Štátny Príspevok pre Startup: Podmienky a Možnosti Financovania v Slovenskom Podnikateľskom Prostredí

V dnešnom dynamickom podnikateľskom prostredí na Slovensku, kde mnohí malí a strední podnikatelia čelia rôznym výzvam, je dôležité poznať možnosti financovania a podpory pre startupy a začínajúcich podnikateľov. Štátny príspevok pre startup predstavuje významný nástroj, ktorý môže uľahčiť rozbeh podnikania a pomôcť realizovať inovatívne nápady.

Príspevok na Podnikanie od Úradu Práce, Sociálnych Vecí a Rodiny

Príspevok na podnikanie je forma finančnej podpory, ktorú poskytuje štát na rozbeh podnikania. Je to nenávratná pôžička pre živnostníkov, ktorú využívajú najmä mladí ľudia, študenti s inovatívnymi nápadmi alebo začínajúci podnikatelia. Vďaka tomuto príspevku nemusia odkladať svoje podnikateľské ambície.

Kto môže požiadať o príspevok?

O finančnú podporu môžu požiadať len živnostníci, SZČO, ktorí podnikajú vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť alebo vykonávatelia poľnohospodárskej výroby (hospodárenia v lesoch a na vodných plochách). Písomnú žiadosť musíte podať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v lokalite, kde plánujete podnikať. V prípade, ak žiadateľ v rámci výkonu SZČ nevytvára prevádzkareň, žiadosť o príspevok sa predkladá na úrad v územnom obvode miesta podnikania žiadateľa.

Výška príspevku

Podnikateľ môže získať plnú výšku príspevku bez akýchkoľvek znížení, 60 % alebo 40 % z maximálnej výšky. Finálna výška príspevku sa určuje na základe miery nezamestnanosti v konkrétnom kraji a celoslovenského priemeru.

Výška príspevku na SZČ od 1. Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa účinnosti dohody (odo dňa začatia prevádzkovania alebo vykonávania SZČ), t. j. odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ a zvyšnú časť príspevku, t. j.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

Na čo môžete použiť dotáciu na podnikanie?

Dotáciu na podnikanie môžete použiť na pokrytie počiatočných nákladov. V začiatkoch podnikania, keď ešte biznis neprináša zisk vám tento príspevok uľahčí financovanie výdavkov. Samozrejme, peniaze nemôžete míňať na čokoľvek. Výdavky zapisujete do správy a pri kontrole predkladáte úradu práce. Napríklad, dotáciu môžete použiť na:

• Výpočtovú techniku (počítače, notebooky) a spotrebný materiál (toner do tlačiarne). Na počítačovú zostavu s operačným systémom môžete minúť max.
• Ak chcete z príspevku na podnikanie kúpiť iný typ tovaru alebo služby, opýtajte sa zamestnancov úradu práce.

Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ uvedených v podnikateľskom zámere a musí byť použitý v období odo dňa začatia prevádzkovania SZČ, teda odo dňa účinnosti podpísanej dohody do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej SZČ (resp.

Podmienky pre získanie príspevku

• Zápis v evidencii uchádzačov o zamestnanie (min. 3 mesiace).
• Kontinuálne prevádzkovanie živnosti od začiatku bez prerušenia (min.
• Zápis v evidencii uchádzačov o zamestnanie (min. 12 mesiacov). Toto platí, ak ste predtým ukončili alebo pozastavili svoju podnikateľskú činnosť.
• Kontinuálne prevádzkovanie živnosti od začiatku bez prerušenia (min.

Samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len „SZČO“) podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti (podľa zákona č. 455/1991 Zb. SZČO podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti (podľa § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č.

Postup pri získavaní príspevku

1. Navštívte úrad práce, sociálnych vecí a rodiny konkrétne oddelenie schvaľovania príspevkov na samostatnú zárobkovú činnosť.
2. Vypracujte si podnikateľský plán.
3. Overte si svoju pripravenosť na podnikanie absolvovaním testu. Otázky pokrývajú bežné témy živnostníkov, s ktorými sa počas podnikania stretnete.
4. Na úspešné absolvovanie testu potrebujete min. 10 správnych odpovedí.
5. Po podpísaní dohody s úradom práce ich požiadajte o úhradu platby.
6. Posledný krok je založenie účtu v banke.

