
Slovensko čelí významným demografickým výzvam spojeným so starnutím obyvateľstva. Tento trend má priamy dopad na dôchodkový systém a potrebu sociálnych služieb pre seniorov. V tomto článku sa pozrieme na aktuálnu situáciu, zmeny v daňových priznaniach týkajúce sa rodičovských dôchodkov, problémy s kapacitou a financovaním zariadení pre seniorov, ako aj na personálne výzvy v tejto oblasti.
Pri podávaní daňových priznaní za minulý rok čakajú ľudí viaceré novinky, ktoré sa týkajú najmä daňových bonusov, poukazovania zaplatenej dane rodičom a sprísnených sankcií. Upozorňuje na to Slovenská komora daňových poradcov.
Najväčšou zmenou pri daňových bonusoch je nová podmienka pre rodičov. Po novom musia mať aspoň 90 percent svojich príjmov zo Slovenska, inak si bonus na dieťa neuplatnia. Preto sa v tlačivách objavili nové riadky na porovnanie celkových príjmov a príjmov zo Slovenska. Bonus sa tiež kráti ľuďom s vyššími zárobkami, a to aj keď si ho uplatňuje druhá oprávnená osoba.
Výrazná zmena prichádza aj pri takzvaných rodičovských dôchodkoch. Tie nahrádza možnosť darovať časť dane priamo rodičom. Daňovník tak môže poslať dve percentá svojej matke a ďalšie dve otcovi, spolu štyri percentá. Zostáva aj možnosť darovať časť dane organizáciám, ak splní podmienky, môže takto rozhodnúť až o siedmich percentách dane. Zjednodušene, ľudia majú nad svojou daňou väčšiu kontrolu, no musia pozornejšie sledovať podmienky.
Sprísňujú sa aj sankcie. Minimálna pokuta za oneskorené priznanie stúpa z 30 na 100 eur. Odborníci preto odporúčajú skontrolovať termíny a v prípade potreby požiadať o odklad.
Prečítajte si tiež: Dôchodok pre zamestnancov verejnej správy: všetko, čo potrebujete vedieť
Slovensko starne a dnes nie je pripravené na demografický vývoj. Dnes máme viac ako milión ľudí, ktorí sú starší ako 65 rokov. Je potrebné zabezpečiť dostatok kvalitných zariadení a ďalších špecifických služieb pre seniorov, po ktorých je už dlhodobo vyšší dopyt ako ponuka.
V roku 2024 bolo na Slovensku vyše jedného milióna ľudí starších ako 65 rokov, čo je nárast o viac ako 86-tisíc od roku 2020. „Za to isté obdobie sa celková kapacita v zariadeniach pre seniorov navýšila iba o dvetisíc miest, pričom v roku 2024 o miesto v nich oficiálne žiadalo cez 8 600 osôb bez pozitívnej odozvy,“ uviedli kontrolóri.
Podľa odhadov Európskej komisie bude počet poberateľov dôchodkov na Slovensku na konci roka 2030 o 194 tisíc vyšší. Naopak, počet prispievateľov do tohto systému má byť o päť rokov nižší o 94 tisíc. V súlade s demografickým vývojom sa bude zvyšovať dopyt po týchto službách, ktorý už teraz prevyšuje ponuku.
Z európskeho Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) Slovensko mohlo v rokoch 2017 - 2021 získať viac ako 160 miliónov eur na zvýšenie dostupnosti sociálnych služieb, no 104 miliónov, teda takmer 2/3, sme nedokázali vyčerpať. Ukázali to závery auditu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.
Za politiku sociálnej starostlivosti je zodpovedné ministerstvo práce, ktoré nedokázalo kontrolórom poskytnúť jasné vysvetlenie, prečo takáto významná čiastka zostala nevyčerpaná. Za eurofondové výzvy IROP niesol zodpovednosť rezort investícií, ktorý mal v gescii nastavenie podmienok a administráciu výziev. „Skutočnosť, že takýto objem financií nebol využitý, poukazuje na systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov a tiež vyvoláva otázky o efektívnosti riadenia a koordinácie medzi jednotlivými ministerstvami,“ priblížili národní kontrolóri.
