Správna žaloba v sociálnych veciach: Podmienky a kontext

Orgány verejnej správy prijímajú rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť práva a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb. V takýchto situáciách, ako aj v prípadoch nečinnosti orgánu verejnej správy alebo iných zásahov, je možné využiť správnu žalobu upravenú zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

Začatie konania a účastníci

Konanie pred správnym súdom sa začína výlučne na základe žaloby, ako predpokladá § 6 Správneho súdneho poriadku. Medzi tieto žaloby patria správne žaloby vo veciach sociálnych, správne žaloby vo veciach správneho trestania, správne žaloby vo veciach azylu, žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a žaloby vo volebných veciach. Správny súdny poriadok v § 7 uvádza rozhodnutia nepreskúmateľné v rámci správneho súdnictva.

Účastníkmi konania o správnej žalobe sú žalobca a žalovaný, ktorým je orgán verejnej správy. Okrem týchto subjektov zákon v § 32 zaraďuje medzi účastníkov konania aj ďalších, napríklad pôvodných účastníkov administratívneho konania.

Miestna príslušnosť

Miestna príslušnosť, teda určenie konkrétneho súdu, ktorý je oprávnený prejednať a rozhodnúť vec, je krajský súd, v územnom obvode ktorého má sídlo orgán verejnej správy rozhodujúci v prvom stupni.

Podmienky podania správnej žaloby

Správna žaloba je procesný úkon fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá si uplatňuje právo na súdnu ochranu z dôvodu porušenia alebo priameho dotknutia sa jej práv alebo právom chránených záujmov. Žalobca musí byť zastúpený advokátom, s výnimkou prípadu, ak má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Prečítajte si tiež: Tipy pre majiteľov mačiek

Verejnosť konania a rovnosť účastníkov

Správny súd prejednáva veci verejne, pričom verejnosť môže byť vylúčená len v prípadoch ustanovených zákonom. Konanie pred správnym súdom je ústne, ak tak ustanovuje zákon, a účastníci konania majú rovné postavenie.

Príslušnosť správneho súdu

Konanie sa uskutočňuje na vecne, miestne a kauzálne príslušnom správnom súde. Ak súd zistí, že nie je príslušný, postúpi vec inému súdu alebo správnemu súdu. V prípade nesúhlasu s miestnou alebo kauzálnou príslušnosťou, vec predloží na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu.

Rozhodovanie správnych súdov

Správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Najvyšší správny súd zabezpečuje jednotu a zákonnosť rozhodovania.

Použitie Civilného sporového poriadku

Ak zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku, okrem ustanovení o intervencii.

Poučovacia povinnosť súdu

Správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach.

Prečítajte si tiež: Vaginálna hygiena a pohoda

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom.

Správna úvaha a medze preskúmania

Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či nevyšli z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Šikanózne žaloby

Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva.

Druhy konaní a žalôb

Ak vzniknú pochybnosti, v ktorom konaní má byť preskúmavaná zákonnosť, vo veci rozhodne správny súd. Ak sa správna žaloba súčasne týka viacerých konaní, správny súd rozhodne o ich spojení. Návrh na začatie konania sa nazýva žalobou, ak sa týka vecí uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) až k).

Náležitosti žaloby

Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2. Správny súd doručí žalobu ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk.

Prečítajte si tiež: Ferocactus: Praktické tipy

Spoločná žaloba

Ak bola podaná spoločná žaloba, na zmenu tejto žaloby a na jej späťvzatie je potrebný súhlas všetkých žalobcov.

Spôsobilosť účastníkov konania

Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Správny súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred správnym súdom a nemá zákonného zástupcu.

Zastupovanie obce, mesta a samosprávneho kraja

Za obec pred správnym súdom koná starosta obce, za mesto primátor mesta, za mestskú časť starosta mestskej časti a za samosprávny kraj predseda samosprávneho kraja, alebo osoba oprávnená podľa vnútorných predpisov.

Osoba zúčastnená na konaní

Osobou zúčastnenou na konaní je ten, kto nie je účastníkom konania a kto mal v administratívnom konaní postavenie zúčastnenej osoby. Predseda senátu takúto osobu upovedomí o prebiehajúcom konaní a vyzve ju, aby oznámila, či v konaní bude uplatňovať práva osoby zúčastnenej na konaní.

Práva osoby zúčastnenej na konaní

Osoba zúčastnená na konaní má právo predkladať písomné vyjadrenia, nahliadať do súdneho spisu, byť upovedomená o nariadenom pojednávaní a žiadať, aby jej bolo na pojednávaní udelené slovo. Nemôže však disponovať žalobou a právo podávať opravné prostriedky má len osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 písm. a) podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. b) podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. d) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods.

