Sprostredkovateľská Zmluva: Všetko, čo Potrebujete Vedieť

Sprostredkovateľská zmluva je v praxi často využívaný typ zmluvy, ktorý má svoje opodstatnenie v rôznych oblastiach, ako sú reality alebo finančné poradenstvo. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na sprostredkovateľskú zmluvu, jej náležitosti, práva a povinnosti zmluvných strán, ako aj rozdiely oproti iným typom zmlúv.

Úvod do Sprostredkovateľskej Zmluvy

Sprostredkovateľská zmluva predstavuje typ zmluvy, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku (§ 774 - § 777). Zaraďuje sa medzi tzv. obstarávateľské zmluvy. Uzatvorením sprostredkovateľskej zmluvy vzniká pre sprostredkovateľa povinnosť vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti záujemcu uzatvoriť zmluvu. Na druhej strane vzniká záujemcovi povinnosť zaplatiť za túto činnosť sprostredkovateľovi odmenu.

Právny Rámec Sprostredkovateľskej Zmluvy

Právny rámec upravujúci sprostredkovateľskú zmluvu je obsiahnutý v § 774 až 777 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „občiansky zákonník“). Občiansky zákonník ustanovuje, že sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Úprava tejto zmluvy je veľmi všeobecná, pričom zákon počíta s tým, že podrobnosti o obsahu zmluvy, najmä o jednotlivých právach a povinnostiach zmluvných strán, si účastníci príslušného právneho vzťahu dohodnú individuálne s ohľadom na daný predmet a účel zmluvy, ktorý sledujú. Podrobnejšie je upravená zmluva o sprostredkovaní v Obchodnom zákonníku v § 642 až 651.

Sprostredkovateľská zmluva sa pritom bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka vtedy, keď ide o zmluvu medzi podnikateľmi a táto zmluva je zameraná na podnikateľskú činnosť. Ak tieto podmienky nie sú splnené, sprostredkovateľská zmluva podlieha úprave v občianskom zákonníku. To znamená, že ak ide o fyzické osoby nepodnikateľov, právna úprava sprostredkovateľskej zmluvy sa bude spravovať ustanoveniami občianskeho zákonníka. Aj v týchto prípadoch však zákon umožňuje účastníkom právneho vzťahu, ak je sprostredkovateľ podnikateľom, dohodnúť sa, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať obchodnoprávnou úpravou (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka), takéto dojednanie medzi zmluvnými stranami však musí byť jasne formulované v zmluve.

Prečítajte si tiež: Opatrovateľská zmluva: Podrobný sprievodca

Ak je jedna zo zmluvných strán podnikateľom a druhá fyzickou osobou a dohodli sa, že ich právny vzťah pri uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, musí byť zmluva vždy vyhotovená písomne.

Povinné Náležitosti Sprostredkovateľskej Zmluvy

Sprostredkovateľská zmluva musí podľa zákona vždy obsahovať nasledovné body:

  • Označenie zmluvných strán - kto je záujemca (ten, kto sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu za vykonanie činnosti) a kto je sprostredkovateľ (ten, kto má vykonať činnosť smerujúcu k vytvoreniu príležitosti pre záujemcu uzatvoriť zmluvu). Pri opomenutí presného označenia zmluvných strán by bolo ťažké určiť, kto má povinnosť vykonávať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti záujemcu uzatvoriť zmluvu a kto má povinnosť zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu.
  • Predmet zmluvy - je potrebné špecifikovať, akú činnosť má vykonávať sprostredkovateľ, teda činnosť, za ktorú mu je záujemca povinný zaplatiť odmenu. Musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované, teda k uzatvoreniu akej zmluvy pre záujemcu má sprostredkovateľ vyvíjať činnosť.
  • Odmena - sprostredkovateľská zmluva je odplatný typ zmluvy. Sprostredkovateľovi patrí za vykonanie činnosti vždy odplata. Výška odmeny by mala byť primeraná. Odmena môže byť určená nielen pevnou sumou, ale taktiež aj napr. percentom z hodnoty sprostredkovanej zmluvy.

Je potrebné uviesť, že sprostredkovateľská zmluva nemusí mať nevyhnutne v písomnú formu. Na sprostredkovaní sa môžu záujemca a sprostredkovateľ dohodnúť aj ústne. Písomná forma však posilňuje právnu istotu, napr. v otázke výšky dojednanej odplaty (niekedy sa používa aj pojem provízia, prípadne odmena). Bez uzatvorenia písomnej formy sprostredkovateľskej zmluvy by mohol vzniknúť v budúcnosti spor o výške odplaty, kde jedna zmluvná strana by tvrdila, že sa dohodla nižšia, prípadne vyššia odplata.

