Návrh na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť: Komplexný sprievodca

Úvod

Článok sa venuje problematike návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť v slovenskom právnom prostredí. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto tému, a to od doručovania v exekučnom konaní, cez možnosti riešenia finančnej situácie dlžníka, až po povinnosti a zodpovednosti konateľov spoločností v úpadku.

Doručovanie v exekučnom konaní

Doručovanie v exekučnom konaní má svoje špecifiká, ktoré sa odlišujú od klasického civilného procesu. Upravuje ho § 61b zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení. Ak sa exekútorovi nepodarí doručiť upovedomenie o začatí exekúcie do troch mesiacov od jej začiatku, doručí sa oznámením v Obchodnom vestníku a zároveň sa doručuje súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli alebo webovej stránke. Po uplynutí 30 dní od zverejnenia v Obchodnom vestníku sa upovedomenie považuje za doručené (fikcia doručenia).

Ochrana životného minima pri exekúcii

Pri exekúcii je dôležité zachovanie mzdy vo výške životného minima. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, pričom sa nesmie zraziť základná suma, ktorá predstavuje životné minimum (aktuálne 210,20 €). Ak je exekúcia vedená kvôli výživnému, základná suma je 70 % životného minima. K základnej sume sa pripočítava aj 25 % zo životného minima na každú vyživovanú osobu.

Z čistej mzdy, ktorá ostane po odpočítaní základnej sumy, sa na bežnú pohľadávku zráža 1/3. Na prednostné pohľadávky (uvedené v § 71 ods. 2 EP) sa zrážajú 2/3. Tretinový systém sa uplatňuje do výšky 150 % sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu. Nad túto sumu sa zo zvyšku mzdy zráža bez obmedzení. Zrážky vo väčšom rozsahu sú možné len so súhlasom povinného.

Možnosti zníženia zrážok a splácania dlhu

Ak sú zrážky príliš vysoké, existuje možnosť dohody medzi oprávneným a povinným na nižších zrážkach (§ 77 EP). Ďalšou možnosťou je požiadať exekútora o povolenie splniť vymáhaný dlh v splátkach (§ 61g EP), pričom podmienky sú uvedené v ods. 2. So súhlasom oprávneného môže exekútor povoliť splátky aj bez splnenia týchto podmienok.

Prečítajte si tiež: Konkurzné konanie a štatutárne orgány

Prešetrenie postupu exekútora

Ak existuje podozrenie, že exekútor nekonal zákonne, je možné podať sťažnosť na ministerstvo spravodlivosti alebo na komoru exekútorov (11. časť EP). Komora je povinná sťažnosť vybaviť do 2 mesiacov od doručenia.

Nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii: Zmeny a ciele

Ministerstvo spravodlivosti SR predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Cieľom nového zákona je zohľadniť osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a riešiť problematické otázky v tejto oblasti.

Hlavné okruhy riešené návrhom zákona

Návrh zákona sa zameriava na niekoľko kľúčových oblastí:

• Definícia predĺženia: Upravuje definíciu predĺženia spôsobom bežným vo vyspelých zahraničných právnych úpravách.
• Veriteľské návrhy na vyhlásenie konkurzu: Spriechodňuje veriteľské návrhy na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka, čím sa vytvára tlak na dodržiavanie platobnej disciplíny.
• Zodpovednosť štatutárov: Upravuje zodpovednosť štatutárov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
• Náklady konkurzu: Znižuje náklady konkurzu reštriktívnou úpravou rozsahu pohľadávok proti podstate.
• Uspokojenie veriteľov: Stanovuje rozhodný dátum, ku ktorému sa porovnáva uspokojenie veriteľov z pohľadu konkurzu a z pohľadu reštrukturalizačného plánu.

Definícia predĺženia: Porovnanie starej a novej úpravy

Súčasná definícia predĺženia predstavuje len druhú formu platobnej neschopnosti, ktorá nastáva omnoho neskôr ako samotná zákonom definovaná platobná neschopnosť. Platná právna úprava definuje predĺženie ako stav, keď hodnota splatných záväzkov presahuje hodnotu majetku.

Navrhovaná definícia predĺženia vychádza z osvedčených zahraničných insolvenčných úprav a definuje ho ako stav, keď suma všetkých záväzkov dlžníka presiahne hodnotu jeho majetku. Pri stanovení sumy záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva, pričom sa prihliada aj na prípadnú ďalšiu správu majetku, prípadne na ďalšie prevádzkovanie podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku resp. prevádzkovaní podniku pokračovať.

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

Zodpovednosť štatutárov za oneskorené podanie návrhu na konkurz

Upravuje sa zodpovednosť štatutárov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť sa navrhuje objektivizovať výškou dlžníkovho zapísaného základného imania. V prípade, že dlžník sa stane predĺženým a štatutár nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu, bude povinný doplatiť do konkurznej podstaty sumu rovnajúcu sa zapísanému základnému imaniu dlžníka. Uvedený model zodpovednosti štatutárov sleduje princíp zachovania základného kapitálu.

