
Správne trestanie je oblasť, v ktorej orgány verejnej správy rozhodujú o priestupkoch, správnych deliktoch alebo sankciách za iné podobné protiprávne konania. Primárnym prameňom správneho konania je zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Ak sa fyzická alebo právnická osoba domnieva, že jej práva boli porušené v rámci správneho konania, má možnosť využiť všeobecnú správnu žalobu. Tento článok sa zameriava na podmienky a prostriedky nápravy v kontexte správneho trestania, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a judikatúru.
Správnym trestaním sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Za orgány verejnej správy sa považujú aj orgány územnej samosprávy, t.j. obce, mestá, mestské časti a samosprávne kraje. Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnickych osôb v oblasti verejnej správy (ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.).
V správnom konaní je dôležité dodržiavanie lehôt. V zmysle zákona, správny orgán je povinný rozhodnúť do 30 dní od začatia konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vo zvlášť zložitých prípadoch je lehota až 60 dní. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Pojem zbytočné prieťahy možno definovať ako protiprávny stav, kedy príslušné orgány bez dôležitého dôvodu (neexistencia zákonnej prekážky) nekonajú vo veci a nevydajú meritórne rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe, resp. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, II. ÚS 148/02).
Keďže zbytočné prieťahy (nielen) v správnom konaní sú protiprávnym stavom, ktorý nemá v právnom štáte svoje miesto, právny poriadok priznáva účastníkovi správneho konania viacero prostriedkov, ako sa domôcť ochrany, resp. nápravy. Medzi tieto prostriedky patria:
Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť s VšZP
Sťažnosťou sa v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, možno domáhať ochrany pred nečinnosťou správneho orgánu. Sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Pokiaľ ide o náležitosti sťažnosti, zákon vyžaduje, aby obsahovala identifikačné údaje sťažovateľa v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu (ak je sťažovateľ právnická osoba, tak názov, sídlo a meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať). Zo sťažností musí byť jednoznačne zrejmé, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. Písomné oznámenie výsledku o prešetrení sťažnosti však nie je rozhodnutím v zmysle správneho poriadku, a preto proti nemu nemožno podať odvolanie, ani ho preskúmať správnym súdom. Pokiaľ ale sťažovateľ nie je spokojný s vybavením jeho sťažnosť, môže podať novú sťažnosť proti postupu orgánu verenej správy pri vybavovaní sťažnosti.
Prokurátor okrem výkonu pôsobnosti v trestnej oblasti vykonáva aj dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Prokurátor príslušný na vybavenie podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Takýmto opatrením je napríklad upozornenie prokurátora, ktoré prokurátor podáva orgánu verejnej správy na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych aktov podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre. Treba však dodať, že prokurátor v rámci dozoru nemôže zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ani im uložiť sankciu za porušenie právnych predpisov.
Správne súdnictvo predstavuje jeden z druhov kontroly verejnej správy, pričom v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Uvedené právo fyzickej alebo právnickej osoby pritom pramení priamo z Ústavy SR (čl. 46 ods. 2).
Správny súd poskytuje ochranu účastníkom správneho konania aj v prípade, ak je správny orgán v začatom správnom konaní nečinný. Pred podaním žaloby na súd musí účastník správneho konania neúspešne vyčerpať prostriedky nápravy podľa osobitných predpisov, pričom Správny súdny poriadok sa výslovne zmieňuje o sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. Ochrana poskytovaná správnymi súdmi v prípade možnej nečinnosti orgánov verejnej správy je teda ochranou následnou, prichádzajúcou do úvahy vtedy, ak žalobca využil niektorý z dvoch prostriedkov nápravy, ktoré sú mu dané alternatívne na výber. V tejto súvislosti nestačí len samotné využitie prostriedkov nápravy, ale tieto musia byť pre účastníka správneho konania vybavené negatívne. Správny orgán totiž musí mať možnosť sám odstrániť namietaný stav a dosiahnuť nápravu. K žalobe fyzickej osoby alebo právnickej osoby musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z.
Ak správny orgán po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží správnemu orgánu, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon. Za týmto účelom správny súd správnemu orgánu poskytne primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace. Správny súdny poriadok nestanovuje lehotu, v rámci ktorej by mal správny súd meritórne rozhodnúť. Proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu, ktorým žalobu zamietol, možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 440 Správneho súdneho poriadku. Ak kasačná sťažnosť nie je dôvodná, Najvyšší súd SR ju zamietne.
