Starobný dôchodok: Maximálny mesačný zárobok a podmienky v aktuálnom systéme

Starobný dôchodok predstavuje významnú súčasť sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike. Tento článok sa zameriava na aktuálne podmienky nároku na starobný dôchodok, maximálny mesačný zárobok, ako aj na zmeny, ktoré nastali v dôchodkovom systéme.

Valorizácia dôchodkov a minimálny dôchodok

Sociálna poisťovňa automaticky zvýšila (valorizovala) dôchodky o 11,8 % od 1. januára 2023. Dôchodcovia nemuseli o toto zvýšenie osobitne žiadať. O zvýšení dostali písomné rozhodnutie a dôchodky vo vyššej sume im boli prvý raz vyplatené vo výplatnom termíne v januári 2023 aj s doplatkom zvýšenia od 1. januára. V roku 2023 Sociálna poisťovňa zvýšila o 11,8 % všetky druhy dôchodkových dávok (starobné, predčasné starobné, invalidné a pozostalostné dôchodky). Presnú výšku valorizácie si mohli dôchodcovia vypočítať aj prostredníctvom informatívnej webovej kalkulačky, ktorá je zverejnená na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

Pri valorizácii minimálnych dôchodkov sa v roku 2023 nič nemenilo. Pre tento druh dôchodku platí osobitný mechanizmus. Na valorizáciu dôchodku od 1. januára 2023 sa zo zákona neprihliada na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Ak suma dôchodku bola aj po valorizácii nižšia ako minimálny dôchodok, Sociálna poisťovňa ďalej zvýšila sumu dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Keďže sa suma minimálneho dôchodku od 1. januára 2023 nemenila, dôchodca naďalej dostával dôchodok v nezmenenej sume (teda minimálny dôchodok, ktorý je pre neho po valorizácii dôchodku finančne výhodnejší). Ak bola suma dôchodku po valorizácii vyššia ako suma minimálneho dôchodku, nárok na minimálny dôchodok zanikol a Sociálna poisťovňa vyplácala dôchodcovi jeho dôchodok v novej, vyššej sume.

Rodičovský dôchodok

Novela zákona o sociálnom poistení zaviedla od 1. januára 2023 nový inštitút - tzv. rodičovský dôchodok. Sociálna poisťovňa ho priznáva poberateľovi starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Rodičovský dôchodok biologickému rodičovi alebo osvojiteľovi poistenca automaticky priznáva bez toho, aby bolo potrebné podať akúkoľvek žiadosť alebo vyhlásenie. Poistenec (dieťa poberateľa dôchodku), ktorý však chce prispievať „náhradným“ rodičom alebo si želá vylúčiť priznanie rodičovského dôchodku svojim rodičom, musí svoj úmysel oznámiť Sociálnej poisťovni.

Urobí tak prostredníctvom formulára Vyhlásenie fyzickej osoby na účely nároku na rodičovský dôchodok. Následne ho doručí Sociálnej poisťovni do 28. 2. prostredníctvom pošty, pričom podpis klienta na vyhlásení overuje notár, resp. matrika - klient formulár vyplní na webe Sociálnej poisťovne, vytlačí ho, podpíše a s prípadnými prílohami (rozsudok súdu o zverení do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) pošle poštou na adresu: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava. Ak dieťa nevyhlásilo, že nárok na rodičovský dôchodok nemá rodičovi vzniknúť, čiže nedoručí žiadne vyhlásenie, Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku nároku na tento dôchodok automaticky a sumu rodičovského dôchodku za rok 2023 následne vyplatí jednorazovo.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Predčasný starobný dôchodok

Od 1. novembra 2022 vzniká nárok na predčasný starobný dôchodok iba vtedy, ak je suma predčasného starobného dôchodku (alebo súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení) vyššia ako 1,6 - násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 375,10 eur mesačne (do 31. októbra 2022 to bola suma 281,40 eur mesačne).

Od 1. januára 2023 sú podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok alternatívne v závislosti od toho, či poistenec získal najmenej 40 odpracovaných rokov. Ak poistenec získal najmenej 40 odpracovaných rokov, nebude sa na neho vzťahovať podmienka chýbajúcich najviac dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku. To znamená, že ak poistenec bude žiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku viac ako dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku, bude na posúdenie nároku na dôchodok potrebné posúdiť, koľko odpracovaných rokov získal. Suma predčasného starobného dôchodku, ak poistenec získal najmenej 40 odpracovaných rokov (bez ohľadu na to, koľko mu chýba do dovŕšenia dôchodkového veku), bude znížená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku.