Súčasťou žiadosti o príspevok sú povinné prílohy, t. j. Vyhlásenie žiadateľa o minimálnu pomoc (podľa príslušnej Schémy minimálnej pomoci) vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie alebo vykonávanie príslušnej SZČ. Podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou nákladov sú podkladom na posúdenie Komisiou vytvorenou Výborom pre otázky zamestnanosti príslušného úradu. Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania Výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu, po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov, úrad uzatvorí s UoZ dohodu o poskytnutí príspevku na SZČ podľa § 49 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti, v ktorej sa príjemca príspevku zaväzuje, že začne prevádzkovať alebo vykonávať SZČ a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov.

Vyplácanie príspevku

Vyplácanie príspevku prebieha v 2 fázach. Do 30 dní dostanete 60 % príspevku. Túto čiastku musíte minúť v priebehu 12 mesiacov na výdavky z vašej kalkulácie nákladov. Pravidelné informovanie úradu o čerpaní príspevku a prevádzkovaní vášho podnikania je nevyhnutné. Prvá správa sa predkladá po 12 mesiacoch. Jej obsahom sú doklady o vynaložených nákladoch za dané obdobie. Doklady a faktúry o tom, ako ste peniaze z príspevku minuli, musíte vo svojom účtovníctve evidovať po dobu 10 rokov od ukončenia záväzku s úradom o vykonávaní SZČ.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na pobyt pre schizofrenikov

Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, predkladá príjemca príspevku správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania alebo vykonávania SZČ.

Príspevok na podnikanie pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP)

Na nenávratný príspevok pre začínajúcich podnikateľov majú nárok aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienky ani postup podania žiadosti sa nemení. O dotáciu musia požiadať písomne na ÚPSVaR. Po získaní príspevku musí podnikateľ predložiť úradu ostatné doklady o prevádzkovaní SZČ. Ide o doklady o použití všetkých získaných financií. Urobiť tak musíte do 6 mesiacov od uzavretia dohody.

Ďalšie Možnosti Financovania a Podpory pre Startup

Okrem príspevku na podnikanie existujú aj ďalšie možnosti financovania a podpory pre startupy a začínajúcich podnikateľov:

Podpora od Slovak Business Agency (SBA) a Slovenskej Záručnej a Rozvojovej Banky (SZRB)

Na Slovensku je startupom k dispozícii Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) a Slovak Business Agency (SBA). SBA predstavuje kľúčovú a najstaršiu špecializovanú inštitúciu z hľadiska podpory pre startupy, ktorá vznikla už v roku 1993 spoločnou iniciatívou EÚ a vlády SR. Ide o jedinečnú platformu prepojenia verejného a súkromného sektora. Poskytuje komplexnú pomoc podnikateľom v súlade s princípmi iniciatívy Zákona o malých a stredných podnikoch a podporu podnikania na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

SBA takisto vychádza podnikateľom v ústrety aj prostredníctvom Mikropôžičkového programu, v ktorom môžu podnikatelia požiadať o mikropôžičku za najvýhodnejších podmienok na trhu. Požičať si môžu od 2 500 € až do 50 000 €, pričom splácať istinu sa dá začať aj po polroku od podpisu úveru. Úroková sadzba sa stanovuje pre každého podnikateľa individuálne a závisí od ratingu podnikateľa.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnancov mimo obce

Podmienky poskytnutia mikropôžičky

O poskytnutie úveru sa môžete uchádzať ak spĺňate nasledovné podmienky:

• Ste fyzická (SZČO) alebo právnická (s.r.o., a.s. a pod.) v postavení podnikateľa.
• Zamestnávate menej ako 50 zamestnancov.
• Ste registrovaný (t.j. zapísaný v obchodnom registri, živnostenskom registri, resp.

V prípade schválenia žiadosti je potrebné pred podpisom zmluvnej dokumentácie predložiť:

• Potvrdenie daňového úradu, sociálnej poisťovne a všetkých zdravotných poisťovní, že voči Vám neeviduje pohľadávky po lehote splatnosti.
• Výpis z registra trestov štatutárov.
• Potvrdenie súdu, že nie ste v konkurze, reštrukturalizácii ani likvidácii.
• Doklad preukazujúci, že ste oprávnení užívať priestory, v ktorých uskutočňujete podnikateľskú činnosť.

