
Vlastnícke právo je základným pilierom právneho štátu a je chránené ústavou a medzinárodnými dohovormi. Napriek tomu existujú situácie, keď je možné do tohto práva zasiahnuť, a to vo verejnom záujme. Jednou z takýchto situácií je vyvlastnenie, ktoré však musí byť vždy spojené s primeranou náhradou. Súčasťou tejto náhrady môže byť aj nemajetková ujma, ktorá kompenzuje negatívne dopady vyvlastnenia, ktoré nie sú priamo vyčísliteľné.
Vlastnícke právo je garantované Ústavou Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 1: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu."
Avšak, toto právo nie je absolútne a môže byť obmedzené. Ústava v čl. 20 ods. 4 stanovuje: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.“
Podobne aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd stanovuje, že každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Zároveň však pripúšťa, že štáty môžu prijímať zákony, ktoré upravujú užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom.
Vyvlastnenie je zásah do vlastníckeho práva, ktorý umožňuje štátu alebo inému subjektu získať vlastníctvo k majetku inej osoby, a to vo verejnom záujme. Podmienky vyvlastnenia sú stanovené v Ústave SR, Občianskom zákonníku a Stavebnom zákone.
Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu
Medzi základné podmienky patrí:
Stavebný zákon vo svojej štvrtej časti označenej ako „Vyvlastnenie“ vymedzuje jednak podmienky a proces vyvlastnenia, ale aj jeho účel a obsah. V zmysle ustanovenia § 108 ods. 1 „pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, … možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu“.
Náhrada za vyvlastnenie má kompenzovať vyvlastňovanej osobe stratu majetku. Táto náhrada by mala byť primeraná a spravodlivá. Zahŕňa nielen hodnotu vyvlastňovaného majetku, ale aj ďalšie náklady a straty, ktoré vyvlastnením vznikli.
Jednorazové plnenie ako jediný zákonný spôsob uplatnenia práva vlastníka na náhradu za vyvlastnený majetok do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesli pramene práva so silou zákona v ére socializmu.
Okrem náhrady za samotný majetok môže vyvlastňovaná osoba utrpieť aj nemajetkovú ujmu. Táto ujma sa týka negatívnych dopadov vyvlastnenia, ktoré nie sú priamo vyčísliteľné v peniazoch. Môže ísť napríklad o:
Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu
Uloženie povinnosti dodatočne sa ospravedlniť za uverejnenie niektorých častí predmetného článku a zaplatiť osobe, do ktorej osobnostných práv malo byť nimi zasiahnuté, náhradu nemajetkovej ujmy, je nepochybne obmedzením práv sťažovateľky na slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie informácií. Je zrejmé, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy závisí vo veľkej miere na úvahe rozhodujúceho súdu, táto úvaha však neznamená priestor na svojvôľu či arbitrárnosť.
Určenie výšky nemajetkovej ujmy je komplexný proces, ktorý závisí od individuálnych okolností každého prípadu. Súd berie do úvahy rôzne faktory, ako napríklad:
Súdna prax v oblasti nemajetkovej ujmy pri vyvlastnení je rôznorodá a závisí od konkrétnych okolností prípadu. Je dôležité, aby súdy dôkladne zvážili všetky relevantné faktory a zabezpečili, aby bola náhrada primeraná a spravodlivá.
Prípad pozemkov pod tenisovým areálom v Košiciach: Tento prípad poukazuje na dôležitosť jednotnej súdnej praxe a na to, ako rôzne rozhodnutia v rovnakých prípadoch môžu ohroziť dôveru verejnosti v súdny systém. ESĽP priznal skupine dedičov pozemkov nárok na nemajetkovú ujmu 41 600 eur (8 x 5200 eur) a trovy konania 1 500 eur. Dvojica ďalších sťažovateľov z pozemkovej kauzy vysúdila 10 400 eur (2 x 5200 eur) nemajetkovej ujmy a 1 200 eur na trovách konania.
Prípad José Juan López Guió: Tento prípad ukazuje, ako môžu pochybenia súdov v konaní o návrat dieťaťa viesť k porušeniu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. ESĽP priklepol otcovi 19 500 eur nemajetkovej ujmy (pôvodne žiadal 150 tisíc eur) a ďalších 7 500 eur ako trovy konania.
Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma
Prípady vydavateľstva Ringier Axel Springer: Tieto prípady ilustrujú dôležitosť slobody prejavu a práva na informácie. ESĽP konštatoval, že vnútroštátne súdy nevzali do úvahy kontext a celkový zmysel sporných článkov, a priznal vydavateľstvu nárok na 6 191,76 eur (majetková škoda), 5 850 eur (nemajetková ujma) a 2 000 eur (trovy konania).
tags: #nemajetkova #ujma #vyvlastnenie