Zmeny v aktuálnej dôchodkovej hodnote

Kým v súčasnosti aktuálna dôchodková hodnota (ADH) pravidelne k 1. januáru stúpala o rast priemernej mzdy, po novom pôjde o rast len o 95 percent priemernej mzdy. Od 1. januára 2023 sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára kalendárneho roka použije len 95 % z medziročnej zmeny priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku. Zmena nastane v roku 2025. Od ročníka narodenia poistenca v r. 1967 sa opätovne zvyšovanie dôchodkového veku naviaže na strednú dĺžku života. Dôchodkový vek ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na päť rokov dopredu. Prvýkrát sa tak stane v roku 2025 a ustanoví sa dôchodkový vek poistencov narodených v roku 1967.

Ďalšie zmeny v dôchodkovom systéme

Vdove alebo vdovcovi, ktorí vychovali jedno dieťa, sa od 1. januára zníži veková hranica opätovného vzniku nároku na výplatu na pozostalostný dôchodok z doterajšieho dovŕšenia dôchodkového veku na vek 57 rokov. Zároveň sa od roku 2023 predĺži poberanie vdovského a vdoveckého dôchodku. Pozostalej manželke alebo manželovi, ktorým bola výplata vdovského alebo vdoveckého dôchodku zastavená po uplynutí jedného roka od smrti zomretého manžela alebo manželky a ešte neuplynulo obdobie dvoch rokov, Sociálna poisťovňa od 1. januára 2023 za zostávajúce obdobie uvoľní výplatu pozostalostného dôchodku.

Od 1. januára 2023 bude Sociálna poisťovňa zohľadňovať „tzv. českú” dobu poistenia, ktorú poistenec získal pred 1. januárom 1993 a jej vplyv na slovenský dôchodok. V Slovenskej republike platia skoršie termíny odchodu do dôchodku než v Českej republike. Ak takýto žiadateľ odchádzal do dôchodku, musel následne čakať (mesiace až roky), kým získal nárok na dôchodok z Českej republiky. Po odstránení tejto diskriminácie od roku 2023 žiadateľovi, ktorému za „tzv. českú” dobu poistenia nárok na starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky nevznikol, dobu poistenia získanú pred 1. januárom 1993 na dôchodok zohľadní Sociálna poisťovňa.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Na prechodné obdobie (rok 2023) sa novelou zákona o sociálnom poistení rozšíril rozsah poistencov štátu na dôchodkové poistenie o členov cirkví, reholí, charitatívnych spoločenstiev vykonávajúcich pracovnú činnosť bez práva na príjem. Takto sa rozšírila kategória osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát. V roku 2023 tak bola v Sociálnej poisťovni povinne dôchodkovo poistená aj fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá je členom cirkevného, rehoľného alebo charitatívneho spoločenstva, vykonáva pre spoločenstvo pracovnú činnosť bez práva na príjem a podala prihlášku na dôchodkové poistenie.

Zmeny týkajúce sa II. piliera

Aktuálne platná sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (II. dôchodkový pilier), ktorú sporiteľ odvádza zo svojich odvodov prostredníctvom Sociálnej poisťovne do svojej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, vo výške 5,50 % zostáva zachovaná aj v rokoch 2023 a 2024. Sadzba príspevkov do II. piliera sa pôvodne mala postupne zvyšovať: od roku 2023 na 5,75 % a v roku 2024 na 6 % hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby. Na základe novely príslušného zákona sa však sadzba do II. piliera zvýši na 5,75 % až od roku 2025 a bude platná aj v roku 2026. Primerane tomu sa upravilo aj znižovanie sumy starobného dôchodku z I. piliera. V praxi to znamená, že sporiteľom, ktorým sa pre nižšiu sadzbu príspevkov postúpia do ich dôchodkovej správcovskej spoločnosti príspevky v nižšej sume, sa bude aj starobný dôchodok z I. piliera, na ktorý im v budúcnosti vznikne nárok, znižovať o menšiu pomernú časť.