Vzor Sprostredkovateľskej Zmluvy

Pre lepšiu predstavu o obsahu sprostredkovateľskej zmluvy uvádzame vzor:

Zmluva o sprostredkovaní## Zmluvné strany:

1/ Obchodné meno: ABC, s.r.o.

Prečítajte si tiež: Rezervačná a sprostredkovateľská zmluva: Kompletný prehľad

Sídlo: Veselá 12, 020 01 Púchov, Slovenská republika

IČO: 12 345 67

Registrácia: Obchodný register Okresného súdu Trenčín, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 12345/R

Zastúpená: Jozef Novák, konateľ (ďalej len „sprostredkovateľ“)

a

Prečítajte si tiež: Sprostredkovanie a spotrebiteľ

2/ Meno a priezvisko: Peter Novák, rod. Novák, podnikateľ

Bydlisko: Okružná 20, 020 01 Púchov, Slovenská republika

IČO: 76 543 21

zapísaný v Živnostenskom registri vedenom Okresným úradom Považská Bystrica pod č. 1234 (ďalej len „záujemca“)

(sprostredkovateľ a záujemca spolu aj ako „zmluvné strany“ a každý jednotlivo aj ako „zmluvná strana“)

sa dohodli na uzatvorení tejto Zmluvy o sprostredkovaní (ďalej len „zmluva“) v zmysle ust. § 642 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení, za nasledovných podmienok:

Článok I. Predmet zmluvy

Touto zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá smeruje k vytvoreniu príležitosti pre záujemcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy s treťou osobou, predmetom ktorej bude predaj osobného motorového vozidla, a to najmä zverejnením a sprístupnením inzerátu (ponuky) na internetovej stránke www.autobazar.sk a www.autobazar.eu ako aj uskutočňovaním ďalších činností smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva.

Záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi za jeho činnosť uvedenú v bode 1. tohto článku províziu, ktorá je bližšie špecifikovaná v čl. II. tejto zmluvy.

Článok II. Výška a splatnosť provízie

Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. Záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi za činnosť uvedenú v čl. I. províziu vo výške predstavujúcej 10 % z kúpnej ceny. Súčasťou provízie je aj náhrada nákladov spojená so sprostredkovaním.

Záujemca zaplatí sprostredkovateľovi províziu v hotovosti do štrnástich (14) dní od vyplatenia ceny alebo časti ceny záujemcovi.

V zmysle ust. § 651 Obchodného zákonníka berú zmluvné strany na vedomie, že vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že zmluva s treťou osobou, na ktorú sa vzťahovala sprostredkovateľská činnosť sprostredkovateľa bola uzatvorená po zániku zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi tak zostáva nárok na províziu podľa článku II. tejto zmluvy zachovaný aj po skončení tejto zmluvy o sprostredkovaní, a to v prípade, ak kúpna zmluva bude uzatvorená s treťou osobou, kontakt s ktorým sprostredkoval záujemcovi sprostredkovateľ.

Práva a Povinnosti Zmluvných Strán

Uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy prináša pre obe zmluvné strany nielen práva, ale aj povinnosti.

Povinnosti Sprostredkovateľa:

  • Základnou povinnosťou sprostredkovateľa je vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti pre záujemcu uzatvoriť dohodnutú zmluvu. Občiansky zákonník však obsah tejto činnosti konkrétnejšie nevymedzuje. V sprostredkovateľskej zmluve by tak malo byť aspoň rámcovo vymedzené k uzatvoreniu akej zmluvy alebo príležitosti smeruje činnosť sprostredkovateľa. Spravidla táto činnosť spočíva v tom, že sprostredkovateľ nájde tretiu osobu, bude pôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzatvorením zmluvy musí byť priama príčinná súvislosť. Podmienkou sprostredkovania je tiež to, aby sa dosiahol výsledok, ku ktorému sprostredkovanie smerovalo. Ak sa totižto nedostaví výsledok, nemožno hovoriť o sprostredkovaní.
  • Sprostredkovateľ je povinný informovať záujemcu o všetkých okolnostiach, ktoré sa týkajú sprostredkovania. Najmä je povinný mu oznámiť tie, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie uzatvoriť sprostredkovanú zmluvu (informácie o osobe, s ktorými sa má uzatvoriť sprostredkovaná zmluva, o jej dôveryhodnosti, ako aj informácie o cene a pod).

