Správne Trestanie: Vzor Žaloby a Možnosti Nápravy

Správne trestanie predstavuje rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupkoch, správnych deliktoch alebo sankciách za iné podobné protiprávne konania. Orgánmi verejnej správy sú aj orgány územnej samosprávy, ako obce, mestá a samosprávne kraje. Právnym základom je § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p., prípadne osobitné zákony, ktoré upravujú priestupky. Tento článok sa zaoberá konaním o správnej žalobe vo veciach správneho trestania a uvádza vzor žaloby na nahradenie prejavu vôle žalovaného na potvrdenie verejného návrhu na uzavretie zmluvy súdom.

Vzor Žaloby na Nahradenie Prejavu Vôle Žalovaného

Nasledujúci vzor žaloby je inšpirovaný vzorom od JUDr. Alexandra Škrinára, CSc. a Mgr. Viliama Poništa, PhD.

Okresný súd: ………………….……………………………………………………………………………………

Žalobca:Obchodné meno: …………………………………………………

Sídlo: …………………………………………………………………IČO: ………………………………………………………………….Zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu: …….(Mestského súdu Bratislava III.) oddiel ……. vložka: …………………………………………………..zastúpený: JUDr. ………………………………………………………….Dolnozemská č. ………………………………………………………….Banská Bystrica ………………………………………………………….

Žalovaný: Slovenská republikazastúpená: ………………………………………………………….

Prečítajte si tiež: Podmienky správnej žaloby

Vec: Žaloba proti rozhodnutiu správneho orgánu

Žalobca sa týmto domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, a to z nasledovných dôvodov:

Žalovaný správny orgán rozhodnutím o odvolaní z 20. 11. 2000 pod č. 651/00-132 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave z 30. 9. 2000 pod č. V/KŽV/00-153, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o zápis do registra termínov podľa § 7 ods.4 zákona č. 184/1993 Z. z. o krmivách. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi 19. 12. 2000.

Dôkaz: Rozhodnutie žalovaného z 20. 11. 2000 č. 651/00-132 a rozhodnutie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave z 30. 9. 2000 pod č. V/KŽV/00-153.

V správnom konaní žalobca nebol prizvaný na ústne konanie, nemal možnosť nahliadnuť do spisu a navrhovať dôkazy, čím mu bola odňatá možnosť účinne obhajovať svoje záujmy. Správny orgán v konaní nepostupoval v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb., porušil ustanovenie § 3 ods. 2, 3, 4 a § 19 ods. 3, § 22, § 23, § 32 ods. 1, § 34, ako aj § 47 ods.

Prečítajte si tiež: Brániť sa proti rozhodnutiam štátu na Slovensku

Na základe uvedeného navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250j ods. 2 O. s. p. Súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 20. 11. 2000 pod č. 651/00-132 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný správny orgán je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 2 000 Sk za zaplatený súdny poplatok do rúk JUDr. …………………………………………………………..

V …………………….., dňa …………………….

………………………………………………………….JUDr. ………………………………………………………….(podpis a pečiatka)

Právny Rámec Správneho Trestania

Primárnym prameňom správneho konania je zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, t. j. Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, príp. zistené vady odstráni.

Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ustanovenie § 1 ods. V ostatných prípadoch je správny orgán povinný rozhodnúť do 30 dní od začatia konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vo zvlášť zložitých prípadoch je lehota až 60 dní.

Prečítajte si tiež: Tipy pre majiteľov mačiek

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pojem zbytočné prieťahy možno definovať ako protiprávny stav, kedy príslušné orgány bez dôležitého dôvodu (neexistencia zákonnej prekážky) nekonajú vo veci a nevydajú meritórne rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe, resp. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, II.

Prostriedky Nápravy Proti Nečinnosti Správneho Orgánu

Keďže zbytočné prieťahy (nielen) v správnom konaní sú protiprávnym stavom, ktorý nemá v právnom štáte svoje miesto, právny poriadok priznáva účastníkovi správneho konania viacero prostriedkov, ako sa domôcť ochrany, resp.