Crowdfunding: Získanie podpory od verejnosti

Ďalšou možnosťou ako uspieť na trhu a zároveň získať kapitál je čoraz obľúbenejší crowdfunding. Pri crowdfundingu nepotrebujete veľkého investora, ani sa deliť o akcie či firmu. Investormi sa stávajú bežní ľudia, ktorí majú záujem o produkt alebo službu už v predstihu. Princíp je jednoduchý: svoj nápad zdieľate cez crowdfundingovú platformu na lokálnej alebo celosvetovej úrovni.

Crowdfundingové platformy

• Globálne: Kickstarter, Indiegogo, FundedByMe, RocketHub.
• Lokálne (Česko a Slovensko): startovac.cz, startlab.sk, darujme.sk.

Modely crowdfundingu

• Darcovská báza: Umožňuje charitatívnym a neziskovým organizáciám získať peniaze na sociálne a charitatívne projekty. Ľudia prispievajú na konkrétny projekt s tým, že odmenou im je dobrý pocit z toho, že prispeli k dobrej veci.
• Odmeňovanie: Prispievateľ získa výmenou za financie určitý tovar alebo službu. Typickým príkladom je napríklad kniha, komix.
• Predpredaj: Vlastník projektu zbiera finančné prostriedky na vývoj a produkciu budúceho výrobku a prispievatelia si ho svojim príspevkom vopred objednávajú.
• Podiel na zisku: Niektoré projekty financované na báze crowdfundingu ponúkajú podiel na budúcich ziskov zo svojho podnikania alebo z honorárov a autorských odmien.
• Pôžičkový model: Priame pôžičky - tzv. peer-to-peer pôžičky - sú finančným crowdfundingovým modelom, v ktorom vlastníci kampane zaujmú pozíciu dlžníkov a prispievatelia vystupujú ako ich veritelia.
• Cenné papiere: Crowdfunding môže mať aj podobu investícií do cenných papierov. Tento model crowdfundingu patrí k najpomalšie sa rozvíjajúcim, nakoľko tu existuje aj najviac bariér.

Rizikový Kapitál

Investor rizikového kapitálu nadobúda dohodnutý podiel na vlastnom imaní spoločnosti za poskytnutie určitého objemu finančného kapitálu. Rizikový kapitál je predovšetkým partnerstvo podnikateľa a investora. Investícia vo forme rizikového kapitálu nie je totiž jednorazové poskytnutie finančných prostriedkov, ale niekoľkoročný proces súžitia podnikateľského subjektu s investorom rizikového kapitálu.

Fondy rizikového kapitálu na Slovensku

• Eterus Capital: Cieľom je nadobúdanie majoritných a minoritných obchodných podielov a poskytovanie príspevku do vlastného imania úspešných slovenských spoločností a projektov, ktoré poskytujú primeraný profil výnosnosti a rizika.
• Fond inovácií a technológií: Orientuje sa aj na mladé firmy, ktoré svoj nápad zhmotnili vo vývoji produktu alebo služby a plánujú ho ďalej uviesť na trh. Podporuje najmä oblasti ako životné prostredie, obnoviteľné zdroje energie, priemyselné inovácie, e-commerce, informačné technológie, telekomunikácie, technológie, ktoré zlepšia život alebo softvérové riešenia.

Ďalšie možnosti podpory

• Projekt Chyť sa svojej šance: Úrad práce podporuje mladých a znevýhodnených prostredníctvom tohto projektu, ktorý slúži na podporu zaúčania nového zamestnanca do 30 rokov a znevýhodneného uchádzača o prácu pod vedením mentora.
• Dotácie pre podnikateľov a firmy: V programovom období 2021 - 2027 sú pre MSP dostupné miliardy eur na inovácie, energetickú efektívnosť, digitalizáciu či výskum a vývoj.
• Výzva Zelená podnikom: Ponúka podnikateľov vrátane SZČO podporu do výšky 50 000 € na inštaláciu fotovoltiky, solárnych panelov či tepelných čerpadiel.
• Databáza grantov (GrantExpert): Prehľadná databáza aktuálnych dotácií pre podnikateľov.
• Nefinančná pomoc od SBA a SARIO: Preplatenie poradenských služieb, ktoré napomáhajú žiadateľovi vyriešiť aktuálny problém alebo inovovať produkty či služby.
• Podpora od súkromných organizácií a nadácií: Napríklad Nadácia VÚB (Envirogranty) a Fond SK-NIC.
• Podpora projektov priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja: Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo v decembri 2024 tri výzvy, na ktoré sú pre podniky vyčlenené prostriedky z fondov Európskej únie v rámci Programu Slovensko v celkovej sume vyše 77,3 mil.

