Stimulácia reči u mentálne postihnutých: Metódy a prístupy

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v edukácii a starostlivosti. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie a umožniť jednotlivcom žiť plnohodnotný život s ohľadom na ich individuálne potreby a schopnosti. Tento článok sa zameriava na metódy používané v starostlivosti o mentálne postihnutých jedincov a na špecifiká ich edukácie, vrátane stimulácie reči.

Alternatívna a augmentatívna komunikácia (AAK)

Týmto termínom sa označuje celý súbor rôznych spôsobov komunikácie, ktoré reč nahrádzajú alebo sprevádzajú. Ide napríklad o formu náhradnej a podpornej komunikácie. Je určená pre ľudí s narušenou komunikačnou schopnosťou, ktorých produkcia hovorenej reči je dočasne, alebo aj trvalo obmedzená. Určená je pre deti aj dospelých s rôznymi vývinovými poruchami, postihnutiami, po úrazoch, s degeneratívnymi ochoreniami a pod.

Metódy starostlivosti a edukácie

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

• Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a zahŕňa špeciálne pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
• Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Napríklad, u nevidiacich sa rozvíja sluchové, hmatové a čuchové vnímanie.
• Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a zameriava sa na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou sa upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy.

Oblasti a ciele pedagogiky viacnásobne postihnutých (PVNP)

Predmet PVNP zahŕňa edukáciu jedincov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej alebo psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť, t.j. individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania, a to aj v porovnaní so žiakmi s jediným postihnutím alebo narušením. Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.

Kategorizácia viacnásobného postihnutia (VNP)

Viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká synergický efekt.

Prečítajte si tiež: Rečová terapia pre deti s mentálnym postihnutím

• Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
• Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Príčiny viacnásobného postihnutia

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu:

• Infekcia alebo intoxikácia
• Indikácie psychického charakteru
• Traumy alebo fyzikálne faktory
• Vývinové poruchy
• Metabolické a nutričné činitele
• Ochorenia CNS a zmyslových orgánov
• Kombinácie príčin
• Poruchy tehotenstva
• Vplyvy materiálneho prostredia
• Chromozomálne abnormality
• Vplyvy sociálneho prostredia
• Genetické vplyvy
• Mechanické poškodenia
• Neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy

Diagnostika viacnásobného postihnutia

Pri určovaní diagnózy VNP sa vychádza z výsledkov odborných vyšetrení (lekárskych, psychologických) a predovšetkým odborného vyšetrenia špeciálneho pedagóga. Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:

• Komunikácia
• Motorika
• Emocionalita
• Správanie
• Senzorika
• Sebaobsluha
• Kognitívne procesy
• Spôsobilosti pre sociálne interakcie
• Orientácia v prostredí
• Autoregulácia

Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).

Ciele, úlohy a princípy edukácie VNP

Edukácia VNP je výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie VNP je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora).

Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentami pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.

Prečítajte si tiež: Mentálne postihnutie a reč

Medzi špeciálne metódy patria:

• Metóda viacnásobného opakovania
• Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
• Metóda zapojenia viacerých kanálov
• Metóda optimálneho kódovania
• Metóda intenzívnej spätnej väzby

Špeciálne programy a terapie na stimuláciu reči

Tréning fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina

Tréning fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina je orientovaný na rozvíjanie uvedomovania hláskovej štruktúry slova v mysli. Systematickým tréningom v predškolskom veku u dieťaťa stimulujeme tzv. predčitateľské spôsobilosti a pôsobíme preventívne proti možnému zlyhaniu dieťaťa v škole. FONEMATICKÉ UVEDOMOVANIE je schopnosť vnímať a vedome manipulovať s časťami slova: slabikami a hláskami.

AccelerateRx

AccelerateRx je vyvinutý ako predškolská verzia uznávaného amerického programu BrainRx a zameriava sa na rozvoj kľúčových kognitívnych schopností - ako sú pozornosť, pamäť, logické myslenie či schopnosť riešiť problémy.

DysCom

DysCom umožňuje individuálnu prácu pre každé dieťa. Čítanie zahŕňa cvičenia od zoznamovania sa s písmenkami v predškolskom a predčitateľskom období až po texty pre žiakov. Rozvoj zrakového vnímania - cvičenia na rozvíjanie a reedukáciu zrakového vnímania, priestorového vnímania, vizuomotoriky a pravo-ľavej orientácie detí od predškolského veku. DysCom program je určený najmä pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, so všetkými druhmi postihnutí alebo oslabení, ale aj deťom a žiakom: zo sociálne znevýhodňujúceho či málo podnetného prostredia, z iného sociokultúrneho alebo iného jazykového prostredia, nadaným a talentovaným deťom, deťom demotivovaným dlhodobou školskou neúspešnosťou, deťom s rizikom rozvoja porúch učenia.