1. Sťažnosť: Sťažnosť sa v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. podáva na orgán verejnej správy, ktorý je povinný ju prešetriť. Musí byť písomná (listinná alebo elektronická) a obsahovať identifikačné údaje sťažovateľa (meno, priezvisko, adresa pobytu, pri právnických osobách názov, sídlo a meno osoby oprávnenej za ňu konať). Zo sťažnosti musí byť zrejmé, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. Písomné oznámenie výsledku o prešetrení sťažnosti však nie je rozhodnutím v zmysle správneho poriadku, a preto proti nemu možno podať odvolanie, ani ho preskúmať správnym súdom. Pokiaľ ale sťažovateľ nie je spokojný s vybavením jeho sťažnosti, môže podať novú sťažnosť proti postupu orgánu verenej správy pri vybavovaní sťažnosti.
2. Dozor Prokurátora: Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom č. 153/2001 Z. Prokurátor príslušný na vybavenie podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Takýmto opatrením je napríklad upozornenie prokurátora, ktoré prokurátor podáva orgánu verejnej správy na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych aktov podľa § 21 ods. 1 písm. Treba však dodať, že prokurátor v rámci dozoru nemôže zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ani im uložiť sankciu za porušenie právnych predpisov.
3. Správne Súdnictvo: Správne súdnictvo predstavuje jeden z druhov kontroly verejnej správy, pričom v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Uvedené právo fyzickej alebo právnickej osoby pritom pramení priamo z Ústavy SR (čl. 46 ods. Správny súd poskytuje ochranu účastníkom správneho konania aj v prípade, ak je správny orgán v začatom správnom konaní nečinný. Pred podaním žaloby na súd musí účastník správneho konania neúspešne vyčerpať prostriedky nápravy podľa osobitných predpisov, pričom Správny súdny poriadok sa výslovne zmieňuje o sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. Ochrana poskytovaná správnymi súdmi v prípade možnej nečinnosti orgánov verejnej správy je teda ochranou následnou, prichádzajúcou do úvahy vtedy, ak žalobca využil niektorý z dvoch prostriedkov nápravy, ktoré sú mu dané alternatívne na výber. V tejto súvislosti nestačí len samotné využitie prostriedkov nápravy, ale tieto musia byť pre účastníka správneho konania vybavené negatívne. Správny orgán totiž musí mať možnosť sám odstrániť namietaný stav a dosiahnuť nápravu. K žalobe fyzickej osoby alebo právnickej osoby musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. Ak správny orgán po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží správnemu orgánu, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon. Za týmto účelom správny súd správnemu orgánu poskytne primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace. Správny súdny poriadok nestanovuje lehotu, v rámci ktorej by mal správny súd meritórne rozhodnúť. Proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu, ktorým žalobu zamietol, možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 440 Správneho súdneho poriadku. Ak kasačná sťažnosť nie je dôvodná, Najvyšší súd SR ju zamietne. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti sa u každého oprávneného subjektu odvíja samostatne od skutočnosti doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP), a preto je možné v aplikačnej praxi dôvodne predpokladať vznik i takých procesných situácií, keď v čase podania kasačnej sťažnosti oprávneným subjektom nebude logicky napadnuté rozhodnutie krajského súdu ešte právoplatné, pretože ešte nebolo doručené všetkým účastníkom konania. V čase podania kasačnej sťažnosti sťažovateľom je postačujúca tzv. relatívna právoplatnosť, ktorá vo veciach uvedených v § 145 ods. 1 Správneho súdneho poriadku nastáva doručením rozhodnutia účastníkovi konania - sťažovateľovi (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. augusta 2017, sp. zn.
4. Odstránenie Nečinnosti Správnym Poriadkom: Podľa ustanovenia § 50 Správneho poriadku ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nerozhodol v ustanovenej lehote (30 dní, resp. a) v prvom rade ide o aktivitu odvolacieho správneho orgánu, ktorý by mal prednostne vplývať na prvostupňový správny orgán prostriedkami dozoru (napr. b) samotný prechod právomoci (atrakcia kompetencie) rozhodnúť na odvolací správny orgán, pričom uvedené prichádza do úvahy iba ak to dovoľuje povaha veci a zároveň nápravu nie je možné dosiahnuť inak (napr. Odvolací správny orgán sa o nečinnosti prednostne dozvie od účastníka správneho konania, ktorý má záujem, aby sa vo veci konalo. Účastník konania tak môže urobiť na základe podnetu, z ktorého musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje (ustanovenie § 19 ods. V súvislosti s predmetným inštitútom sú však spojené problémy, najmä pokiaľ ide o posúdenie existencie podmienky „ak to povaha veci dovoľuje“. V prípade, ak odvolací správny orgán dospeje k záveru o splnení oboch podmienok k prechodu právomoci, je povinný vo veci rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, t. j. 30 dní, resp.
5. Verejný Ochranca Práv (Ombudsman): Základná právna úprava Verejného ochrancu práv je obsiahnutá v zákone č. 564/2001 Z. z. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou. Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ podnetu domáha. V opačnom prípade, teda ak sa zistí porušenie základných práv alebo slobôd nečinnosťou správneho orgánu, verejných ochranca práv správnemu orgánu oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení.

Záver

Právny poriadok priznáva účastníkovi správneho konania viacero prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa môže domôcť nápravy, pričom účastník si môže prostriedok ochrany pred nečinnosťou vybrať podľa vlastného uváženia, pričom v niektorých prípadoch musí rešpektovať zákonnú postupnosť týchto prostriedkov (napr. pred podaním žaloby na správny súd je potrebné vyčerpať sťažnosť). Je dôležité poznať svoje práva a možnosti, ako sa brániť proti nezákonnému postupu orgánov verejnej správy.

tags: #správne #trestanie #žaloba #vzor