Zainteresovaná verejnosť

Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov.

Práva prokurátora

Prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Zastúpenie advokátom

Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom, s výnimkou prípadu, ak má sám, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na spísanie žaloby.

Zastupovanie odborovou organizáciou a mimovládnou organizáciou

Odborová organizácia môže v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a j) zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom. Organizácia zamestnávateľov môže v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. j) zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom. Mimo vládna organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, môže žalobcu zastupovať v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. d).

Výber zástupcu

Žalobca môže mať len jedného zástupcu zvoleného podľa odsekov 1 až 3.

Možnosti zastúpenia

Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní si ako zástupcu môžu vždy zvoliť advokáta. Môžu sa dať zastúpiť procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a je im blízkou osobou. Ak je v tej istej veci počet žalobcov, ďalších účastníkov alebo osôb zúčastnených na konaní väčší ako desať, ktorí sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, spoločného zástupcu určí správny súd.

Jazyk konania

Každý má právo konať pred správnym súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Správny súd je povinný účastníkom konania zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv.

Doručovanie podaní

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami.

Odstraňovanie vád podania

Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil. Správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania.

Späťvzatie žaloby

Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví.

Práva osoby zúčastnenej na konaní

Osoba zúčastnená na konaní má právo predkladať písomné vyjadrenia, nahliadať do súdneho spisu, byť upovedomená o nariadenom pojednávaní a žiadať, aby jej bolo na pojednávaní udelené slovo. Nemôže však disponovať žalobou.

Spojenie vecí

V záujme hospodárnosti konania môže správny súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Predseda senátu spojí na spoločné konanie veci, ak sa preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí žalobcovia.

Lehoty

Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí.

Plynutie lehôt pri správnych deliktoch

Ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú.

Doručovanie písomností

Ak nie je možné doručiť písomnosť a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, správny súd na žiadosť účastníka konania doručí písomnosť na elektronickú adresu. Ak má účastník konania zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj účastníkovi konania, ak má osobne v konaní niečo vykonať, alebo ak o tom správny súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Ak má účastník konania viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí na doručovanie písomností. Doručovanie do cudziny vykoná správny súd podľa medzinárodných zmlúv. Občanovi Slovenskej republiky možno písomnosť do cudziny doručiť vždy prostredníctvom príslušného zastupiteľského úradu. Ak je v tej istej veci počet účastníkov a osôb zúčastnených na konaní väčší ako dvadsať, správny súd môže vykonať doručovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou.

Predvolanie na správny súd

Predvolanie na správny súd sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, na výsluch alebo k znalcovi, môže ho dať správny súd predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil.

Pokuty

Ak účastník konania alebo osoba zúčastnená na konaní hrubo sťažuje postup konania, najmä ak sa bezdôvodne nedostaví na správny súd, ruší poriadok, neuposlúchne príkazy, odmietne svedeckú výpoveď alebo neoznámi pravdu, môže mu správny súd uložiť poriadkovú pokutu. Pokutu za porušenie povinnosti možno uložiť do 2 000 eur, a to aj opakovane.

Nahliadanie do spisu

Účastníci konania, ich zástupcovia a osoby zúčastnené na konaní majú právo nahliadať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy. Iným osobám môže predseda senátu povoliť nahliadnutie do súdneho spisu, ak preukážu právny záujem alebo vážny dôvod a ak to nie je v rozpore s právami alebo právom chránenými záujmami niektorého z účastníkov konania. Pri predložení administratívneho spisu orgán verejnej správy vždy označí tie jeho časti, ktoré obsahujú utajované skutočnosti alebo iné skutočnosti chránené podľa osobitného predpisu. Predseda senátu tieto časti spisu vylúči z nahliadania. Z nahliadania nemožno vylúčiť časti administratívneho spisu, ktorými správny súd vykonal alebo bude vykonávať dôkaz. Pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného.

Dožiadanie

Procesný úkon, ktorý by príslušný správny súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný správny súd. Ak je to v záujme hospodárnosti konania nevyhnutné, môže dožiadanie vykonať i okresný súd. Správny súd vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie procesného úkonu.

