Ako získať nevyplatenú mzdu: Príručka pre zamestnancov

Zamestnanec má za vykonanú prácu právo na mzdu, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplatiť vo výške dohodnutej v pracovnej zmluve a v dohodnutom termíne. Čo však robiť, ak zamestnávateľ mešká s výplatou alebo mzdu vôbec nevyplatí? Tento článok poskytuje komplexný prehľad o možnostiach, ktoré má zamestnanec v takejto situácii, a to od predžalobnej výzvy až po exekučné konanie.

Kedy je zamestnávateľ v omeškaní s výplatou mzdy?

Prvým krokom je zistiť, kedy sa zamestnávateľ dostáva do omeškania. Ak je výplatný termín dohodnutý (napr. 10. deň v mesiaci), zamestnávateľ je v omeškaní už 11. deň. Ak termín splatnosti mzdy nie je dohodnutý, zamestnávateľ je povinný vyplatiť mzdu najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zamestnanec prácu vykonal (napr. mzda za máj musí byť vyplatená najneskôr do konca júna).

Špecifický prípad nastáva pri skončení pracovného pomeru. Vtedy musí zamestnávateľ vyplatiť mzdu v deň skončenia pracovného pomeru, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne.

Príklad: Firma, s.r.o. a Anna sa dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou k 30.4.2018. Výplatný termín bol stanovený na 10. deň v mesiaci. Firma je povinná Anne vyplatiť mzdu za apríl 2018 dňa 30.4.2018, najneskôr však 10.5.2018. Ak tak neurobí, bude v omeškaní.

Možnosti zamestnanca pri omeškaní so zaplatením mzdy

V prípade, že zamestnávateľ mešká s výplatou mzdy, zamestnanec má niekoľko zákonných možností:

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

• Podať žalobu na súd a žiadať vyplatenie dlžnej mzdy s úrokmi z omeškania.
• Podať trestné oznámenie.
• Podať podnet na Inšpektorát práce.
• Okamžite skončiť pracovný pomer.

Podanie žaloby na súd o vyplatenie dlžnej mzdy

Jednou z možností je podanie žaloby na súd. Hoci súdne konanie môže trvať dlhšie (spravidla rok-dva), čím neskôr dôjde k vyplateniu mzdy, tým vyššia bude suma vďaka úrokom z omeškania.

Predžalobná výzva: Pred podaním žaloby sa odporúča zaslať zamestnávateľovi predžalobnú výzvu. Táto výzva nie je povinná, ale môže byť účinná. Zamestnávateľ sa tak môže vyhnúť súdnemu konaniu, ktoré preňho znamená vyššie náklady (napr. na právnika). V predžalobnej výzve je potrebné vyčísliť dlžnú mzdu a určiť zamestnávateľovi primeraný termín na jej vyplatenie (napr. 10 dní od doručenia výzvy).

Žaloba na súd: Ak predžalobná výzva nie je úspešná, nasleduje podanie žaloby na súd. Žalobu je potrebné podať v dvoch rovnopisoch (pre súd a pre zamestnávateľa). O vyplatenie dlžnej mzdy s návrhom na vydanie platobného rozkazu.

Príslušný súd: Pre posúdenie, na ktorý súd je potrebné podať žalobu, treba vychádzať zo sídla zamestnávateľa. Každý kraj má stanovený jeden okresný súd, ktorý sa zaoberá pracovnými spormi (zoznam týchto súdov nájdete v § 23 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).

Súdny poplatok: Podanie žaloby je spojené so zaplatením súdneho poplatku vo výške 6 % z dlžnej mzdy. V prípade nepriaznivých majetkových pomerov môže zamestnanec podať návrh na oslobodenie od súdneho poplatku. V prípade úspechu sporu bude zamestnávateľ povinný tento poplatok preplatiť zamestnancovi.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Náležitosti žaloby: V žalobe je potrebné označiť:

• Žalobcu (zamestnanca)
• Žalovaného (zamestnávateľa)
• Súd
• Vec (o čo sa jedná)
• Skutkové okolnosti a dôkazy na ich preukázanie
• Žalobný petit (ako má súd rozhodnúť) - napr. „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú mzdu vo výške X Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % od dátumu X do zaplatenia.“

V súdnom konaní môže, ale nemusí zamestnanca zastupovať advokát. Zamestnanec je slabšou stranou, preto ho súd musí poučiť o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť.

Platobný rozkaz: Ak zamestnanec podal aj návrh na vydanie platobného rozkazu, súd do 10 dní vydá platobný rozkaz. Proti nemu môže zamestnávateľ podať odpor s vecným odôvodnením. Ak tak urobí, súd platobný rozkaz zruší a nariadi pojednávanie. Ak zamestnávateľ nepodá odpor, platobný rozkaz je právoplatný a zamestnanec môže podať návrh na vykonanie exekúcie.

