
Článok sa zaoberá problematikou sporovej námietky príslušnosti konania v kontexte Civilného sporového poriadku (CSP) na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, analyzovať relevantné ustanovenia CSP, judikatúru a praktické aspekty, a to s dôrazom na práva a možnosti účastníkov konania.
Civilný sporový poriadok rieši konflikt právomoci súdu a rozhodcovského súdu takmer identicky ako Občiansky súdny poriadok. Námietka neprávomocnosti všeobecného súdu musí byť uplatnená najneskôr pri prvom úkone, inak sa na ňu neprihliada. Ak je námietka dôvodná, súd konanie zastaví a od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania plynie 30-dňová lehota na podanie žaloby na rozhodcovský súd so zachovaním právnych účinkov pôvodnej žaloby. Aj pri uplatnenej námietke je ponechaná možnosť vyhlásením strán, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, zachovať právomoc všeobecného súdu.
Podmienky skúmania právomoci sa výrazne nemenia. Zriaďuje sa kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR, ktorý bude rozhodovať spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi. Pri osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber boli oproti súčasnému stavu vypustené niektoré prípady, napríklad súd v obvode, ktorého je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku, a súd v obvode, ktorého je sídlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu.
Civilný sporový poriadok výslovne definuje aj tzv. kauzálnu príslušnosť - ide o príslušnosť súdov podľa druhu prejednávanej veci.
Ustanovenie § 36 Civilného sporového poriadku upravuje jednu zo základných procesnoprávnych zásad - perpetuatio fori, t. j. že súdne konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
Prečítajte si tiež: Civilný spor a bezdôvodné obohatenie
V modelovom príklade, ak spoločnosť A so sídlom v obvode Okresného súdu Bratislava I chce zažalovať spoločnosť B, ktorá má sídlo v obvode Okresného súdu Košice I, a teda príslušným by bol Okresný súd Košice I, ale spoločnosť A podá žalobu aj voči spoločnosti C, ktorá nemá s vecou nič spoločné, ale má sídlo v obvode Okresného súdu Banská Bystrica, môže to byť považované za obchádzanie zákona, predovšetkým § 13 resp. 15 ods. (1) CSP, ako aj článku 48 ods. Ústavy SR.
V zmysle § 41 CSP má spoločnosť B pri prvom procesnom úkone k dispozícii námietku miestnej príslušnosti súdu. V prípade, ak ju spoločnosť B včas nevyužije, toto oprávnenie stráca, navyše dochádza ku konvalidácii nedostatku miestnej príslušnosti súdu. Na druhej strane aj včasné využitie tohto oprávnenia nedáva spoločnosti B s poukazom na znenie § 37 CSP nádej na dosiahnutie zmeny miestnej príslušnosti súdu.
Využitie § 39 ods. (2) CSP, t. j. inštitútu prikázania súdneho sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti, predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, ktorý je daný na základe vopred stanovených zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti súdov. Ustanovenie § 39 ods. (2) CSP predpokladá aktivitu jednej zo sporových strán (písomný návrh) a existenciu tzv. dôvodu vhodnosti.
Dôvody delegácie môžu súvisieť s predmetom konania, postavením účastníkov, ako aj s dovtedy vykonaným dokazovaním. Judikatúra pracuje s viacerými dôvodmi vhodnosti, ako sú napr. rozsiahle dokazovanie, ktoré je potrebné vykonať v obvode iného súdu, alebo ak má účastník konania bydlisko v obvode iného súdu a jeho účasť na konaní by bola spojená s neprimeranými ťažkosťami.
Existuje však aj v poradí tretia podmienka, ktorá explicitne nevyplýva zo zákonného znenia § 39 ods. (2) CSP, ale iba z judikatúry súdov. Tou podmienkou je súhlas druhého účastníka konania, t. j. žalobcu. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Ndob 64/2010: „Jednou z podmienok prikázania veci inému súdu z dôvodu vhodnosti je súhlas druhého účastníka konania.“. Existencia tejto podmienky je opakovane potvrdzovaná judikatúrou súdov, ktoré jej nesplnenie posudzujú a využívajú ako jeden z dôvodov zamietnutia návrhov v odôvodnení svojich rozhodnutí.
