
Ústava z 9. mája garantuje všetkým občanom právo na zaopatrenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri nemožnosti obživy. Toto právo bolo občanom zabezpečené národným poistením, ktorého súčasťou bolo aj dôchodkové zabezpečenie zamestnancov. Cieľom sociálneho zabezpečenia je prispieť k zvýšeniu hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúcich a k budovaniu socializmu v štáte. Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytuje štát a zamestnanci neplatia na ich úhradu osobitné príspevky.
Sociálne zabezpečenie zahŕňa:
Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na štátny dôchodok na Slovensku, pričom vychádza z legislatívy platnej od 30. novembra 1956.
Nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia majú zamestnanci, domáci robotníci, žiaci učilíšť štátnych pracovných záloh a učni, poistení podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov, ako aj pozostalí po zamestnancoch. Za zamestnanca sa považuje aj ten, kto je činný pre socialistický sektor v pomere, ktorý má obsah zamestnaneckého pracovného pomeru, avšak nie je takto označený alebo nemá všetky náležitosti predpísané pre vznik zamestnaneckého pracovného pomeru.
S odchýlkami určenými vo vykonávacích predpisoch majú nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia aj študenti vysokých škôl a vedeckí ašpiranti, spisovatelia, hudobní skladatelia, výtvarní umelci, architekti, vedeckí bádatelia, výkonní umelci a artisti, uznaní príslušnou vrcholnou organizáciou, pokiaľ ide o činnosť, ktorú nevykonávajú v zamestnaneckom pracovnom pomere, a iní pracovníci, o ktorých to určí Štátny úrad sociálneho zabezpečenia a Ústredná rada odborov spoločnou vyhláškou v úradnom liste.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie
Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú zamestnancom dávky v starobe a pri trvalej pracovnej neschopnosti; pozostalým po zamestnancoch sa poskytujú dávky pri strate živiteľa.
Konkrétne sa poskytujú tieto dávky:
Zamestnania sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do troch pracovných kategórií:
Vláda určuje, ktoré zamestnania sa zaraďujú do II. pracovnej kategórie. Zamestnancom I. (II.) pracovnej kategórie sa rozumie zamestnanec, ktorý bol zamestnaný v I. (II.) pracovnej kategórii po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok alebo ktorému vznikol nárok na dôchodok následkom pracovného úrazu utrpeného pri výkone tohto zamestnania, ak ku dňu vzniku nároku na dôchodok také zamestnanie trvalo, alebo neuplynulo viac než dva roky odo dňa výstupu z takého zamestnania, alebo neuplynulo viac než päť rokov odo dňa zmeny zamestnania, ku ktorej došlo z dôvodov zdravotných na odporúčanie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia alebo vo všeobecnom záujme. Náhradné doby sa započítavajú ako doba zamestnania v I. (II.) pracovnej kategórii, ak bolo také zamestnanie prerušené len nimi.
Pokiaľ zákon požaduje pre vznik alebo výšku nárokov na dávky určitú dobu zamestnania, rozumie sa ňou:
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na pobyt pre schizofrenikov
Ak bol zamestnanec zamestnaný alebo poistený aspoň rok, započítavajú sa do doby zamestnania v III. pracovnej kategórii tieto náhradné doby:
Ak sa kryje doba zamestnania s náhradnou dobou, započíta sa len jedna z nich, a to tá, ktorej zápočet je pre zamestnanca výhodnejší.
Ak bolo zamestnanie prerušené po dobu nepresahujúcu päť rokov, započítava sa doba zamestnania pred prerušením. Ak však trvalo prerušené zamestnanie dlhšie než päť rokov, započítava sa doba zamestnania pred prerušením, ak zamestnanie po ňom trvalo aspoň tri roky.
Ak bolo zamestnanie prerušené po dobu, po ktorú je poskytovaný dôchodok invalidný, čiastočný invalidný alebo za výsluhu rokov, posudzujú sa nároky z dôchodkového zabezpečenia tak, ako keby zamestnanec nevystúpil zo zamestnania, doba prerušenia sa však nezapočítava do doby zamestnania. To platí tiež, ak bolo zamestnanie prerušené na dobu dlhšiu než 2 roky z iných vážnych dôvodov.
Dôchodky sa vymeriavajú z priemerného ročného zárobku. Priemerný ročný zárobok sa vypočítava z hrubých zárobkov za posledných 10 kalendárnych rokov pred vznikom nároku na dôchodok, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov, ak to je pre zamestnanca výhodnejšie. Priemerný ročný zárobok až do sumy 24 000 Kčs sa berie za podklad vymerania dôchodku úplne, nad túto sumu, najviacej však celkom do 60 000 Kčs, jednou tretinou.
Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnancov mimo obce
Priemerný ročný zárobok zamestnanca staršieho ako 60 rokov a priemerný ročný zárobok zamestnanca I. pracovnej kategórie alebo ženy, ktorí sú starší ako 55 rokov, sa vypočítava za kalendárne roky pred dovŕšením tohto veku, ak je tento priemerný ročný zárobok vyšší než priemerný ročný zárobok vypočítaný podľa odseku 2; starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok osoby, ktorá už požíva alebo požívala niektorý z týchto dôchodkov, nesmie sa vymerať z nižšieho priemerného ročného zárobku, než koľko robil priemerný ročný zárobok, z ktorého sa už dôchodok vymeral.
Starobný dôchodok náleží zamestnancovi, ktorý bol zamestnaný najmenej 20 rokov, ak v dobe trvania zamestnania alebo najneskoršie do dvoch rokov po výstupe z neho dovŕšil aspoň 60 rokov, zamestnanec I. pracovnej kategórie alebo žena aspoň 55 rokov.
Zamestnancovi, ktorý bol zamestnaný po dobu kratšiu než 20 rokov, avšak najmenej 5 rokov, náleží starobný dôchodok, ak v dobe trvania zamestnania alebo najneskoršie do dvoch rokov po výstupe z neho dovŕšil aspoň 65 rokov.
Základná výmera starobného dôchodku zamestnanca I. pracovnej kategórie je 60 %, zamestnanca II. pracovnej kategórie 55 % a zamestnanca III. pracovnej kategórie 50 % priemerného ročného zárobku.
Ak bol zamestnanec I. alebo II. pracovnej kategórie zamestnaný do dňa vzniku nároku na starobný dôchodok dlhšie než 20 rokov a zamestnanec III. pracovnej kategórie dlhšie než 25 rokov, pripočítajú sa k základnej výmere dôchodku za každý ďalší rok zamestnania:
priemerného ročného zárobku. Náhradná doba starostlivosti o dieťa sa nezapočítava do doby zamestnania rozhodnej pre výšku dôchodku.
Ak zamestnanec bol zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, vpočíta sa pre zvýšenie nároku na dôchodok do prvých 20 rokov (zamestnancovi III. pracovnej kategórie do prvých 25 rokov) zamestnania vždy najskôr doba zamestnania v III. pracovnej kategórii, potom doba zamestnania v II. a napokon doba zamestnania v I. pracovnej kategórii.
Starobný dôchodok zamestnanca staršieho ako 65 rokov, ktorý bol zamestnaný po dobu kratšiu než 20 rokov, avšak aspoň 5 rokov, tvorí pomernú časť z 50 % priemerného ročného zárobku, ktorá zodpovedá pomeru doby zamestnania k dobe 20 rokov.
Zamestnancom, ktorí vykonávajú zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok, náleží starobný dôchodok, prípadne jeho tretina alebo iná časť podľa toho, v ktorej pracovnej kategórii sú zamestnaní a aký vek dovŕšili. Podrobnú úpravu týchto nárokov určí vláda, ktorá aj určí, ako sa týmto zamestnancom ich nároky na starobný dôchodok zvyšujú za každý ďalší rok zamestnania.
Invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok náleží zamestnancovi, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok, ak sa v dobe trvania zamestnania alebo do dvoch rokov po výstupe z neho stal pre trvalé zhoršenie zdravotného stavu invalidným alebo čiastočne invalidným. Zásady, podľa ktorých sa posudzuje invalidita a čiastočná invalidita, stanoví vláda.
Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok je u zamestnancov vo veku nad 20 rokov:
U zamestnancov vo veku nad 28 rokov sa doba zamestnania potrebná pre nárok zisťuje z posledných desať rokov počítaných späť od vzniku invalidity (čiastočnej invalidity). U zamestnanca mladšieho ako 20 rokov stačí i doba zamestnania kratšia než rok.
Ak získal zamestnanec dobu zamestnania v niektorom z vekových pásem a ak bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú doba zamestnania potrebná v najbližšie vyššom vekovom pásme.
Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa pokladá vždy za získanú, ak ide o vdovu, ktorá bola zamestnaná v dobe smrti svojho manžela alebo vstúpila do zamestnania najneskoršie do jedného roku po zániku nároku na vdovský dôchodok a pokračovala v zamestnaní až do dňa, keď sa stala invalidná (čiastočne invalidná).