Povinnosti Záujemcu:

  • Na druhej strane je povinnosťou záujemcu vyplatiť sprostredkovateľovi dojednanú odmenu. Jej poskytnutie je naviazané na dostavenie sa očakávaného výsledku, ktorý bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
  • Oznamovaciu povinnosť má aj záujemca, ktorý je povinný oznámiť sprostredkovateľovi predovšetkým vstupné požiadavky o predmete sprostredkovania, čiže za akých okolnosti, s kým a za akú cenu je ochotný uzatvoriť sprostredkovanú zmluvu.

Príklad na Odmenu pre Sprostredkovateľa

Lucia sa rozhodla odsťahovať za lepšou prácou a predať byt. S realitným maklérom uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu, kde sa dohodli na odmene 3 000 eur v prípade, že realitný maklér nájde kupujúceho, s ktorým Lucia uzatvorí kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť. Lucia napokon predala byt svojmu známemu, pričom realitný maklér sa nepričinil k tomu, že Lucia uzatvorila kúpnu zmluvu so svojim známym. Preto mu nepatrí dojednaná odplata 3 000 eur.

Príklad na Náhradu Nákladov Sprostredkovateľovi

Lucia sa rozhodla odsťahovať a predať dom. S realitným maklérom uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu, kde sa dohodli, že sprostredkovateľ má nárok aj na náhradu nákladov. Pri výkone sprostredkovanej činnosti realitný maklér vynaložil náklady na cestu na stretnutie s klientom vo výške 30 eur. Lucia je tak povinná okrem dojednanej odmeny zaplatiť realitnému maklévi aj náhradu nákladov vo výške 30 eur.

Oprávnenie Sprostredkovateľa Konať a Prijímať za Záujemcu

Predmetom zmluvy je obstaranie uzatvorenia sprostredkovanej zmluvy, čiže vytvorenie príležitosti pre záujemcu, aby mohol uzatvoriť takúto sprostredkovanú zmluvu. Sprostredkovateľ už ale ďalej nie je oprávnený uzatvoriť s treťou osobou samotnú sprostredkovanú zmluvu. Taktiež nie je oprávnený prijímať čokoľvek v mene a na účet záujemcu.

Na to, aby mohol sprostredkovateľ konať a prijímať plnenia za záujemcu je potrebné, aby ho na to záujemca splnomocnil na základe plnomocenstva, ktoré musí mať písomnú formu, a to aj v prípade, ak samotná zmluva bola uzatvorená ústne.

Príklad na Konanie Sprostredkovateľa

Lucia sa rozhodla odsťahovať a predať byt. S realitným maklérom uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu. Realitný maklér svojou činnosťou našiel záujemcu o kúpu (Mareka). Súčasťou sprostredkovateľskej zmluvy nie je osobitné plnomocenstvo na konanie a prijímanie plnenia v mene a na účet Lucie. Preto samotnú kúpnu zmluvu musí uzatvoriť s Marekom priamo Lucia a nie realitný maklér, ktorý nemôže ani prevziať kúpnu cenu. Ak by Lucia udelila realitnému maklérovi aj osobitné plnomocenstvo, ten by mohol v mene Lucie uzatvoriť s Marekom kúpnu zmluvu a taktiež aj prevziať kúpnu cenu.

Zánik Sprostredkovateľskej Zmluvy

Sprostredkovateľská zmluva zaniká predovšetkým jej splnením, teda dosiahnutím výsledku, ktorý bol dojednaný v zmluve. Pokiaľ bola zmluva dohodnutá na dobu neurčitú, možno ju ukončiť výpoveďou. Zmluvné strany si taktiež môžu v zmluve dojednať prípady, za ktorých môže zmluvná strana od zmluvy odstúpiť.

Rozdiely Medzi Sprostredkovateľskou Zmluvou a Zmluvou o Sprostredkovaní

Okrem sprostredkovateľskej zmluvy pozná právny poriadok SR aj zmluvu o sprostredkovaní. Rozdiel medzi týmito zmluvami je ten, že sprostredkovateľská zmluva je typom občianskej zmluvy a zmluva o sprostredkovaní je typom obchodnej zmluvy.