S účinnosťou od 1. januára 2023 zanikla povinnosť požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie akceptačného listu tým sporiteľom, ktorí majú záujem v rámci II. dôchodkového piliera prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Od roku 2023 táto administratívna podmienka odpadla a sporiteľ mohol prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti len na základe prestupovej zmluvy. Sociálna poisťovňa už stanovila referenčnú sumu pre výplatu dôchodku z II. dôchodkového piliera na rok 2023. Jej výška bola 521,30 eura. Referenčná suma je hodnota priemerného mesačného starobného dôchodku vyplácaného zo Sociálnej poisťovne, teda z I. dôchodkového piliera. Táto suma je zároveň podmienkou výplaty starobného dôchodku zo starobného sporenia (z II. piliera).

Programový výber sa z II. piliera uskutočňuje formou dohody, v ktorej si sporiteľ s príslušnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou určí mesačnú sumu dôchodku, obdobie vyplácania alebo aj jednorazový výber celej nasporenej sumy príspevkov. V praxi to znamená, že ak sporiteľovi v II. pilieri boli v roku 2023 vyplácané dôchodky, napríklad starobný dôchodok z I. piliera, invalidný dôchodok, pozostalostný dôchodok vrátane výsluhového dôchodku, či dôchodok vyplácaný z cudziny v úhrne prevyšujúcej sumu 521,30 eura, mohol požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť o výplatu celej svojej nasporenej sumy príspevkov v II. pilieri.

Od 1. januára 2024 došlo k úprave výplatnej fázy II. piliera, pričom možnosť jednorazového výberu príspevkov zostala zachovaná. Toto jednorazové vyplatenie príspevkov však od 1. januára 2024 podlieha daňovej povinnosti. Na žiadosti o starobný dôchodok z II. piliera podané do 31. decembra 2023 sa bude na spôsob vyplácania dôchodkov z II. piliera vzťahovať právny režim účinný do 31. decembra 2023.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Zmeny v nemocenskom poistení a úrazových dávkach

Ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným v roku 2023, maximálna výška jeho nemocenského na deň predstavovala 43,79507000 eura. Maximálne denné materské dosiahlo hodnotu 59,72055000 eura. Podobne vzrástla aj maximálna výška dávky tehotenské. Maximálne denné ošetrovné v roku 2023 predstavovalo hodnotu 43,79507000 eura. Dávka ošetrovné (nie pandemické ošetrovné), ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahla maximálnu výšku 613,20 eura.

Sociálna poisťovňa už od 1. novembra 2022 poskytuje svojim poistencom nový typ dávky materské, tzv. „otcovské“ a mohli o ňu žiadať aj v roku 2023. Dávka je určená pre oteckov a po splnení zákonných podmienok ju mohli poberať najviac 14 kalendárnych dní v období šiestich týždňov po narodení dieťaťa. Po dvojtýždňovom poberaní dávky „otcovské“ mohli otcovia tak ako doteraz (po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu) poberať aj dávku materské. Na jej čerpanie pre to isté dieťa im zostalo v zásade 26 týždňov (pri starostlivosti o jedno narodené dieťa) a uplatniť si ju mohli do troch rokov veku dieťaťa.

Dávka materské sa tak pre otcov rozdeľuje na dve časti - obdobie max. 2 týždňov v období 6 týždňov po narodení dieťaťa (tzv. „otcovské“), ktoré mohol otec poberať bez ohľadu na to, či matka v tomto období poberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok a ďalších v zásade 26 týždňov pri starostlivosti o jedno dieťa do troch rokov veku dieťaťa. Ak si otec nárok na „otcovské“ neuplatnil, mohol po splnení zákonných podmienok čerpať dávku materské na celé obdobie 28 týždňov tak ako doteraz (resp. Nová žiadosť k dávke otcovské/materské má názov Žiadosť iného poistenca o materské, tlačivo je k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Žiadosť tak klient vybavil aj bez kontaktovania pobočky.

Ak bol poistenec zamestnancom a chcel si uplatniť nárok na tzv. otcovské, tlačivo Žiadosť iného poistenca o materské bolo potrebné najskôr predložiť zamestnávateľovi na potvrdenie. Vyplnenú a podpísanú žiadosť následne doručil príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva jeho nemocenské poistenie. Ak išlo o zamestnanca, tak príslušnou bola v zásade pobočka podľa sídla zamestnávateľa. Ak išlo o zamestnanca v ochrannej lehote (teda spravidla do 7 sedem dní po zániku nemocenského poistenia), tak žiadosť predkladal v pobočke podľa sídla posledného zamestnávateľa.