Exekúcia: Ak bol zamestnanec pred súdom úspešný, a napriek tomu mu zamestnávateľ nezaplatil dlžnú sumu, môže sa obrátiť na exekútora a podať návrh na vykonanie exekúcie. Tento návrh je spoplatnený. Následne sa už súdny exekútor postará o vymoženie dlžnej mzdy a po jej vymožení ju zašle zamestnancovi.

Upomínacie konanie: V prípade, že zamestnanec má občiansky preukaz s čipom a zaručeným elektronickým podpisom, môže podať návrh na vydanie platobného rozkazu v tzv. upomínacom konaní. Tento návrh sa podáva na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý je príslušný pre celé Slovensko. Odmenou za využitie elektronickej komunikácie je polovičný súdny poplatok (3% zo žalovanej dlžnej mzdy). Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní možno podať výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, a to prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Podanie trestného oznámenia pri nevyplatenej mzde

Nevyplatenie mzdy je trestným činom podľa § 214 Trestného zákona. Predpokladom je, že zamestnávateľ nevyplatí splatnú mzdu, hoci má finančné prostriedky, ktoré nepotrebuje na zabezpečenie vlastnej činnosti. Ak zamestnávateľ nemá financie, nespácha trestný čin nevyplatenia mzdy.

Zamestnanec môže podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného. Trestné oznámenie môže podať písomne alebo ústne na ktoromkoľvek oddelení polície, alebo aj na prokuratúre. Následne bude polícia dokazovať, že zamestnávateľ nevyplatil mzdu aj napriek tomu, že mal k dispozícii finančné prostriedky.

Podanie trestného oznámenia je efektívnou možnosťou ako dosiahnuť rýchle vyplatenie mzdy. Zamestnávateľ sa môže vyhnúť trestu (napr. peňažnému alebo trestu odňatia slobody) tak, že zaplatí zamestnancovi dlžnú sumu do 60 dní od splatnosti mzdy.

Podanie podnetu na Inšpektorát práce kvôli nevyplatenej mzde

Kontrolu dodržiavania povinností zamestnávateľa vykonáva Inšpektorát práce. Nevyplatenie mzdy je hrubým porušením povinností zamestnávateľa.

Zamestnanec môže podať na príslušný Inšpektorát práce podnet. Inšpektorát práce je povinný zachovávať mlčanlivosť o tom, kto podal podnet.

Inšpektorát práce nemá oprávnenie vymôcť pre zamestnanca dlžnú mzdu. Môže však uložiť zamestnávateľovi pokutu za to, že nevyplatil mzdu (až do výšky 200 000 Eur) a nariadiť mu, aby túto mzdu vyplatil. Uloženie pokuty však môže byť kontraproduktívne, pretože v prípade vysokej pokuty nemusia ostať zamestnávateľovi financie na zaplatenie mzdy.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu do 15 dní od jej splatnosti, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Zamestnanec môže okamžite ukončiť pracovný pomer do jedného mesiaca od kedy sa dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru (teda mesiac po uplynutí 15 dňoch od splatnosti mzdy).

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné. Zamestnanec musí uviesť presný dôvod, pre ktorý sa rozhodol okamžite ukončiť pracovný pomer tak, aby tento dôvod nebol zameniteľný s inými. Je teda potrebné presne uviesť, že zamestnanec okamžite ukončuje pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy do 15 dní od jej splatnosti. Okamžité ukončenie pracovného pomeru musí byť zároveň doručené zamestnávateľovi v lehote 1 mesiaca od kedy sa zamestnanec dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru (opäť mesiac po uplynutí 15 dní od splatnosti mzdy).

Zamestnanec má pri okamžitom skončení pracovného pomeru nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za obdobie dvoch mesiacov. Teda má nárok na dvojmesačnú mzdu. Táto náhrada predstavuje určitú protihodnotu za to, že zamestnanec ukončil pracovný pomer bez výpovednej lehoty.

Príklad: Andrej zamestnáva Denisu ako čašníčku. Výplatný termín bol stanovený na 10. deň v mesiaci. Posledný deň na zaplatenie mzdy za apríl 2018 bol 10.5.2018. Andrej nevyplatil mzdu ani do 25.5.2018. Denisa sa teda nasledujúci deň dozvedela o dôvode na okamžité ukončenie pracovného pomeru. Od 26.5.2018 môže okamžite ukončiť pracovný pomer, najneskôr však do 26.6.2018. Po tomto dátume už nemôže okamžite ukončiť pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy za apríl 2018.