Sprostredkovateľskú zmluvu spravidla uzatvárajú dve fyzické osoby - nepodnikatelia navzájom, prípadne podnikateľ s nepodnikateľom. Tí však majú možnosť vybrať si, že namiesto sprostredkovateľskej zmluvy uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Musia to však výslovne uviesť do zmluvy, že uzatvárajú zmluvu o sprostredkovaní. Naproti tomu, podnikatelia si nemôžu vybrať a vždy uzatvárajú zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka.

Od toho, či je zmluva uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, sa odvíjajú aj ďalšie záležitosti, napr. náhrada škody, premlčanie práva a pod.

Rozdiel Medzi Zmluvou o Sprostredkovaní a Zmluvou o Obchodnom Zastúpení

Zmluva o obchodnom zastúpení predstavuje ďalší samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorá je veľmi podobná čo do obsahu so zmluvou o sprostredkovaní. Pri zmluve o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca zaväzuje vyvíjať pre zastúpenú osobu činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpenej osoby a na jeho účet.

Pri zmluve o obchodnom zastúpení však ide o komplex činností vykonávaných v mene zastúpeného a na jeho účet, čo je odlišné od zmluvy o sprostredkovaní.

Príklad na Rozdiel Medzi Zmluvou o Sprostredkovaní a Zmluvou o Obchodnom Zastúpení

Developer je záujemca, ktorý má záujem predať nehnuteľnosť tretej osobe. Realitná kancelária je sprostredkovateľ, ktorý vyvíja činnosť pre záujemcu, aby tretia osoba kúpila nehnuteľnosť. Ak uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní, tak realitná kancelária len vyhľadáva tretiu osobu, ktorá má záujem kúpiť nehnuteľnosť. Kúpnu zmluvu však už uzatvára záujemca (developer) s treťou osobou. Ak by však developer uzatvoril s realitnou kanceláriou zmluvu o obchodnom zastúpení, môže samotná realitná kancelária uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou v mene developera a na jeho účet. Následne by realitná kancelária bola povinná odovzdať developerovi kúpnu cenu po odrátaní provízie, nakoľko kúpnu zmluvu s treťou osobou uzatvorila v jej mene a na jej účet.

Čo Musí Obsahovať Zmluva o Sprostredkovaní

Na to, aby bola zmluva o sprostredkovaní platná, musí obsahovať:

  • Označenie zmluvných strán - je potrebné presne určiť, kto je záujemca (v prospech koho má byť vykonávané sprostredkovanie) a kto je sprostredkovateľ (ten, kto má vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy s treťou osobou),
  • Záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy s treťou osobou - je potrebné definovať, akú činnosť má vykonávať sprostredkovateľ,
  • Výška odmeny - sprostredkovateľ má nárok na odmenu za činnosť, ktorú vykonáva. Výška odmeny musí byť uvedená v zmluve. V prípade, ak nebude uvedená výška odmeny v zmluve, má sprostredkovateľ nárok na odmenu obvyklú, ktorá býva pri obdobných zmluvách v čase uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní.

Okrem týchto náležitosti, do zmluvy o sprostredkovaní môžete uviesť aj:

  • Práva a povinnosti zmluvných strán - čo je sprostredkovateľ alebo záujemca povinný alebo čo nesmú. Sprostredkovateľ napr. nesmie navrhnúť záujemcovi uzatvorenie zmluvy s treťou osobou, o ktorej vie, že nesplní uzatvorenú zmluvu so záujemcom,
  • Určenie, či náklady, ktoré vynaložil sprostredkovateľ, sú už zahrnuté v odmene alebo nie - sprostredkovateľovi môžu vzniknúť pri jeho činnosti náklady. Napr. realitnému agentovi môžu vzniknúť náklady na dopravu k nehnuteľnosti, ktorú chce záujemca predať tretej osobe. Sprostredkovateľ sa môže so záujemcom dohodnúť, že mu záujemca okrem odmeny preplatí aj tieto náklady. Musia to však výslovne uviesť do zmluvy. Ak v zmluve nič nie je, záujemca nie je povinný preplatiť sprostredkovateľovi náklady. Náklady sú potom zahrnuté už v odmene pre sprostredkovateľa,
  • Kedy vzniká sprostredkovateľovi nárok na odmenu.