Od 1. januára 2023 vzrástli aj úrazové dávky - úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa zvýšili o 10,9 %. Tieto dávky sú zo zákona obmedzené maximálnou sumou, ktorá sa tiež každý rok valorizuje. Maximálna výška náhrady nákladov spojených s liečením predstavovala v roku 2023 sumu 33 077,40 eura. Maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom v roku 2023 bola vo výške 3 308,80 eura. Hodnota bodu, ktorá je potrebná na výpočet sumy úrazových dávok v roku 2023 bola 26,08 eura. Hodnota bodu je dôležitá pri určení sumy úrazových dávok - náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Novú hodnotu bodu určenú pre tento rok použila Sociálna poisťovňa len pri tej náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, na ktorú poškodenému zamestnancovi vznikol nárok po 31. decembri 2022.

Garančná dávka a dávka v nezamestnanosti

Maximálne sumy garančnej dávky a dávky v nezamestnanosti sa v roku 2023 zmenili až od 1. júla 2023, dovtedy platili sumy, ktoré boli stanovené od 1. júla 2022 do 30. júna 2023. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti je aktuálne pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci 1 234,30 eur a pri 30-dňovom mesiaci 1 194,50 eur. Nárok na dávku v nezamestnanosti majú po splnení zákonných podmienok povinne poistené osoby v nezamestnanosti, t. j. zamestnanci na základe trvalého pracovného pomeru alebo zamestnanci/ dohodári na základe dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktoré viedli k poisteniu v nezamestnanosti.

Na garančnú dávku má po splnení zákonných podmienok nárok zamestnanec, ktorý je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu (pracovný pomer, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študenta, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce) a člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu u zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopným a neuspokojoval jeho nároky z týchto vzťahov. Ak platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikla v období od 1. júla 2022 do 30. júna 2023.

Vymeriavacie základy pre SZČO a DPO

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) platili od roku 2023 nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Podobne čakala zmena v platení poistného od 1. januára 2023 aj zamestnávateľov a zamestnancov, pre ktorých sa menila výška maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného.

Podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD)

Jednou z podmienok na priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD) je podľa § 67 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., že občan nesmie byť povinne dôchodkovo poistený. Výnimka z tohto pravidla je uvedená v § 67 ods. 12 ZSP. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku (ak spĺňa ďalšie podmienky) má povinne dôchodkovo poistená SZČO, ak sa za SZČO považuje z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov = § 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona. O predčasný starobný dôchodok nie je možné požiadať spätne (§ 67 ods. 15 ZSP).

Pani Antónia pracuje na dohodu o vykonaní práce. Pán Alfonz je SZČO, je živnostník. Pani Alžbeta je zamestnaná na polovičný úväzok a súčasne je finančná poradkyňa na základe licencie NBS. Pani Alžbeta musí najneskôr k 30.9.2024 ukončiť zamestnanie. Činnosť finančnej poradkyne ukončiť nemusí, viď § § 67 ods. 12 ZSP. Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 4 ZSP však má (resp. Podľa § 67 ods. 12 ZSP).

Pán Peter poberá predčasný starobný dôchodok od novembra 2023. V období od 1.1.2024 do 31.12.2024 má u zamestnávateľa uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, pri ktorej si uplatnil OOP. Za mesiac 8/2024 jeho odmena (bez odpočítania OOP) dosiahne v súčte od začiatku roka sumu 2450 €. Práca na dobrovoľnícku zmluvu v súlade so zákonom č. 406/2011 Z. z. nemá vplyv na výplatu predčasného starobného dôchodku. Zo samotnej skutočnosti, že občan je spoločníkom s.r.o., nevyplýva povinnosť byť dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovni. Pokiaľ spoločník, resp. konateľ s.r.o. nepoberá odmenu za výkon funkcie, nie je prihlásený (ako zamestnanec) do Sociálnej poisťovni. byť spoločníkom s.r.o. nemá vplyv na výplatu predčasného starobného dôchodku. byť spoločníkom s.r.o. nemá vplyv na výplatu predčasného starobného dôchodku.

Príjem poberateľa predčasného starobného dôchodku a odvodová odpočítateľná položka (OOP)

Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže zarobiť v úhrne najviac 2400 € ročne za kalendárny rok. Tento limit sa sleduje vždy nanovo od začiatku kalendárneho roka a pokiaľ sa v nejakom kalendárnom mesiaci prekročí, Sociálna poisťovňa od nasledujúceho kalendárneho mesiaca zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.