Prečítajte si tiež: Dôchodok a Všeobecná zdravotná
Prostriedky na odstránenie nečinnosti správneho orgánu pozná aj správny poriadok. Podľa ustanovenia § 50 Správneho poriadku ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nerozhodol v ustanovenej lehote (30 dní, resp. 60 dní).
V praxi to znamená:
Odvolací správny orgán sa o nečinnosti prednostne dozvie od účastníka správneho konania, ktorý má záujem, aby sa vo veci konalo. Účastník konania tak môže urobiť na základe podnetu, z ktorého musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje (ustanovenie § 19 ods. 1 Správneho poriadku). V súvislosti s predmetným inštitútom sú však spojené problémy, najmä pokiaľ ide o posúdenie existencie podmienky „ak to povaha veci dovoľuje“. V prípade, ak odvolací správny orgán dospeje k záveru o splnení oboch podmienok k prechodu právomoci, je povinný vo veci rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, t. j. 30 dní, resp. 60 dní.
Ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. bola zriadená funkcia verejného ochrancu práv. Základná právna úprava Verejného ochranu práv je obsiahnutá v zákone č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou. Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ podnetu domáha. V opačnom prípade, teda ak sa zistí porušenie základných práv alebo slobôd nečinnosťou správneho orgánu, verejných ochranca práv správnemu orgánu oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení.
Orgány verejnej správy pri svojej činnosti môžu taktiež prijať rozhodnutie týkajúce sa fyzickej osoby alebo právnickej osoby javiace sa ako zasahujúce do práv alebo právom chránených záujmov. Na tieto, ale aj obdobné situácie akými sú napríklad nečinnosť orgánu verejnej správy alebo aj v iný zásah, je možné využiť postup upravený zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“) - správnu žaloba. Konanie pred súdom príslušným rozhodovať o správnej žalobe je možné začať výlučne na základe návrhu, t. j. žaloby predpokladanej ustanovením § 6 Správneho súdneho poriadku. Medzi tieto návrhy zaraďujeme napríklad správne žaloby, správne žaloby vo veciach správneho trestania, správne žaloby v sociálnych veciach, správne žaloby vo veciach azylu či žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ale aj žaloby vo volebných veciach, a i.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre kúpeľnú starostlivosť
Správny súdny poriadok okrem výpočtu konaní, v ktorých rozhodujú správne súdy, ustanovuje v § 7 aj rozhodnutia (a iné akty rozhodovacej činnosti) nepreskúmateľné v rámci správneho súdnictva.
Účastníkmi konania o správnej žalobe sú predovšetkým žalobca a žalovaný, pričom žalovaným je orgán verejnej správy. Okrem týchto subjektov zákon v ustanovení § 32 zaraďuje medzi účastníkov konania aj ďalších - napr. pôvodných účastníkov administratívneho konania. Správny súdny poriadok v § 41 a nasl. upravuje postavenie osoby zúčastnenej na konaní. Miestna príslušnosť, inými slovami povedané určenie konkrétneho súdu, ktorý v rámci územného obvodu je oprávnený prejednať a rozhodnúť vec, je krajský súd, v územnom obvode ktorého má sídlo orgán verejnej správy rozhodujúci v prvom stupni.
Správna žaloba, resp. žaloba vo všeobecnosti je procesný úkon fyzickej osoby alebo právnickej osoby uplatňujúcej si právo na súdnu ochranu z dôvod porušenia alebo priameho dotknutia na právach alebo právom chránených záujmoch. Osobitosťou konania o správnej žalobe je to, že žalobca musí byť zastúpený advokátom, výnimkou je iba situácia, ak žalobca má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) nemožno vnímať ako podklad pre vyvodenie zodpovednosti za správny delikt, resp. ako právny rámec zaväzujúci správne orgány. Podmienky úhrady a ostatné podrobnosti upravené vo VOP sú prevažne technického charakteru, resp. upravujú určité praktické otázky relevantné pre úpravu vzťahov súvisiacich s používaním vymedzených úsekov ciest, ku ktorým dochádza medzi užívateľmi ciest a NDS, teda medzi subjektmi súkromného práva. Povinnosti nimi stanovené nemožno bez normatívneho podkladu brať do úvahy pre vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti v danom prípade. Tu je potrebné poukázať na aprobovaný právny základ pre ukladanie povinností, ktorý je vymedzený v čl. 13 ods. 1 Ústavy SR tak, že povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, ďalej medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy SR, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy SR.
tags: #všeobecná #správna #žaloba #správne #trestanie #podmienky