Právna forma pre startup: Jednoduchá Spoločnosť na Akcie (J.S.A.)

Jednou z možností, ktorá sa objavila so zákonom o podpore MSP, je jednoduchá spoločnosť na akcie (j.s.a.). Táto forma podnikania je ideálna pre startupy a predstavuje hybrid medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a akciovou spoločnosťou. Takúto formu kapitálovej spoločnosti je možné nájsť len v niektorých krajinách sveta.

Medzi jej hlavné výhody patrí:

• Nízky vstupný kapitál: Na založenie j.s.a. stačí len 1 €.
• Prispôsobenie na prijímanie investorov: Prostredníctvom akcií a dohôd si investori môžu jasne upraviť vzťahy so zakladateľmi.
• Podnikanie vo všetkých odvetviach: J.s.a. môže podnikať vo všetkých odvetviach.

Štátna Pomoc a Minimálna Pomoc (De Minimis)

Pri žiadostiach o rôzne formy podpory sa môžete stretnúť s pojmom štátna pomoc v rámci schémy de minimis. Európska komisia legislatívne upravuje akúkoľvek finančnú či nefinančnú štátnu pomoc, ktorú členský štát poskytne zväčša podnikateľskému subjektu. Dôvod je taký, že verejná pomoc poskytovaná subjektom môže ovplyvniť konkurenčné prostredie - subjekt, ktorý dostal pomoc, môže byť zvýhodnený oproti ostatným subjektom. Preto je štátna pomoc prísne sledovaná. Na Slovensku de minimis legislatívne upravuje Zákon o štátnej pomoci 358/2015 Z.z. Je potrebné uviesť, že finančný strop má aj svoje výnimky.

V zásade si musíte dať pozor na to, či prijímate alebo neprijímate štátnu, resp. minimálnu pomoc de minimis. V prípade, že si túto skutočnosť neustriehnete, celkom pravdepodobne vás vylúčia z hodnotiaceho procesu už v úvode, pri kontrole formálnych náležitostí. Predpokladajme však, že takto nastavená výzva si bude formou povinných príloh overovať váš stav prijatej pomoci de minimis.

Štátnou pomocou sa vo všeobecnosti rozumie každá pomoc, v akejkoľvek forme (peňažnej i nepeňažnej), ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním poskytovateľ (obyčajne niektorá zo štátnych inštitúcií, napr. Slovak Business Agency, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, či Ministerstvo hospodárstva SR) priamo alebo nepriamo z verejných prostriedkov.

Keďže každá takáto pomoc istým spôsobom narušuje hospodársku súťaž (zvýhodňuje tie subjekty, ktoré štátnu pomoc prijali - t.j. príjemcov), je prísne monitorovaná a musí byť v súlade so zákonom o štátnej pomoci (č. 358/2015 Z. Koordináciu v tejto oblasti vo vzťahu k Európskej únii vykonáva od 1.1.2016 Protimonopolný úrad SR (predtým to bolo Ministerstvo financií SR).

Príjemcom pomoci v zmysle platnej právnej úpravy je ten, kto vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na svoju právnu formu a spôsob financovania a v koho prospech bol vykonaný právny úkon, ktorý ho oprávňuje na získanie pomoci. Pre podnikateľské subjekty (potenciálnych prijímateľov pomoci) je dôležité poznať, či prijímajú tzv.

Poskytovateľ pomoci (ten, kto napr. poskytuje štátnu pomoc, napr. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny) musí vypracovať záväzný dokument nazvaný schéma štátnej pomoci. V tomto dokumente komplexne upraví všetko, čo súvisí s poskytovaním pomoci jednotlivým príjemcom (aké projekty sú oprávnené, ktoré náklady sú oprávnené, aká je maximálna výška pomoci, aká je intenzita pomoci - t.j.

Štátna pomoc môže byť poskytnutá aj mimo schémy štátnej pomoci (tzv. Špecifické na štátnej pomoci je, že každé jej poskytnutie musí byť vopred schválené Európskou komisiou. Aj preto sa poskytovanie tejto pomoci v princípe vzťahuje na pomoc väčšieho rozsahu.