Prečítajte si tiež: Civilný sporový poriadok a BSM
V čase zverejnenia pôvodného článku na portáli www.najpravo.sk, OSP obsahoval takmer identickú právnu úpravu týkajúcu sa prikázania sporu inému súdu (§ 12), avšak s jednou dôležitou výnimkou. Umožňoval podávanie opakovaných návrhov na prikázanie veci inému súdu, ak sa zmenila procesná situácia alebo nastali nové závažné okolnosti odôvodňujúce takýto postup. V zmysle dôvodovej správy k CSP sa z dôvodu odstránenia potenciálne šikanóznych návrhov na prikázanie sporu v § 39 ods. (4) CSP zaviedlo osobitné pravidlo, že na opakované návrhy súd neprihliada.
Má zmysel pokúšať sa o dosiahnutie zmeny na základe inštitútu prikázania súdneho sporu inému súdu, predovšetkým s ohľadom na jednu zo základných právnych zásad, a síce „vigilantibus iura scripta sunt“, t .j. práva patria bdelým.
V prípade odmietnutia podaného odvolania má účastník súdneho konania možnosť brániť svoje práva aj prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania (§ 420 písm. e) resp. f) CSP) resp. prostredníctvom podania sťažnosti na Ústavný súd SR v zmysle článku 127 ods. Ústavy SR.
Možnosti procesnej obrany žalovaného v prvom stupni súdneho konania teda existujú, avšak ich využitie je výlučne formálnym využitím inštitútov procesného práva (námietka miestnej nepríslušnosti súdu, resp. návrh na prikázanie súdneho sporu inému súdu) z dôvodu procesnej opatrnosti žalovaného predovšetkým s ohľadom na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ a jeho prípadnú neskoršiu procesnú obranu v ďalších stupňoch konania (odvolanie, dovolanie resp. ústavná sťažnosť).
Aktuálne dostupné prostriedky procesnej obrany (odvolanie, dovolanie, resp. ústavná sťažnosť) má žalovaný z hľadiska procesného vývoja sporu k dispozícii príliš neskoro (vzhľadom na dovtedy vykonané dokazovanie), čo je v rozpore so základnými princípmi civilného sporového poriadku, predovšetkým princípom právnej istoty (čl. 2 CSP), zákazom zneužitia práva (čl. 5 CSP) a princípom hospodárnosti konania (čl. 6 CSP).
Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak vám zamestnávateľ nezaplatí?
Pre vyššie uvedený postup časti žalobcov prioritne nie je nevyhnutné meniť zákonné znenie § 39 ods. V prípade, ak by došlo k zmene judikatúry, by v budúcnosti predmetom ďalšieho posudzovania mohla byť prípadná zmena § 39 ods. (2) CSP, ktorá by opätovne umožňovala opakované podávanie návrhov na prikázanie súdneho sporu inému súdu. Avšak na zjavne neodôvodnené podania, resp. návrhy, ktoré by neboli odôvodnené zmenou skutkového stavu oproti predchádzajúcemu návrhu by súd neprihliadal, resp. by ich mohol sankcionovať, ako tomu je napr. pri pokute za podanie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietky zaujatosti sudcu (§ 58 CSP) alebo pokute ukladanej advokátovi za podanie neprípustného alebo nedôvodného dovolania (§ 452 ods. 2 CSP).
Miestna príslušnosť okresného súdu vo veciach výživného plnoletých osôb (pri určení výživného i pri zrušení výživného) sa určuje podľa ustanovenia § 154 CMP v spojení s ustanovením § 14 CSP. Ak chcete vzniesť námietku miestnej nepríslušnosti, musíte tak spraviť vo Vašom prvom úkone voči súdu (t.j. vo vyjadrení k návrhu na zrušenie výživného).
Pri sporoch, ktorých predmetom je nehnuteľnosť, ide spravidla o výlučnú (tzv. exkluzívnu) miestnu príslušnosť súdu podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Súdy v takom prípade nemôžu svoju príslušnosť meniť, pokiaľ zákon neumožní výnimku. Takáto výnimka je ustanovené v ust. § 39 ods.
V prípade, ak ide o konanie o vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, tak miestna príslušnosť je upravená v ust. § 112 ods. V tomto prípade však platí určitá výnimka, a síce, že v prípade, ak sa už konanie o úprave práv a povinností viedlo pred súdom, tak zostáva zachovaná miestna príslušnosť súdu, ktorý rozhodoval v poslednom konaní. V prípade, že sa jedná o vyživovaciu povinnosť medzi plnoletými, tak miestne príslušným súdom bude súd v zmysle ust.
tags: #sporový #námietka #príslušnosť #konanie