi hry, hladkanie a maznanie). So psami je možné športovať, chodiť na prechádzky a vykonávať rôzne aktivity.
Nevýhody: Spomedzi všetkých domácich zvierat si psy vyžadujú najviac času, starostlivosti a pozornosti. Nie sú to zvieratká, ktoré stačí kŕmiť a nevšímať si ich. Potrebujú každodenný pohyb, výcvik, starostlivosť a neustálu pozornosť členov svojej rodiny. Psy tiež potrebujú veľa kvalitného krmiva, rôznych pomôcok a veterinárnej starostlivosti, ktoré dokážu byť finančne náročné.
Mačky sú veľmi obľúbené domáce zvieratá, pretože sú samostatné a zároveň sa rady maznajú. Deti sa s nimi okrem toho môžu zahrať. Rady sa maznajú a môžete ich škrabkať. Sú vynikajúce kamarátky na hranie. Netreba ich chodiť venčiť. Na rozdiel od psov vydržia dlhšie osamote. Mačky sú ideálne domáce zvieratká pre deti približne od troch rokov. V takomto veku sa už spolu dokážu pekne hrať. Rodičia by však mali najmä malým deťom vysvetliť rozdiel medzi domácim zvieratkom a hračkou na maznanie a dôrazne ich upozorniť, len čo si všimnú, že zviera potrebuje prestávku a chce sa uchýliť niekam do úkrytu. Výber konkrétneho plemena pritom závisí od toho, kde bývate, prípadne od toho, či niekto v rodine trpí nejakou alergiou, alebo jednoducho od vášho vkusu.
Výhody: inteligencia, nezávislosť, sú prítulné a majú rady ľudský kontakt či hry (občas však dokážu byť náladové).
Nevýhody: Mačky chované v uzavretom dome alebo byte si väčšinou vyžadujú ďalšiu mačku aby sa nenudili. V porovnaní so psami sú časovo menej náročné na aj tak si vyžadujú občasnú pozornosť, mnoho pomôcok (wc, pelech, strom, …), kvalitné krmivo a veterinárnu starostlivosť, takže dokážu byť finančne náročné.
Rodičia často vyhľadávajú malé domáce zvieratá pre deti. Nie všetky malé domáce zvieratá sa však dajú klasifikovať rovnako. Je veľký rozdiel, či u vás doma žije králik, morča alebo škrečok - od toho, ktorého hlodavca pre svoje dieťa vyberiete, závisí, aké podmienky mu musíte zabezpečiť a ako sa o neho budete starať.
Škrečky sú určite jedným z najobľúbenejších domácich zvierat. Sú malé a lacné - nestojí veľa a náklady na údržbu sú nízke. Škrečky sú pekné aj na pohľad - sú to priateľskí, malí chlpáči. Pred kúpou škrečka však majte na pamäti, že ide o nočné zviera - celé dni bude chcieť pokojne spať v klietke pre hlodavce a v noci sa bude hrať (a teda aj robiť hluk!). Škrečky sú tiež samotári - nekupujte si viac ako jedného, nepotrebujú spoločnosť svojich kamarátov.
Výhody: Oproti iným hlodavcom je výhodou škrečkov, že sú to skôr samotárske zvieratá, takže ich je možné chovať aj po jednotlivcoch.
Nevýhody: Škrečok potrebuje klietku, ideálne s kolesom na behanie a preliezkami, ktorú treba pravidelne čistiť aby nešírila zápach, keďže škrečky ju vedia zašpiniť veľmi rýchlo.
Ďalším domácim miláčikom, ktorý sa často vyskytuje v domácnostiach, je morča, ktoré je dnes oficiálne známe aj ako morča domáce.
Výhody: Morské prasiatka nie sú náročné časovo ani finančne a stačí im jedna väčšia klietka (ideálne s viacerými úrovňami a preliezkami).
Nevýhody: Morské prasiatka sú sociálne domáce zvieratá, ktoré potrebujú prítomnosť ďalších jedincov svojho druhu, takže je vhodné chovať viacero morských prasiatok.
Králiky sú veľmi obľúbené ako domáce zvieratá. Sú malé, nadýchané a roztomilé - pôsobia veľmi dobrým dojmom a je s nimi veľa zábavy. Králiky sú tiež veľmi energické zvieratá, ktoré potrebujú priestor na pohyb a veľmi rady sa hrajú. Na druhej strane však väčšinou aj veľa spia. Sú tiež veľmi chúlostivé a je ľahké im ublížiť. Preto je veľmi dôležité naučiť svoje dieťa, ako sa o ne správne starať. Zajačiky a králiky môžete nosiť v náručí a hladkať. Mnoho rodičov sa rozhodne pre trpasličích králikov, pretože tie nevyžadujú veľa miesta. Práve trpasličie králiky sú pre deti ako stvorené. Malé deti by sa však mali hrať s týmito zvieratkami len pod dozorom. Od školského veku sa dieťa môže ujať starostlivosti, čistenia klietky a kŕmenia.
Nevýhody: Králiky potrebujú väčší výbeh so zábavnými prvkami (nie len klietku) a minimálne jedného kamaráta svojho vlastného druhu na to aby dobre prosperovali.
Mnohí ľudia majú námietky voči chovu myší alebo potkanov ako domácich zvierat. Avšak úplne zbytočne. Sú to veľmi čisté a inteligentné zvieratá. Myši a potkany sa tiež najlepšie cítia v spoločnosti svojich kamarátov, pretože sa im páči život v skupine.
Andulky majú veselú a zvedavú povahu. Rady skúšajú nové veci a objavujú všetko neznáme. Deti preto často veľmi baví pozorovať tieto rozkošné vtáčiky. Chov anduliek si vyžaduje vhodné miesto. Andulky sa dokážu samy zabaviť a sú vhodné skôr pre staršie deti.
Výhody: Oproti psom či mačkám si vyžadujú vtáky menej starostlivosti a pozornosti, no je vhodné ich chovať vo väčšom počte aby si navzájom robili spoločnosť. Niektoré druhy vtákov sa dožívajú aj viac ako 50 rokov, takže môžu byť dlhodobými spoločníkmi.
Nevýhody: Kvalitný chov vtákov si vyžaduje pomerne veľký priestor v podobe voliéry či veľkej klietky a to najmä v prípade chovu väčších druhov. Ideálna je možnosť vonkajšej voliéry počas teplejších mesiacov. Chov vtákov si vyžaduje väčšie znalosti potrieb a nárokov na starostlivosť jednotlivých druhov. Súčasťou chovu vtákov je aj pravidelné čistenie voliéry či klietky.
Rybičky sú fascinujúce domáce zvieratá, ktoré je veľmi príjemné pozorovať. Pri výbere jednotlivých obyvateľov akvária však dbajte na to, ktoré druhy sa navzájom dobre znášajú. Tradičnejšie a menej náročné sú sladkovodné druhy akými sú bojovnice, cichlidy, tetry, gupky, skaláre, atď.
Nevýhody: Prvotné obstarávacie náklady na akvárium a jeho vybavenie môže byť finančne náročné. Rybky nie sú určené na maznanie a ľudský kontakt ale skôr na pozorovanie. Akvárium si vyžaduje pravidelné čistenie, no túto činnosť je možné zredukovať výberom druhov, ktoré sa živia riasami (prísavníky, slimáky).