Artefiletika

Artefiletika je názov pre špecifický prístup uplatnenia umeleckých aktivít vo všeobecnom vzdelávaní a vo výchove. Bola inšpirovaná atreterapiou, ktorá vychádza z výtvarných techník. Ale v artefiletike môžeme pracovať nielen s výtvarnými ale i hudobnými, dramatickými, leterárnymi metódami využívanými vo výchove a vzdelávaní. Deti spoznávajú iný rozmer výtvatného umenia. Nejde o zameranie sa na výkon, o dokonalosť, ale možnosť vyjadriť svoje pocity, prežívanie tu a teraz. Vďaka výtvarným technikám vyjadrujú svoje aktuálne radosti i starosti.

Prečítajte si tiež: Mentálne postihnutie a reč

Arteterapia

Arteterapia využíva prvky psychoterapie prostredníctvom rôznych foriem umenia ako spôsob komunikácie. Zmyslové podnety v nej slúžia ako prostriedok sebavyjadrenia. Cieľom arteterapeutov je naštartovať u človeka sebaliečebný proces a umožniť mu objaviť spôsob vyjadrenia emócií, psychických procesov a vzťahov, ktoré nie je vždy možné vyjadriť slovne. Arteterapia je psychoterapeutická a psychodiagnostická disciplína, využívajúca k liečebným cieľom formy a prostriedky adekvátne umeleckým formám. Pracuje najmä s tvorbou a reflexiou zameranou na proces či produkt. Prvoradým cieľom nie je vytvorenie umeleckého diela, ale prostredníctvom sebavyjadrenia, rozvíjania tvorivosti, schopnosti komunikovať a spracovaním osobne významnej témy dosiahnuť odstránenie alebo zmiernenie ťažkostí chorého človeka.

Biblioterapia

Biblioterapia je liečba prostredníctvom kníh. Je to metóda psychoterapie, ktorá využíva čítanie na liečbu. Knihy všeobecne formujú osobnosť, pôsobia na myslenie a rozvíjajú vnímanie. Biblioterapia je terapeuticko - výchovná metóda využívajúca rôzne formy práce s literárnym textom u postihnutých, narušených a ohrozených jedincov. Biblioterapia využíva literárne diela i vlastnú tvorbu. Knihy obsahujú všetky konflikty a problémy človeka v rôznych vekových obdobiach a taktiež i problémy celého ľudstva.

Dramatoterapia

Dramatoterapia je metóda využívajúca rôzne formy hrania divadla - psychodrámu, sociodrámu, bábkové divadlo, rolové hry, pantomímu, etudy. Cez hranie rolí si môžu efektívne riešiť problémy, rozvíjať sociálne cítenie, tvorivosť, prehlbovať spoluprácu, vzájomné vzťahy v skupine, uľahčovať pochopenie druhých. Deti sa učia precvičiť si rôzne situácie z bežného života a lepšie sa zorientovať v medziľudských vzťahoch. Ide o pôsobenie na osobnosť klienta cez umeleckú oblasť a to hlavne cez jednanie a prežívanie. Rola jednotlivca je súčasťou dramatickej situácie, dramatickému príbehu. Terapia pomáha rozvíjať vyjadrovacie schopnosti, tvorivosť, empatiu i fantáziu. Umožňuje lepšie si uvedomovať seba v priestore, v rôznych situáciách a vo vzťahoch a dostať svoje správanie viac pod kontrolu. Hranie roly sa využíva na rozšírenie výrazových prostriedkov a uľahčenie pochopenia iných.

Muzikoterapia

Muzikoterapia je hudobná terapia (liečenie prostredníctvom hudby) - terapeutická metóda, systematicky riadená a cielene využívajúca medziľudský zvukový priestor a hudbu s cieľom zlepšenia, stabilizovania alebo aj znovuobnovenia zdravia. Prostredníctvom muzikoterapie sa pôsobí na fyzické, duševné, emocionálne a sociálne problémy u zdravých, ako i postihnutých, narušených a ohrozených ľudí. Je zážitkovou terapiou, v ktorej klient komunikuje seba inými spôsobmi, ako je bežné. Cieľom muzikoterapie je rozšírením seba-vnímania a vnímania okolia aktivovať komunikačné rezervy klienta a jeho zdroje k existencii, teda k zdraviu.