Prečítajte si tiež: Fungovanie a výzvy striedavej starostlivosti
Slovensko sa v roku 2011 rozhodlo pre tzv. politiku deinštitucionalizovania sociálnych služieb. Zaviedlo sa napríklad kapacitné obmedzenie pre zariadenia (maximálny počet 40 klientov v jednej budove) a v roku 2024 sa definovali aj zariadenia rodinného typu (do šesť, resp. 12 miest). „Tieto zmeny ale boli zavedené bez predchádzajúcej analýzy finančnej udržateľnosti takýchto zariadení v podmienkach Slovenska,“ konštatujú národní kontrolóri. Aktuálna kontrola ukázala ekonomickú náročnosť udržateľnosti zariadení pre seniorov rodinného typu. Náklady takýchto subjektov, s výnimkou jedného, prevyšovali príjmy z príspevkov a úhrad od klientov. Dofinancovanie zabezpečovali hlavne z darov a z vlastných zdrojov zriaďovateľa. „Vysoké náklady spojené s prevádzkou zariadení rodinného typu môžu viesť k nutnosti zvyšovania ich kapacity, čo aj avizovali vybrané kontrolované subjekty.“ Prípadne sa cena za služby zvýši natoľko, že bude dostupná len pre určitú, ekonomicky zabezpečenú, skupinu občanov.
I keď podiel zariadení s kapacitou do 12 a 40 miest v rokoch 2020 až 2024 stúpal, v roku 2024 bola stále viac ako polovica miest v zariadeniach s kapacitou vyššou ako 40 miest.
Napriek tomu, že kontrolované zariadenia pre seniorov dokázali zabezpečiť požadovaný minimálny počet zamestnancov, všetky uviedli ako najvýznamnejší problém ich fungovania práve zabezpečenie a dlhodobé udržanie kvalifikovaného personálu. Na nedostatok personálu má zásadný vplyv aj ich nedostatočné finančné ohodnotenie.
Napriek tomu, že v kontrolovanom období došlo k nárastu miezd vo všetkých kontrolovaných subjektoch, priemerná mzda sa napríklad v roku 2024 pohybovala od 809 do 1 330 eur, čo bolo na úrovni 53 % až 87 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Priemerná mzda odborných zamestnancov na úrovni 1 065 eur predstavovala len 71 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Ministerstvo práce prijalo len krátkodobé ad hoc riešenie, a tým je stabilizačný príspevok, ktorý bol poskytnutý zo štátneho rozpočtu vo výške viac ako 45 miliónov eur pre 687 poskytovateľov sociálnych služieb a mal zabezpečiť udržanie zamestnancov v sociálnych službách do konca roka 2025. „Pozitívnou informáciou pre poskytovateľov služieb i samotných seniorov je skutočnosť, že aj pre rok 2026 sú vyčlenené financie na stabilizačný príspevok, tentokrát vo výške 21 miliónov. Na jednej strane je to pozitívne, ale stále len dočasné a nie systémové riešenie,“ dodali kontrolóri.
Prečítajte si tiež: Vyhnite sa problémom s odovzdaním správy pre Úrad Práce
Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach pre seniorov je hradené z verejného zdravotného poistenia. Zmluvy so zdravotnými poisťovňami o úhrade ošetrovateľskej starostlivosti mali z deviatich kontrolovaných subjektov uzavreté len dve zariadenia. Dôvodom bolo podľa ich vyjadrení naplnenie limitov zdravotných poisťovní. Legislatívou stanovený minimálny počet lôžok tak už nereflektuje potreby prijímateľov v zariadeniach pre seniorov. Kontrolované zariadenia tiež nedokázali splniť kvalifikačné a odborné podmienky stanovené pre zdravotnícky personál, preto zabezpečovali ošetrovateľskú starostlivosť prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
V zaslanej správe ústavným činiteľom národná autorita pre externú kontrolu informuje aj o výsledkoch ďalších kontrol z uplynulého štvrťroku. Do hľadáčika kontrolórov sa opäť dostali aj štátne podniky. V Letových prevádzkových službách, ktoré spadajú pod ministerstvo dopravy, priniesla opakovaná kontrola aj pozitívne informácie. Smerovanie tohto podniku malo v rokoch 2023 a 2024 priaznivú tendenciu. Na druhej strane rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dlhodobo zanedbával riadenie a dohľad nad štátnymi podnikmi Hydromeliorácie a Závodisko. Kontrolóri sa pozreli na hospodárenie Slovenskej pošty. Aktuálna kontrola ukázala, že problémy v hospodárení Pošty, na ktoré úrad upozornil už v roku 2020, pretrvávali v nasledujúcom období. Celková strata tohto podniku bola ku koncu roka 2024 takmer 66,5 milióna eur.
tags: #spravy #o #dochodkoch #na #Slovensku