Zmluvu o sprostredkovaní možno dohodnúť nie len na dobu neurčitú, ale aj na dobu určitú, napr. jeden rok. V prípade uzatvorenia zmluvy na dobu neurčitú môže ktorákoľvek zmluvná strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane. Zmluva zaniká v okamihu, keď oznámenie o ukončení zmluvy dôjde druhej zmluvnej strane. Nie je tak potrebné čakať na uplynutie výpovednej doby pri ukončení zmluvy výpoveďou. Sprostredkovateľ a záujemca sa však môžu dohodnúť na výpovednej dobe.

Tri Možnosti, Kedy Vzniká Sprostredkovateľovi Nárok na Odmenu (Províziu)

Významnou otázkou pri zmluve o sprostredkovaní je, kedy vzniká sprostredkovateľovi nárok na odmenu za sprostredkovanie. Obchodný zákonník totiž umožňuje viacero možností.

Prvou možnosťou je, že sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až v okamihu, keď záujemca uzatvorí zmluvu s treťou osobou. Napr. ak je záujemca developer, ktorý predáva nehnuteľnosť, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až v momente, keď developer uzatvorí kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s kupujúcou treťou osobou, ktorú mu dohodil sprostredkovateľ.

Druhou možnosťou je, že nárok na províziu vznikne sprostredkovateľovi už samotným zaobstaraním príležitosti uzatvoriť zmluvu s treťou osobou. V zmluve však musí byť uvedené, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať príležitosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu. Ide o prípad, ak tretia osoba sa napr. stretne so záujemcom za účelom uzatvorenia zmluvy, ale na poslednú chvíľu nedôjde k uzatvoreniu zmluvy. Ak bol sprostredkovateľ povinný len zaobstarať príležitosť pre záujemcu uzatvoriť zmluvu, má nárok na províziu aj v tomto prípade, hoci nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, no zaobstaral pre záujemcu príležitosť uzatvoriť zmluvu.

Treťou možnosťou je, že sprostredkovateľovi vzniká nárok až v okamihu, keď tretia osoba splní svoj záväzok z uzatvorenej zmluvy. Pri príklade s developerom a predajom nehnuteľnosti tak sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až v okamihu, keď kupujúci zaplatí kúpnu cenu za nehnuteľnosť, nie už samotným uzatvorením kúpnej zmluvy, ako je tomu v pri prvej možnosti.

Na záver je potrebné poznamenať, že sprostredkovateľ nemá nárok na províziu v prípade, ak zmluva bola uzatvorená bez jeho pričinenia.

Ochrana Osobných Údajov v Sprostredkovateľskej Zmluve

Z pohľadu ochrany osobných údajov je potrebné do zmluvy vložiť ustanovenie, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí informovanie zmluvnej strany. Podmienky spracúvania osobných údajov sú upravené v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len: „Nariadenie alebo GDPR“), a zákonom č. 18/2018 Z. z.

GDPR uvádza, že spracovanie je zákonné iba na základe jednej zo šiestich podmienok stanovených v článku 6 ods. 1 písm. a) až f). Primeraný právny základ zodpovedá zásade zákonnosti podľa čl. 5 ods. 1 písm. Prevádzkovatelia musia okrem iného pri určovaní vhodného zákonného základu v súlade so zásadou spravodlivosti brať do úvahy práva dotknutých osôb. Je dôležité si uvedomiť, že za právny základ podľa čl. 6 ods. 1 písm.

Prevádzkovateľ môže poveriť spracúvaním aj inú osobu, ktorú nazývame „sprostredkovateľ“. V pozícii sprostredkovateľa môže byť každá fyzická či právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorý spracúva osobné údaje. Taktiež môže sprostredkovateľ využiť služby viacerých sprostredkovateľov, pričom však musí dbať na to, aby poveril taký subjekt, ktorý poskytuje dostatočné záruky za spracúvanie osobných údajov v súlade s novou právnou úpravou. Osobné údaje spracúva podľa pokynov, v stanovenom rozsahu a za stanoveným účelom.

Záverečné Prehlásenia

Zmluvné strany týmto prehlasujú, že osobne alebo ich oprávnení zástupcovia sú plne spôsobilí na právne úkony, a že sú oprávnení preberať na seba záväzky spôsobom stanoveným v tejto zmluve. Zmluvné strany sa zaväzujú nahradiť škodu, ktorá tým vznikne druhej zmluvnej strane, ak by sa toto prehlásenie dodatočne preukázalo ako nepravdivé. Zmluvné strany ďalej týmto prehlasujú, že mohli ovplyvniť obsah tejto zmluvy.

tags: #sprostredkovatelska #zmluva #uctovnik #vzor