Hipoterapia

Hipoterapia je terapeutický prístup, ktorý využíva jazdu na koni na zlepšenie fyzického, psychického a emocionálneho zdravia pacientov. Tento typ terapie pomáha zlepšiť rovnováhu, koordináciu, svalovú silu a pohyblivosť, ako aj podporuje emocionálny rozvoj a znižovanie stresu. Hipoterapia je liečebná metóda využívajúca pôsobenie koňa na človeka - konkrétne špecifických činiteľov a vlastností tohto výnimočného zvieraťa (hippos), s cieľom pozitívne ovplyvňovať rôzne problémy detí a dospelých. Charakteristické pre túto metódu je komplexné pôsobenie na dieťa z fyzickej, psychickej i sociálnej stránky. Zameranie terapie sa líši podľa druhu problémov a ochorení jednotlivých detí. Hlavný dôraz sa kladie na telesnú stránku - správne držanie tela v sede na koni, prispôsobenie sa pohybu koňa, uvoľnenie stuhnutého svalstva, udržiavanie rovnováhy a zlepšovanie koordinácie pohybov.

Animoterapia

Táto forma animoterapie kladie dôraz hlavne na riešenie psychologických, citových, či sociálno-integračných problémov. V prípade fyzického zdravia táto metóda motivuje najmä pri rehabilitácii a povzbudzovaní imunity. Pes väčšinou na deti pôsobia pozitívne, vykonáva sa s cieľom stimulovať fyzické, sociálne, emocionálne a kognitívne funkcie. Väčšina detí v psíkovi získava priateľa a množstvo pozitívnych skúseností.

Bazálna stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Bazálna znamená ponuka elementárnych podnetov vo svojej najjednoduchšej podobe. Stimulácia znamená ponúkanie podnetov všade tam, kde si jednotlivec vzhľadom na ťažké postihnutie nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun podnetov.

Základnou požiadavkou bazálnej stimulácie je celistvosť. To znamená, že jednotlivé oblasti na seba vzájomne pôsobia a spolu tvoria jednotný celok. Všetky oblasti sú rovnocenné a nie je možné nadraďovať ktorúkoľvek z nich. Bol by to zásah do hodnotového systému. Ide o nasledujúce oblasti:

• Vnímanie
• Myslenie
• Pocity
• Pohyb
• Komunikácia
• Telesné skúsenosti
• Sociálne skúsenosti

V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách:

• Základné podnety: somatické, vestibulárne a vibračné.
• Rozširujúca stimulácia: taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové.

Snoezelen

Snoezelen je špecifický tým, že je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín, či už z pohľadu veku alebo schopností. Nekladie nároky na intelektové alebo iné schopnosti a tak je vhodný aj pre deti s ťažkým postihnutím (bola to pôvodná a hlavná cieľová skupina Snoezelenu). V stručnosti možno Snoezelen definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania.

Snoezelen sa realizuje v špecificky upravenom prostredí (multisenzorické prostredie/miestnosť) s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi alebo komponentmi. Má u dieťaťa navodiť pocit bezpečia a uvoľnenia. Svojou štruktúrou a vybavením zároveň podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností. Multisenzorická miestnosť má byť miestnom, kde má…

Klinická logopédia

Klinická logopédia je neinvazívny špecializovaný odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou, terapiou a prevenciou porúch komunikácie, reči, jazykovými prostriedkami a poruchami kognitív­nych a motorických orofaciálnych funkcií. Je súčasťou vedeckého odboru logopédia - hraničnej vednej disciplíny, ktorá sa venuje oblas­ti medziľudskej komunikácie a jej poruchám. Klinický logopéd je plne kvalifikovaný špecialista (vysokoškolské vzdelanie v magisterskom študij­nom odbore, absolvent postgraduálneho vzdelávania v špeciali­začnom odbore klinická logopédia, absolvent špecializačnej skúšky/ atestácie), samostatný odborný pracovník. Poskytuje klinicko-logopedickú intervenciu (diagnostiku, terapiu, poradenstvo, monitoring) pacientom v rôznych obdobiach vzniku primárneho ochorenia: v akútnom (napr. poruchy reči a prehĺtania po cievnych mozgových príhodách na neurológii, ARO, po operáciách tumorov v oblasti hlavy a krku), subakútnom a chronickom štádiu ochorenia (napr. afázie, dyzartrie, apraxie reči v ob­dobí rehabilitácie a kúpeľnej starostlivosti, doliečovacích oddelení a ústavoch pre dlhodobo chorých).