Uzatvorenie dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, pri ktorej si občan uplatní odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) podľa § 227a ZSP, je možné až po vydaní rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku. Podľa § 67 ods. 7 ZSP. Na prvý pohľad sa zdá, že poberateľ predčasného starobného dôchodku tak môže zarobiť najviac 200 € mesačne. Tak to však nie je, treba si s porozumením prečítať znenie § 67 ods. 7 ZSP.

Po priznaní predčasného starobného dôchodku je možné pracovať formou výpomoci rodinnému príslušníkovi bez pracovnej zmluvy. fyzickú osobu - podnikateľa - napr. s.r.o., ktorá má dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuzní v priamom rade - starý rodič, rodič, dieťa, vnuk a vnučka alebo sú súrodenci - brat alebo sestra, resp. Súčasne musí platiť, že vypomáhajúci rodinný príslušník musí byť k podnikateľovi, resp. spoločníkovi s.r.o. Poberateľ predčasného starobného dôchodku tak môže pracovať v pozícii vypomáhajúceho rodinného príslušníka bez pracovnej zmluvy pri splnení vyššie uvedených podmienok - napríklad výpomoc manželke, ktorá je SZČO, výpomoc bratovi v jeho jednoosobovej s.r.o.

Osobný vymeriavací základ a princíp solidarity

V zákone o sociálnom poistení sa používa "technika" tzv. Podľa § 62 ods. 2 ZSP je to osobný vymeriavací základ poistenca, v prípade zamestnanca zjednodušene povedané jeho hrubú mzdu, ktorú dosiahol v danom roku (resp. Poznámka: Ak zamestnávateľ neodviedol poistné za zamestnanca, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.

Princíp solidarity sa pri výpočte dôchodku prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3 (§ 62 ods. 3 ZSP).

Podľa § 138 ods. 1 ZSP platí štát poistné na dôchodkové poistenie za fyzické osoby, ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov jeho veku, ak sa táto osoba stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. V roku 2023 napríklad štát platí poistné na dôchodkové poistenie za zamestnankyňu na materskej a rodičovskej dovolenke z vymeriavacieho základu daného ako 60 % z 1211 € (priemerná mzda zistená za rok 2021), čo je suma 726,60 €.

Podľa § 138 ods. 1 ZSP platí štát poistné na dôchodkové poistenie za fyzické osoby, ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov jeho veku, ak sa táto osoba stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

V prípade poberateľa invalidného dôchodku priznaného, resp. upraveného po 31.12.2003 sa za obdobie poberania invalidného dôchodku považuje za vymeriavací základ suma zodpovedajúca súčinu jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný vymeriavací základ a čísla, ktoré sa zhoduje s percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V prípade poberateľa kráteného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac o 70 %) priznaného, resp. upraveného po 31.12.2003 sa za obdobie poberania invalidného dôchodku považuje za vymeriavací základ suma zodpovedajúca súčinu jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný vymeriavací základ a čísla, ktoré sa zhoduje s percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 278 ods. 1 ZSP sa za obdobie pred 1. januárom 2004, počas ktorého bol občan poberateľom invalidného dôchodku, za vymeriavací základ považuje suma, z ktorej sa platilo poistné na invalidné poistenie.

Podľa § 278 ods. 1 ZSP sa za obdobie pred 1. januárom 2004, počas ktorého bol občan poberateľom invalidného dôchodku, za vymeriavací základ považuje suma, z ktorej sa platilo poistné na invalidné poistenie.

Podľa § 62 ods. 7 ZSP sa za dobu zamestnania získanú pred 1. januárom 2004, ak ide o zamestnanca, ktorému nevznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku, považuje za osobný vymeriavací základ jedna dvanástina súčtu ročných úhrnov miezd alebo platov, ktoré zamestnanec dosiahol v kalendárnom roku, za ktorý sa platilo poistné na dôchodkové poistenie.

Podľa § 255 ods. 3 ZSP, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Náhradná doba je napríklad doba (pred rokom 2004!), počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve, resp. podporu v nezamestnanosti.

Do roku 2004 tak platilo, že aj za dobu práceneschopnosti alebo poberania dávky v nezamestnanosti sa "čo-to" započítalo do výšky priznávaného dôchodku.

tags: #starobný #dôchodok #maximálny #mesačný #zárobok #podmienky