Vylúčenie sudcu

Ak sudca správneho súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, oznámi ich bezodkladne predsedovi súdu; v konaní môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. O vylúčení sudcu rozhoduje bezodkladne predseda súdu. Ak je sudca vylúčený, pridelí predseda súdu vec inému sudcovi. Ak je vylúčený celý senát, pridelí vec inému senátu. Ak možno z rovnakého dôvodu predpokladať zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého správneho súdu, vyžiada si predseda súdu pred rozhodnutím podľa § 88 ods. 2 aj vyjadrenia týchto sudcov. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd …

Právne vety Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

• Plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré bolo predmetom konania o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa Správneho poriadku, sa týmto konaním neprerušuje ani nezastavuje.
• Je povinnosťou žalovaného pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie právnej pomoci skúmať splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c/ uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
• Správne súdnictvo nie je založené na verejnej žalobe „actio popularis“, ktorá by umožnila komukoľvek podať správnu žalobu, ale tieto subjekty zákonodarca výslovne vymedzil v procesnom predpise.
• Lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby má charakter lehoty prekluzívnej a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Podaním žaloby na správny súd prípadná „zvyšná“ zákonná lehota plynie ďalej až do jej samotného „uplynutia“, pretože na jej spočívanie neexistuje zákonný dôvod.
• Všeobecnou správnou žalobou sa žalobca teda buď domáha ochrany svojich subjektívnych práv (§ 177 ods. 1 SSP), alebo sa domáha zákonnosti (§ 177 ods. 2 SSP), pričom ochrany zákonnosti sa môžu domáhať len prokurátor, alebo subjekt výslovne opravený zákonom.
• Najvyšší súd poukazuje na to, že uplatnenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa realizuje podaním žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia za podmienok stanovených procesnými predpismi, o.i. aj ustanovením § 250b ods. 1 OSP a § 144 ods. 2 zákona o štátnej službe.
• Najvyšší súd uvádza, že lehota na podanie žaloby v správnom súdnictve je procesnoprávna lehota. Tento záver vychádza nielen z toho, že táto lehota je upravená v procesnom predpise (O.s.p. je takým všeobecne záväzným právnym predpisom), ale takýto záver má oporu aj v tom, že táto lehota je určená na urobenie procesného úkonu - podanie žaloby v správnom súdnictve.
• Správny súdny poriadok ustanovuje lehotu na podanie správnej žaloby v § 181 ods. 1 tak, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
• Správne súdnictvo je založené na subsidiarite vo vzťahu k orgánom verejnej správy, čo konkrétne znamená, že pokiaľ je v danom administratívnom konaní upravený inštančný postup, teda je priznané právo účastníka konania podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok, podmienkou prístupu na správny súd je vyčerpanie tohto opravného prostriedku.

Konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach

Článok sa zaoberá konaním o správnej žalobe v sociálnych veciach týkajúcich sa rozhodovania obcí, miest, mestských častí a samosprávnej krajov v oblasti sociálnych služieb. Právna úprava správnej žaloby v sociálnych veciach je upravená v § 199 až § 205 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v z. n. p. (ďalej len "Správny súdny poriadok"). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, za ktoré sa považujú tiež orgány územnej samosprávy, t.j. V tomto type správneho súdneho konania sa domáhajú ochrany primárne fyzické osoby, ktoré je nutné považovať za tzv.