Vývin reči a jeho míľniky

Vývin reči je prirodzený proces osvojovania si materinského jazyka, ktorý u väčšiny detí kulminuje krátko po treťom roku života. V období medzi 3. a 6. rokom sa výslovnosť zdokonaľuje, slovná zásoba rozširuje, porozumenie významu slov prehlbuje a vyjadrovacie schopnosti zlepšujú.

• Do 3. - 4. rokom: Deti zdokonaľujú svoju výslovnosť a rozširujú slovnú zásobu.
• Medzi 4. - 7. rokom: Deti si osvojujú zložitejšie gramatické štruktúry a vyjadrovacie schopnosti.
• Ak problémy s výslovnosťou pretrvávajú aj po 7. roku života, hovoríme o poruche výslovnosti - dyslálii.

Sigmatizmus

Sigmatizmus je typ dyslálie, ktorý sa týka nesprávnej výslovnosti sykaviek, teda hlások C, S, Z, Dz, Č, Š, Ž, Dž.

• Vyúplné vynechávanie hlásky: Dieťa hlásku vôbec nevysloví (napr. "ráno" - "áno").
• Substitúcia (nahradenie) hlásky: Dieťa nahradí sykavku inou hláskou (napr. "ráno" - "láno").
• Deformácia hlásky: Dieťa tvorí hlásku na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom. Pri interdentálnom sigmatizme znie hláska S podobne ako v angličtine, napríklad v slove „three“.

Príčiny dyslálie, a teda aj sigmatizmu, môžu byť rôznorodé:

• Nešpecifická dedičnosť: Predispozícia k poruchám reči sa môže dediť.
• Anomálie rečových orgánov: Poruchy zhryzu a chrupu, prirastená jazyková uzdička môžu ovplyvniť výslovnosť.
• Nesprávny rečový vzor: Dieťa sa môže naučiť nesprávnu výslovnosť od svojho okolia.
• Nesprávny postoj prostredia: Maznanie dospelých a preberanie detskej reči môže negatívne ovplyvniť vývin reči.
• Pohybová neobratnosť: Dieťa môže mať ťažkosti s koordináciou pohybov potrebných na správnu artikuláciu.

Diagnostika sigmatizmu

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má problémy so sykavkami, je dôležité navštíviť klinického logopéda. Ideálny vek na začatie odbornej starostlivosti je 3. rok života dieťaťa. Logopéd najprv dieťa vyšetrí a zistí, či sa v rodine vyskytli problémy s rečou. Samotná diagnostika prebieha hravou formou, napríklad tak, že dieťa pomenováva obrázky na kartičkách. Obrázky sú zámerne vybraté takým spôsobom, aby logopéd počul, ako dieťa vyslovuje jednotlivé hlásky na začiatku, v strede a na konci slova.

Liečba sigmatizmu

Logopedická terapia dyslálie je u každého dieťaťa individuálna a časovo náročná. Vo všeobecnosti ide o cvičenia oromotoriky, nasleduje vyvodenie hlásky, fixácia hlásky v slabikách, slovách, vetách, básničkách a automatizácia hlásky v bežnej reči. V neposlednom rade rozvíjame aj sluchové vnímanie, rozlišovanie hlások, zvukov. K tomu je potrebné mať veľa obrázkového materiálu, hier, aby cvičenia boli pre dieťa zábavné a aby ho stimulovali k spolupráci a náprave.

Zásady terapie:

• Aktívna účasť dieťaťa na terapii: Dieťa musí byť motivované a aktívne spolupracovať.
• Dobrá stimulácia k aktivite: Logopéd by mal dieťa motivovať a povzbudzovať.
• Príprava pomôcok podľa kritérií logopéda: Logopéd by mal používať vhodné pomôcky, ktoré sú prispôsobené potrebám dieťaťa.
• Vnútorná motivácia: Je dôležité, aby dieťa chcelo spolupracovať a zlepšiť svoju výslovnosť.

Ako môžu rodičia pomôcť?

K správnemu vývinu reči môžu výrazne prispieť aj rodičia. Rodina by mala vytvoriť pokojné, láskavé, bezpečné, nestresujúce prostredie, v ktorom dieťa cíti podporu všetkých členov rodiny.