Vzor predžalobnej výzvy

Pred podaním žaloby na súd sa odporúča zaslať zamestnávateľovi predžalobnú výzvu. Tu je príklad, ako môže takáto výzva vyzerať:

Predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

Vážený pán/pani (Meno a priezvisko zamestnávateľa),

Týmto Vás upovedomujem, že ste mi za obdobie (obdobie, za ktoré Vám nebola vyplatená mzda) nevyplatili mzdu v celkovej výške (suma) EUR (slovom: suma v slovnom vyjadrení), ktorá mi na základe pracovnej zmluvy a ustanovení zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce patrí.

Týmto Vás žiadam o uhradenie predmetnej mzdy do (dátum), a to na účet IBAN (číslo Vášho účtu).

Zároveň by som rád dal do povedomia, že v prípade nesplnenia Vašej povinnosti a neuhradenia dlžnej mzdy budem nútený postupovať nasledovne:

1. Podám podnet na príslušný inšpektorát práce, za porušenie ustanovenia § 118 ods. 1 a § 129 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce.
2. Podám trestné oznámenie vo veci spáchania trestného činu v zmysle ustanovenia § 214 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, za nevyplatenie mzdy.
3. Obrátim sa na súd, a budem si predmetnú dlžnú mzdu uplatňovať prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu v zmysle ustanovenia § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Zároveň si budem uplatňovať súdnou cestou aj finančné náklady na advokáta, ktoré mi z dôvodu takéhoto sporu vzniknú a taktiež budem žiadať aj o uhradenie trov súdneho konania, ktoré vzniknú samotným vedením súdneho konania.

Pevne verím, že je v našom spoločnom záujme predísť každému z týchto možných postupov, a že sa toto nedorozumenie nevyplatenia dlžnej mzdy vyrieši čo najskôr, najneskôr však do dátumu uvedeného vyššie.

S pozdravom,

(Vaše meno a priezvisko)

Odpor proti platobnému rozkazu

Ak súd vydá platobný rozkaz, zamestnávateľ (žalovaný) má možnosť podať proti nemu odpor. Civilný sporový poriadok uvádza, že odpor proti platobnému rozkazu musí obsahovať vecné odôvodnenie. Ak toto vecné odôvodnenie chýba, súd by mal odpor odmietnuť, čím sa platobný rozkaz stane právoplatným.

Čo je vecné odôvodnenie? Odborná právna literatúra uvádza, že „inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t.j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti.“ Nestačí teda, ak žalovaný len uvedie, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, alebo že momentálne nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu žalovanej sumy, alebo len popíše svoju zlú finančnú situáciu, alebo ak iba požiada o splácanie žalovanej sumy v splátkach. V týchto prípadoch nejde o zákonom požadované vecné odôvodnenie. Odporca musí odpor náležite odôvodniť vo veci samej, t.j. musí namietať opodstatnenosť uloženej povinnosti (jej dôvod alebo výšku), v opačnom prípade ho súd uznesením odmietne. Uvedenie dôvodu nesplnenia povinnosti, resp. nesúhlas s platobným rozkazom, nemôže vyvolať následok zrušenia platobného rozkazu a preto ho nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej, ale len o odďaľovanie právoplatného ukončenia sporu.

Štandardom je, že v samotnom platobnom rozkaze súd upozorní na možnosť podania odporu, aj na potrebu vecného odôvodnenia.

Ak obsahuje odpor všetky náležitosti podľa CSP, súd platobný rozkaz uznesením zruší. Odpor doručí žalobcovi spolu s uznesením o zrušení platobného rozkazu. Následne súd vytýči v danej veci pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, prípadne ich právnych zástupcov a za týmto účelom im zašle predvolanie na pojednávanie.

Lehota na podanie odporu je 15 dní a začína plynúť odo dňa, keď bol žalovanému platobný rozkaz doručený.

Exekučné konanie

Exekučné konanie je súdne konanie, ktoré je zamerané na vynútenie plnenia povinnosti, ktorá je obsiahnutá v exekučnom titule a nebola splnená dobrovoľne. Exekučné konanie začína spravidla na návrh oprávneného z exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie musí byť autorizovaný, t.j. musí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom a mandátnym certifikátom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou s pripojenou časovou pečiatkou. K návrhu je potrebné mať k dispozícii exekučný titul v elektronickej podobe alebo exekučný titul prevedený do elektronickej podoby tzv. zaručenou konverziou. Z návrhu sa platí súdny poplatok.

Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Súd prideľuje veci exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto, na ktorom je adresa trvalého pobytu, resp. sídla povinného.

Obranou proti exekúcii je „návrh na zastavenie exekúcie“, ktorý môže povinný podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.

tags: #žaloba #o #náhradu #mzdy #civilný #sporový