Príklad z praxe

Žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 22. júna 2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rimavská Sobota č. RS-DvN zo dňa 19. apríla 2022, ktorým jej nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. zákona číslo 461/2003 Z. z. Žalobkyňa bola dňa 03. 03. 2022 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 18. 03. 2022 podala žiadosť o dávku v nezamestnanosti Sociálnej poisťovni, pobočka Rimavská Sobota a toto podanie doplnila dňa 19. 04. 2022. Formulárom U1 preukázala doby poistenia v Rakúsku od 13. 12. 2013 do 16. 01. 2014, od 02. 03. do 14. 04. 2014, od 20. 05. 2014 do 10. 07. 2014, od 06. 10. 2014 do 10. 06. 2015, od 23. 11. 2015 do 02. 05. 2016, od 15. 12. 2016 do 25. 12. 2016, od 26. 12. 2016 do 14. 05. 2017, od 24. 10. 2017 do 05. 05. 2018, od 05. 07. 2018 do 22. 05. 2019, od 18. 10. 2019 do 26. 03. 2020 a od 24. 06. 2020 do 02. 03. 2022. Mesiac a rok prvého odchodu do členského štátu Európskej únie je 24. 06. 2020 a dátum zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie je 03. 03. 2022. Na Slovensku žiadateľka naposledy pracovala vo firme ISTERMEAT, a.s. v období od 15. 11. 2005 do 20. 01. 2006. Žalobkyňa býva vo vlastnom byte. Zamestnanie na Slovensku si nehľadala. Nie je členkou žiadneho klubu, ani v inej neziskovej organizácii. Na Slovensku vlastní bankový účet. V Rakúsku mala ubytovanie v hoteli zamestnávateľa, ktoré nebolo menené. Žiadne osobné väzby preukázané neboli. Podľa informácií, ktoré si správny orgán zistil na území Slovenskej republiky, článok 65 ods. 3. 4. X/XXXX-XX zo dňa 22. 04. 2022 toto potvrdzuje. Žalobkyňa nesplnila podmienku 730 dní poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 3. 03. 2018 do 2. 03. 2022, pričom doby poistenia dosiahnuté v Rakúsku je možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti (§ 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Žalobkyňa preukázala doby poistenia potvrdené príslušnou, nemeckou inštitúciou vo formulári U1 zo dňa 8. 04. 2022, podľa ktorého bola poistená z titulu zamestnania od 13. 12. 2013 do 16. 01. 2014, od 02. 03. 2014 do 12. 04. 2014, od 20. 05. 2014 do 08. 07. 2014, od 06. 10. 2014 do 20. 05. 2015 od, od 23. 11. 2015 do 22. 04. 2016, od 15. 12. 2016 do 25. 12. 2016, od 26. 12. 2016 do 03. 05. 2017, od 24. 10. 2017 do 03. 05. 2018, od 05. 07. 2018 do 07. 05. 2019, od 18. 10. 2019 do 15. 03. 2020, od 24. 06. 2020 do 02. 03. 2022, pričom nebola poistená v obdobiach od 13. 04. 2014 do 14. 04. 2014, od 09. 07. 2014 do 10. 07. 2014, od 21. 05. 2015 do 10. 06. 2015, od 23. 04. 2016 do 02. 05. 2016, od 04. 05. 2017 do 14. 05. 2017, od 04. 05. 2018 do 05. 05. 2018, od 08. 05. 2019 do 22. 05. 2019, od 16. 03. 2020 do 26. 03. 2020, od 03. 03. 2022 do 05. 03. 2022. Žalobkyňa splnila podmienku 730 dní v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Žalovaná dospela k záveru, že žalobkyňa nesplnila podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle článku 61 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nakoľko nepreukázala, že si zachovala centrum záujmov na území Slovenskej republiky. Je potrebné posúdiť na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov zo dňa 18. 03. 2022 . Bydlisko a bydlisko žalobkyne v zmysle článku 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia sú uvedené v tomto ustanovení. Na území Rakúska pracovala od decembra 2013 do marca 2022, t. j. striedavo viac ako 8 rokov. Počas práce v zahraničí bola na Slovensku naposledy zamestnaná od 15. 11. 2005 do 02. 01. 2006. Žalobkyňa preukázala doby poistenia v nezamestnanosti od 08. 09. 2007 do 26. 09. 2012 na území Spojeného kráľovstva. V Rakúska bola naposledy zamestnaná podľa vyhlásenia ako upratovacia sila od 24. 06. 2020, pričom ubytovanie mala zabezpečené v hoteli zamestnávateľa minimálne od októbra 2017 a zamestnanie malo sezónny charakter. Mala opakovanú orientáciou na rakúsky, respektíve zahraničný pracovný trh. Žalobkyňa uviedla, že jej práca vyhovovala. - 3 dni, pričom počas pandémie sa v období od 3. novembra 2020 do 20. júna 2021 nachádzala na území Slovenska. Žalobkyňa býva aj v súčasnosti v rodinnom dome, t. j. Rakúsko. Žalobkyňa trávila pracovný čas aj mimo pracovný čas, platila zákonné odvody a dane na území Rakúska. Na území Rakúska trávi čas v mimopracovnom čase. Žalovaná mala žalobkyni vytvoriť počas posledného zamestnania centrum záujmov v Rakúsku.

Rozhodnutie súdu

Krajský súd v Banskej Bystrici žalobe vyhovel a zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne a ich zrušenia. Súd konštatoval, že Sociálna poisťovňa pobočka Rimavská Sobota a ústredie Sociálnej poisťovne rozhodli v totožnej veci rozhodli v rámci rozhodnutí, rozhodnutia ústredia Sociálnej poisťovne č. zo dňa 22. júna 2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rimavská Sobota č. RS-DvN zo dňa 19. apríla 2022.

#

tags: #spravna #zaloba #socialne #veci #podmienky