Základná výmera invalidného dôchodku je 50 % priemerného ročného zárobku. Ak trvalo zamestnanie do dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok dlhšie než 15 rokov, pripočítajú sa k základnej výmere dôchodku za 16. a každý ďalší rok zamestnania:
priemerného ročného zárobku. Náhradná doba starostlivosti o dieťa sa nezapočítava do doby zamestnania rozhodnej pre výšku dôchodku.
Ak bol zamestnanec zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, včíta sa pre zvýšenie dôchodku do prvých 15 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania v III. pracovnej kategórii, potom doba zamestnania v II. pracovnej kategórii a naposledy doba zamestnania v I. pracovnej kategórii.
Čiastočný invalidný dôchodok zamestnanca I. pracovnej kategórie je 35 %, zamestnanca II. pracovnej kategórie 32 % a zamestnanca III. pracovnej kategórie 30 % priemerného ročného zárobku.
Pracujúcemu dôchodcovi sa zvyšuje nárok na invalidný dôchodok za každý rok zamestnania po dni vzniku nároku na tento dôchodok, najskôr však od 16. roku celkovej doby zamestnania; zvýšenie je v I. pracovnej kategórii 2 %, v II. pracovnej kategórii 1,5 % a v III. pracovnej kategórii 1 % priemeru hrubých ročných zárobkov dosiahnutých po dni vzniku nároku na dôchodok. Zvýšenie dôchodku sa vykoná vždy po dvoch rokoch, pokiaľ zamestnanie trvá, inak po skončení zamestnania. Do doby zamestnania potrebnej pre zvýšenie invalidného dôchodku sa nezapočítavajú náhradné doby.
Invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok náleží bez ohľadu na dĺžku doby zamestnania, ak sa zamestnanec stal v dobe trvania zamestnania alebo najneskoršie do dvoch rokov od výstupu z neho invalidným alebo čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu. Za pracovný úraz sa považuje úraz, ktorý zamestnanec utrpel pri výkone zamestnania alebo v priamej súvislosti s ním. Ak sa zamestnanec stal invalidným alebo čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu, zvyšuje sa invalidný dôchodok o 20 % a čiastočný invalidný dôchodok o 10 % z priemerného ročného zárobku.
Vdova (vdovec) má nárok na vdovský (vdovecký) dôchodok po manželovi (manželke), ktorý ku dňu smrti:
Vdovský (vdovecký) dôchodok náleží po dobu jedného roku od smrti manžela (manželky). Po uplynutí tejto doby náleží vdovský (vdovecký) dôchodok, ak vdova (vdovec):
Ak niektorá z týchto podmienok bola splnená až po uplynutí jedného roku od smrti manžela (manželky), náleží vdovský (vdovecký) dôchodok odo dňa splnenia tejto podmienky. Nárok na vdovský (vdovecký) dôchodok zaniká uzavretím nového manželstva (vstupom do nového manželstva).
Základná výmera vdovského (vdoveckého) dôchodku je 50 % dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel (zomretá manželka).
Dieťa má nárok na sirotský dôchodok po zomretom rodičovi alebo osobe, ktorá dieťa prevzala do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak zomretý ku dňu smrti:
Sirotský dôchodok náleží do skončenia povinnej školskej dochádzky a potom, ak sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie, najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov. Ak sa dieťa pre trvalú chorobu alebo pre trvalý telesný alebo duševný nedostatok nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, náleží mu sirotský dôchodok po celý čas, pokiaľ trvá táto neschopnosť.
Základná výmera sirotského dôchodku je 30 % dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý rodič (osoba, ktorá dieťa prevzala do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov). Ak má dieťa nárok na sirotský dôchodok po oboch rodičoch, patrí mu len jeden sirotský dôchodok, a to vyšší.
Nárok na dôchodok zaniká smrťou dôchodcu, prípadne splnením podmienok pre zánik nároku (napr. uzavretím nového manželstva pri vdovskom dôchodku). Nárok na dôchodok sa môže zmeniť v prípade zmeny zdravotného stavu (napr. prechod z čiastočného invalidného dôchodku na invalidný dôchodok) alebo v prípade zmeny právnych predpisov.
Okrem dôchodkového zabezpečenia zahŕňa sociálne zabezpečenie aj sociálnu starostlivosť, ktorá je zameraná na pomoc občanom v rôznych životných situáciách, ako sú napríklad staroba, choroba, invalidita, strata zamestnania, a pod. Sociálna starostlivosť zahŕňa rôzne formy pomoci, ako sú napríklad peňažné dávky, vecné dávky, sociálne služby, a pod.