Samostatnú kategóriu v prípade pomoci podnikateľom tvorí tzv. minimálna pomoc (pomoc „de minimis“ resp. „podpora malého rozsahu“). Minimálna pomoc nie je štátnou pomocou, a preto sa na ňu nevzťahujú niektoré pravidlá (najmä nie je chápaná ako narušenie hospodárskej súťaže a nie je potrebné jej poskytnutie notifikovať Európskou komisiou).

Pre väčšinu podnikateľov teda platí strop vo výške 200 000 eur počas trojročného obdobia. Toto obdobie, by sa malo hodnotiť priebežne, takže pri každom novom poskytnutí minimálnej pomoci je potrebné zohľadniť celkovú výšku minimálnej pomoci poskytnutú počas príslušného fiškálneho roka a počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov. Pričom pod fiškálnym rokom rozumieme kalendárny rok alebo hospodársky rok v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z.

Uvedené kritériá sa vzťahujú na všetky subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť bez ohľadu na ich veľkosť, tzn. Významnú úlohu pri sledovaní limitov hrajú aj tzv. „prepojené podniky“. V prípade prepojených podnikov sa sleduje čerpaná minimálna pomoc za všetky prepojené podniky dohromady.

Z tohto dôvodu je potrebné prísne sledovať, či jediný podnik neprekročil vyššie spomínané finančné limity. Do konca roku 2015 boli preto podnikatelia - prijímatelia minimálnej pomoci - povinní po uplynutí každého štvrťroka predkladať Oznámenie o prijatí minimálnej pomoci, v ktorom špecifikovali kedy a v akej výške prijali minimálnu pomoc. Od 1.1.2016 im už táto povinnosť odpadá. V priebehu roku 2016 totiž bude vytvorený centrálny register na evidenciu a monitorovanie pomoci, do ktorého budú nahrávať údaje poskytovatelia pomoci (t.j.

Inštitúcia poskytujúca minimálnu pomoc (pomoc „de minimis“) musí takisto ako v prípade štátnej pomoci vypracovať záväzný dokument, tentoraz nazvaný schéma minimálnej pomoci (schéma „de minimis“). Z pohľadu na celú problematiku je zrejmé, že poskytovanie minimálnej pomoci musia verejné inštitúcie pozorne sledovať. Preto sa podnikatelia nemôžu čudovať, keď im pri akomkoľvek bezplatnom školení alebo poradenstve dáva podporná inštitúcia podpísať dokument, v ktorom prehlásia, že prijali minimálnu pomoc. Ide o nevyhnutnú administratívu, ktorá v konečnom dôsledku zabezpečuje, aby podnikatelia neprekročili určený limit a nedošlo k neprimeranému zvýhodňovaniu niektorého subjektu na trhu.

Podnikatelia by si na druhej strane mali pri podpisovaní akéhokoľvek dokumentu všímať, či sa v texte nespomínajú pojmy „minimálna pomoc“ príp. „de minimis“. Ak áno, znamená to, že prijímajú pomoc, ktorá sa započítava do ich limitu.

Na sledovanie čerpania štátnej a minimálnej pomoci má byť vytvorený informačný systém pre evidenciu a monitorovanie pomoci (SEMP). Tento má po svojom spustení obsahovať aj verejnú časť, ktorá bude obsahovať základné informácie týkajúce sa štátnej pomoci (napr. schémy štátnej pomoci), minimálnej pomoci, poskytovateľov pomoci resp. vykonávateľov schém pomoci, príjemcov pomoci (napr. názov, výška schválenej pomoci, výška vrátenej pomoci). Pre verejných používateľov budú prístupné aj oznamy, ktoré sa môžu týkať napr. zmien v slovenskej legislatíve alebo v legislatíve Európskej únie. Podnikatelia si prostredníctvom tohto portálu budú môcť sledovať, akú kumulovanú pomoc v rámci posledných troch fiškálnych rokoch prijali. Vďaka tomu budú môcť zistiť, či napr.

Prijatie pomoci od štátu sa spravidla vyznačuje zvýšenými administratívnymi požiadavkami, ktorých účelom je sledovanie, či poskytnutie pomoci nenaruší hospodársku súťaž. Podnikatelia, ktorí prijmú pomoc od štátu, musia tieto požiadavky strpieť.

tags: #štátny #príspevok #pre #startup #podmienky