Povinnosti a zodpovednosti konateľa spoločnosti v úpadku

Príspevok sa zameriava na objasnenie povinnosti konateľa ako štatutára v užšom zmysle slova podať včas a kvalifikovaný návrh na vyhlásenie konkurzu, keď zistí úpadok obchodnej spoločnosti. Táto zákonom uložená povinnosť platí v širšom zmysle slova pre každého bez ohľadu na to, či podnikateľ je, alebo nie je. Následkom porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka je ťarcha objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu na pleciach dlžníka.

Opatrenia na predchádzanie a odvrátenie úpadku

Štatutárovi sa odporúča prijať vhodné a primerané opatrenia v záujme predchádzania či prehlbovania úpadku, a to:

• Súdne vymáhanie splatných a doposiaľ neuhradených pohľadávok.
• Zníženie prevádzkových nákladov.
• Predaj alebo prenájom neefektívnych častí podniku.
• Dohoda s veriteľmi na vykonaní neformálnej reštrukturalizácie.

Ak už sa nepodarí nijako revitalizovať svoju majetkovú situáciu v tom smere, aby aktíva prevyšovali pasíva, je zrejmé, že dlžník je v úpadku. Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo je predlžený (§ 3 ods. 1 ZKR).

Formy úpadku: Platobná neschopnosť a predĺženie

Dlžník je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odo dňa, kedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Zákonnou sankciou porušenia tejto povinnosti dlžníka je jeho zodpovednosť za škodu predstavujúcu neuhradenú časť pohľadávok veriteľov, ktorá zostane po zrušení konkurzu alebo v dôsledku zastavenia konania pre nemajetnosť dlžníka.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Trestnoprávne aspekty úpadku

Okrem zodpovednosti za náhradu škody vzniknutej v dôsledku nedodržania uložených povinností (§ 11 ods. 4 ZKR a v spojení s § 135a Obchodného zákonníka) omnoho vážnejšie dôsledky spôsobuje také konanie alebo naopak nečinnosť konateľa ako štatutára v užšom zmysle slova, ktoré Trestný zákon kvalifikuje ako spáchanie trestného činu. Podľa § 240 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov je trestné také konanie každého, kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa. Takýmto svojím konaním sa dopustí trestného činu zvýhodňovania veriteľa. Trestnoprávne zodpovedný je podľa § 227 Trestného zákona i ten, kto spácha trestný čin podvodného úpadku.

Podmienky vyhlásenia konkurzu a zastavenie konania pre nemajetnosť

Ďalšou podmienkou na vyhlásenie konkurzu okrem podaného kvalifikovaného dlžníckeho návrhu je, že dlžník musí vlastniť majetok, ktorý postačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka fyzickej osoby nemá hodnotu ani 1 659,70 Eur. Ak predbežný správca zistí, že majetok dlžníka - právnickej osoby, nemá hodnotu aspoň 6 638,78 Eur, v dôsledku nemajetnosti dlžníka bude konanie zastavené.

Riadenie pohľadávok ako prevencia úpadku

Efektívne riadenie pohľadávok je jednou z potrebných činností každého podnikateľského subjektu. Pohľadávky ovplyvňujú ich majetkovú štruktúru a tým aj likviditu a v konečnom dôsledku aj ich ekonomickú prosperitu.

Oceňovanie a účtovanie pohľadávok

Pohľadávka vzniká vždy, keď dochádza k časovému posunu medzi dodávkou nehnuteľnej alebo hnuteľnej veci, či poskytnutím služby alebo prevodom práva a úhradou za ne. Pri bezprostrednej priamej úhrade pohľadávka nevzniká. Oceňovanie majetku pre účely účtovné upravujú ustanovenia § 24 až § 27 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Pri oceňovaní pohľadávok sa uplatňuje obdobný postup ako pri oceňovaní iného majetku. Menovitou hodnotou sa rozumie čiastka veriteľom účtovaná dlžníkovi.

Daňové aspekty pohľadávok: Odpis a opravné položky

Popri majetkovo-účtovných aspektoch má vznik pohľadávky aj svoje daňové aspekty. Zákon o dani z príjmov teda umožňuje daňovníkom za vymedzených podmienok odpísať pohľadávky po lehote splatnosti aj do daňových nákladov, vymedzuje tiež podmienky pre daňovú akceptáciu opravných položiek k pohľadávkam a vymedzuje aj pravidlá pri uplatnení pohľadávok do daňových výdavkov pri ich postúpení.

Jednorazový odpis pohľadávky do daňových výdavkov

Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) ZDP môžu uplatniť len daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva.

Pohľadávky voči dlžníkovi v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní

Daňovo relevantným výdavkom (nákladom) je ďalej jednorazový odpis pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní, na základe výsledku konkurzného alebo reštrukturalizačného konania.

Konanie vo veciach obchodného registra

Konanie vo veciach obchodného registra, t.j. vykonaním zápisu, jeho zmeny, resp. výmazu určitého zápisu z obchodného registra dochádza k zmene práv a povinností osôb dotknutých zápisom.

Princíp neúplnej apelácie a autoremedúra v registrovom konaní

Registrový súd je povinný skúmať návrh na zápis do obchodného registra len z hľadiska zákonom stanovených podmienok.

tags: #návrh #na #vyhlásenie #konkurzu #pre #nemajetnosť