Tipy pre rodičov:

• Rozprávajte sa s dieťaťom: Rozprávajte sa s dieťaťom čo najviac, opisujte predmety, udalosti, deje, ktoré vaše dieťa práve pozoruje.
• Buďte pre dieťa správnym rečovým vzorom: Používajte správnu výslovnosť a gramatiku.
• Vytvárajte situácie, v ktorých je dieťa podnecované k rozprávaniu: Pýtajte sa dieťaťa otázky, ktoré ho povzbudzujú k vyjadrovaniu svojich myšlienok.
• Podporujte a chváľte dieťa: Oceňte u dieťaťa každý pokus o komunikáciu a snažte sa interpretovať ho.
• Používajte gestá: Pridajte ku svojej reči gestá, dieťaťu tak uľahčíte porozumenie a čoskoro bude po vás opakovať.
• Vylaďte sa na správnu rečovú úroveň: Priblížte svoju rečovú úroveň úrovni dieťaťa - spomaľte tempo, prispôsobte dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa + o krôčik zložitejšie.
• Staňte sa komentátorom: Opisujte predmety udalosti, deje, ktoré vaše dieťa práve pozoruje. Rozprávajte mu o počasí, o tom, že za plotom brachá pes, že práve umývate riad, že dieťa nakladá kocky do auta…
• Používajte "nálepky": Aby sa dieťa naučilo mená ľudí a predmetov, potrebuje ich viackrát počuť. Pomenúvajte ich a zároveň pridávajte aj nové slová, ktoré sú hlavnou črtou označovaného.

Prevencia porúch reči

K správnemu vývinu reči u dieťaťa totiž môže v prvom rade pomôcť stimulujúce rodinné prostredie.

Iné poruchy reči

Okrem sigmatizmu existujú aj iné poruchy reči, ktoré môžu ovplyvniť komunikačné schopnosti dieťaťa:

• Oneskorený vývin reči: Diagnostikuje sa u 3-ročného dieťaťa, ak jeho verbálna komunikácia nedosahuje úroveň, ktorá je obvyklá v tomto veku.
• Zajakavosť: Charakteristická prejavmi narušenia plynulosti reči.
• Mutizmus: Náhla strata už vyvinutej reči, ktorej príčinou môže byť úraz, psychický stres, veľké vzrušenie a pod.
• Elektívny mutizmus: Dieťa v niektorých situáciách alebo s niektorými osobami náhle nedokáže hovoriť, napriek tomu, že má už reč vyvinutú.
• Alália: Detská bezrečovosť, reč sa vôbec nerozvíja ani po 3. roku života.

Sluch a reč

Produkcia reči je úzko spojená so sluchom. Dôležité je včasné vyšetrenie sluchu u detí. Od roku 2006 sa musí každému novorodencovi na Slovensku vyšetriť sluch skríningovým prístrojom na vyšetrenie.

Vyšetrenia sluchu:

• Otoskopia: Lekár pozrie do ucha dieťaťa, aby zistil, ako vyzerá vonkajší zvukovod a bubienok dieťaťa.
• Tympanometria: Zisťuje, ako funguje stredné ucho.
• AABR (Automated Auditory Brainstem Response): Sleduje, či sa stimul správne prenesie z vonkajšieho ucha až k dolnej časti mozgu, k mozgovému kmeňu.
• BERA (Brainstem Evoked Response Audiometry): Podobne ako AABR sleduje, či sa šíri zvuk z vonkajšieho prostredia cez kochleu a sluchový nerv až do mozgu správnym spôsobom, je schopná odhadnúť aj prah sluchu.
• ASSR (Auditory Steady-State Response): Komplexné diagnostické vyšetrenie, ktoré odhaduje stupeň straty sluchu na rôznych frekvenciách.
• VRA (Visual Reinforcement Audiometry): Počas vyšetrenia sedí dieťa spolu s rodičom v miestnosti s reproduktormi a na stole alebo stene je tmavá škatuľa, ktorá má v sebe ukrytého tancujúceho medveďa, bubnujúcu opičku alebo veselú mačičku.
• Hrová audiometria: Zvyčajne sa používa u detí od štyroch až piatich rokov. Dieťa sedí v malej zvukotesnej audiometrickej kabíne a na ušiach má slúchadlá, keď započuje zvuk, tak zdvihne ruku alebo stlačí gombík.
• Kostná audiometria: Počas vyšetrenia sa priloží malý vibrátor na kosť za uchom dieťaťa. Dieťa signalizuje, ktoré tóny počulo a výsledkom je audiogra.
• Rečová audiometria: Môže mať niekoľko úrovní a verzií a sleduje, ako dieťa vníma jednotlivé vety, slová alebo jednotlivé hlásky.

tags: #stimulace #reči #u #mentálne #postihnutých #metódy